Ochrana obchodného tajomstva a právne prostriedky nápravy v slovenskom práve

Dostupnosť informácií je v súčasnosti mimoriadne dôležitá pre každého. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „infozákon“) je výsledkom snahy o zabezpečenie kontroly verejných orgánov a prístupu k informáciám. Tento zákon ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi.

Povinné osoby a rozsah informácií

Infozákon definuje širokú skupinu subjektov, ktoré sú povinné poskytovať informácie na žiadosť, ale aj z vlastnej iniciatívy. Medzi tieto subjekty patria:

• štátne orgány,
• obce,
• právnické osoby zriadené zákonom,
• právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona (predovšetkým verejnoprávne inštitúcie),
• právnické osoby založené povinnými osobami z prvých dvoch skupín,

Zákon taxatívne nevypočítava rozsah informácií, ktoré si môžu občania od povinných osôb žiadať. Uplatňuje sa pravidlo, že povinné osoby sprístupňujú tie informácie, ktoré majú k dispozícii, ak tomu nebránia iné obmedzenia. V zásade platí, že "čo nie je tajné, je verejné".

Obmedzenia prístupu k informáciám

Povinná osoba dbá na zákonom stanovené obmedzenia sprístupnenia informácií, akými sú napríklad:

• ochrana osobných údajov,
• ochrana obchodného tajomstva,
• ochrana duševného vlastníctva.

Obchodné tajomstvo

Obchodné tajomstvo je definované ako skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu hodnotu a ich utajovanie je zabezpečené. Medzi znaky obchodného tajomstva patrí, že tieto skutočnosti majú skutočnú alebo potenciálnu hodnotu (t.j. pri podnikaní - napr. bez takejto informácie by boli obraty podnikateľa nižšie) a ich utajovanie zodpovedajúcim spôsobom skutočne zabezpečuje.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Nie je prípustné, aby povinná osoba u podnikateľa zisťovala, či informácia, ktorú má na základe žiadosti sprístupniť, je alebo nie je obchodným tajomstvom. Je na podnikateľovi, aby bolo z jeho počínania jasné, že sa snaží príslušné informácie chrániť pred vyzradením. Ide tu najmä o označenie obchodného tajomstva alebo napr. úpravu vo vnútorných predpisoch upravujúcich práva a povinnosti zamestnancov.

Sprístupňovanie informácií a ochrana osobných údajov

Infozákon ustanovuje povinnosť sprístupniť informácie týkajúce sa skupiny tzv. „verejne činných osôb“ uvedených v §9 ods. 3. Takýto výklad nie je prípustný a ani ústavne konformný. Teda napr. v prípade, ak žiadateľ požaduje informácie o úradnej činnosti konkrétneho štátneho zamestnanca, povinná osoba sa nemôže brániť sprístupneniu informácie iba samotným argumentom, že takáto informácia je osobným údajom a ani nespadá do kategórie sprístupňovaných informácií podľa §9 ods. 3. V danom prípade sa musí vziať do úvahy aj skutočnosť, že verejne činné osoby zapojené do záležitosti verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia.

Žaloba proti porušeniu obchodného tajomstva

Pri porušení alebo ohrození práva na obchodné tajomstvo prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (§ 51 Občianskeho zákonníka):

• žaloba na zdržanie sa konania,
• žaloba na odstránenie závadného stavu,
• žaloba na primerané zadosťučinenie,
• žaloba na náhradu škody,
• žaloba na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí.

Konanie v prípade nesprístupnenia informácií

V prípade nesprístupnenia informácií sa môže žiadateľ obrátiť na súd so správnou žalobou. Lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace odo dňa oznámenia rozhodnutia. Žalobca nemusí byť v konaní zastúpený advokátom. Okrem iniciovania súdneho konania sa v postupe povinnej osoby pri vybavovaní infožiadosti môžu vyskytnúť prípady, kedy konkrétny úradník postupuje v rozpore so zákonom. Podozrenie zo spáchania priestupku je možné oznámiť na príslušný okresný úrad návrhom na prerokovanie priestupku.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Zverejňovanie informácií a zodpovednosť

Vzhľadom na koncepciu infozákona a ústavou garantovaného slobodného prístupu k informáciám podľa čl. 26 Ústavy SR, ktorého súčasťou je dané informácie slobodne šíriť, vychádzame z názoru, že dané informácie je možné zverejniť. Primárnu zodpovednosť za obmedzenie takých informácií, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona, a ktorých sprístupnením žiadateľovi by mohlo dochádzať k porušeniu právom chránených záujmov (napr. ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ochrana duševného vlastníctva) nesie povinná osoba. Osoby, ktoré sa cítia dotknuté na svojich právach zverejnením daných informácií sa môžu domáhať ochrany na súde (napr. z dôvodu porušenia ochrany súkromia, autorských práv a i.).

Novela Obchodného zákonníka a ochrana obchodného tajomstva

Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Do návrhu zákona bola zapracovaná aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva). Predkladaná právna úprava zavádza aj implementačné pravidlá pre insolvenčné konanie.

Cieľom novelizácie Obchodného zákonníka je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov a spoločníkov, ako aj precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti.

Novela Obchodného zákonníka zavádza nové pojmy ako „majiteľ obchodného tajomstva“, „rušiteľ obchodného tajomstva“ a „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“. Rušiteľom obchodného tajomstva je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje.

Neodkladné opatrenia a ochrana obchodného tajomstva

Novela zavádza prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, preto sa navrhujú stanoviť rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Súd môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva.

Namiesto neodkladných opatrení môže súd uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva.

tags: #žaloba #proti #porušeniu #obchodného #tajomstva #vzor