Právo obžalovaného na oboznámenie sa so znaleckým posudkom v trestnom konaní

Znalecký posudok predstavuje často kľúčový dôkaz obžaloby, preto je právo obžalovaného oboznámiť sa s ním nesmierne dôležité. Trestný poriadok upravuje prípravu znaleckého posudku a výsluch znalca v trestnom konaní v § 145. Tento článok sa zaoberá právom obžalovaného na oboznámenie sa so znaleckým posudkom v trestnom konaní, s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty.

Úloha znalca v trestnom konaní

Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca vo forme otázok. Dôležité je pravidlo, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom súdneho spisu a s vykonanými dôkazmi. Môže sa zúčastniť na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno vykonať ďalšie dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania znaleckého posudku. Pri dokazovaní má znalec právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže dávať otázky. Orgány činné v trestnom konaní môžu dokonca znalcovi zapožičať trestný spis, ak je to potrebné na vypracovanie znaleckého posudku. Ak sú na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona.

Znalecký posudok predstavuje často kľúčový dôkaz obžaloby. Konkrétne ide o súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Ak súd odmietne dôkaz vo forme znaleckého posudku vykonať, obvinený má právo objednať znalecký posudok vo vlastnej réžii a na vlastné náklady. Následne je potom povinný doručiť znalecký posudok z dôvodu kontradiktórnosti konania prokuratúre a súdu.

Príprava znaleckého posudku

Prípravu znaleckého posudku upravuje § 145 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia sa úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska odbornosti, určia spravidla v uznesení o pribratí znalca vo forme otázok. Znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom súdneho spisu a s vykonanými dôkazmi. Môže sa zúčastniť na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno vykonať ďalšie dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania znaleckého posudku. Pri dokazovaní má znalec právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže dávať otázky. Orgány činné v trestnom konaní môžu dokonca znalcovi zapožičať trestný spis, ak je to potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.

Doručenie znaleckého posudku obhajcovi

Domnievame sa, že súd mal jednoznačne doručiť jeden exemplár znaleckého posudku obhajcovi v dostatočnom časovom predstihu pred hlavným pojednávaním. Dôvod je, že advokát má disponovať reálnou možnosťou sa so znaleckým posudkom detailne oboznámiť a doručiť súdu písomné vyjadrenie k znaleckému posudku.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Druhý dôvod je, že súd pravdepodobne na hlavnom pojednávaní vypočuje znalca a advokát bez toho, aby mal znalecký posudok naštudovaný, nebude vedieť konfrontovať znalca a dávať mu doplňujúce otázky. Zvolený postup súdu nepovažuje autor za správny. Nie je racionálny, logický ani praktický dôvod vyzývať obhajcu na preštudovanie znaleckého posudku v informačnej kancelárii súdu, navyše pri vyše 100 kilometrovej vzdialenosti sídla súdu a advokátskej kancelárie obhajcu obžalovaného. Znalecký posudok má v praxi často vyše 100 strán. Obhajca by nemal reálnu možnosť a najmä pracovný komfort sa so znaleckým posudkom detailne oboznámiť, a to pri plnej prevádzke súdu. Postup súdu je navyše v rozpore so zákonom.

Právo obhajoby a kontradiktórnosť konania

V prípade, že obvinený je obvinený z daňového trestného činu, konkrétne ide o prečin skrátenia dane a poistného, a vyšetrovateľ v prípravnom konaní nezabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, pričom na žiadosť obhajcu súd privolal do trestného konania súdneho znalca, je kľúčové, aby mal obvinený (prostredníctvom svojho obhajcu) prístup k tomuto znaleckému posudku. Ak súd neposlal znalecký posudok obvinenému, ale vyzval obhajcu na možnosť preštudovania znaleckého posudku v informačnej kancelárii súdu, pričom vzdialenosť sídla súdu a advokátskej kancelárie obhajcu je vyše 100 km, vzniká otázka, či je takýto postup súdu v súlade s právom obhajoby a zásadou kontradiktórnosti konania.

Znalecký posudok ako dôkaz

Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch (III. ÚS 267/2014, ďalej Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp. zn. 1MObdoV/11/2008 a tiež aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 06.01.2010, sp. zn. 30Cbo/5359/2007).

Odborná a znalecká činnosť

Tretí diel šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti môže byť požiadaná aj o vypracovanie znaleckého posudku, pri takejto osobe je však potrebné splniť aj ďalšie zákonné predpoklady, konkrétne musí ísť aj o osobu s potrebnými občianskymi predpokladmi, táto osoba musí s takýmto pribratím do trestného konania súhlasiť a musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 382/2004 Z. z.

Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov je určená tým, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Povinnosti orgánov činných v trestnom konaní

Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. O pribratí znalca sa rozhodne uznesením.

Rovnako ako pri odbornej činnosti, aj tu by mala platiť určitá subsidiarita „priberania“ jednotlivých subjektov na výkon znaleckej činnosti. Prednosť má v tomto prípade pribratie znaleckej organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je predmetom znaleckej činnosti a obsahom znaleckého posudku, resp. ak v zozname znalcov nie je takáto organizácia zapísaná, pribratá do konania môže byť aj fyzická osoba zapísaná do zoznamu znalcov. V prípade, že v príslušnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec (organizácia ani fyzická osoba), alebo takýto znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť (napríklad pre jeho pomer k veci), alebo by vykonanie znaleckej činnosti takýmto zapísaným znalcom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, je možné v rámci tretej možnosti pribrať do konania aj tzv. znalca ad hoc, t. j. osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, ale disponuje príslušnými odbornými znalosťami, občianskymi predpokladmi, s vykonaním znaleckej činnosti súhlasí a zložila sľub podľa osobitného zákona (§ 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z.).

Trestný poriadok ani osobitný zákon (zákon č. 382/2004 Z. z.) nevylučuje vypracovanie znaleckého posudku znalcom zapísaným v obdobnom zozname znalcov v inom štáte. Ak teda nie je v príslušnom znaleckom odbore v Slovenskom zozname znalcov zapísaný žiadny znalec, resp. ak tam zapísaný znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť, neprichádza do úvahy automaticky hneď pribratie znalca ad hoc, ale môže byť zvolená aj možnosť pribratia znalca zo zahraničia, samozrejme ak je takýto znalec riadne poučený podľa príslušných ustanovení Slovenského Trestného poriadku. Pri obstaraní takéhoto znaleckého posudku jednou zo strán by mal znalecký posudok obsahovať aj poučenie podľa Slovenského Trestného poriadku a vyhlásenie znalca, že tomto poučeniu v plnom rozsahu porozumel a berie ho na vedomie, resp. takýto znalec by mal byť (najneskôr pri vykonaní znaleckého posudku v konaní na súde) poučený v tomto rozsahu súdom.

Znalecký posudok môže obstarať aj strana v konaní, pričom v štádiu konania pred súdom môže strana dokonca predložiť aj znalecký posudok znalca ad hoc (viď ustanovenie § 268 ods. 4 TP). Ak však ide o znalecký posudok znalca ad hoc, znalec musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zák. č. 382/2004 Z. z. pred súdom a predseda senátu musí takéhoto znalca poučiť o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. V rámci vyššie uvedenej subsidiarity priberania znalcov stojí na najvyššej priečke možnosť pribratia znaleckého ústavu, konkrétne v prípadoch potreby podania znaleckého posudku v prípadoch výnimočných a obzvlášť závažných, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch potreby preskúmania posudku iného znalca, resp. Toto ustanovenie hovorí výlučne o pribratí znalca. Z vyššie uvedeného komentára vyplýva, že postavenie znalca môžu mať buď právnické alebo fyzické osoby zapísané v zozname znalcov (nevynímajúc obdobný zahraničný zoznam znalcov), znalec ad hoc a aj znalecký ústav.

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

Znalec vykonáva svoju činnosť podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je Zákon č. 382/2004 Z. z. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, vykonávacími predpismi k Zákonu č. 382/2004 Z. z. sú Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a Vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č 228/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. Znalec môže vykonávať znaleckú činnosť len vtedy, ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom jeho činnosti, ktorého existenciu je možné overiť na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Formálne náležitosti znaleckého posudku sú uvedené v § 17 Zákona č. 382/2004 Z.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

Procesné postavenie znalca

Postavenie znalca je samostatným procesným postavením (znalec je tzv. subjektom trestného konania), ktorého procesné postavenie je nezlučiteľné s iným procesným postavením (napr. s postavením svedka, poškodeného, či napríklad obvineného). Ak má byť osoba zapísaná v zozname znalcov vypočutá ako svedok, pretože určité skutočnosti dôležité pre trestné konanie vnímala táto osoba vlastnými zmyslami, nemôže táto osoba vystupovať v tom istom trestnom konaní ako znalec a vykonávať znaleckú činnosť. Rovnako tak v rámci svojej výpovede sa takýto svedok nemôže vyjadrovať k odborným veciam. V praxi je teda neprípustné, ak napríklad pri trestom čine pytliactva vypočúva súd vedúceho predstaviteľa poškodeného poľovníckeho združenia (ktorý nevnímal spáchanie skutku, o ktorom sa koná, vlastnými zmyslami) v procesnom postavení svedka k tomu, či pác…

Dokazovanie v trestnom konaní

Dokazovanie v trestnom konaní predstavuje veľmi špecifickú škálu procesov, ktoré sa realizujú tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Hranice tohto procesu sú, okrem iných ustanovení Trestného poriadku, vymedzené v §119 Trestného poriadku. Skutočnosti, na objasnenie ktorých sú potrebné odborné vedomosti, sa tak v civilnom ako aj v trestnom konaní preukazujú znalcami. Podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R I/1966, je v rozpore s § 141 Tr. por. ak sa vo veciach, v ktorých konkrétne okolnosti možno objasniť len na základe odborných znalostí nepriberie znalec. Postavenie znalca, jeho úlohu a oprávnenia v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok ako aj zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z. z. Znalec je osoba, ktorú definuje ZZTP v § 2 ods. 1 písm. a), písm.

Zoznam znalcov

Z uvedeného vyplýva, že len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Znalec, ktorý nie je zapísaný v tomto zozname môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. To znamená, že obhajca ako zadávateľ znaleckého posudku môže osloviť len znalca zapísaného v zozname znalcov. Nemusí ísť však len o zoznam znalcov, ktorý je vedený na území SR. Obvinený, poškodený alebo aj OČTK si môže obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí ísť o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov vo svojej krajine, je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Poistenie musí trvať počas celého výkonu činnosti ( § 9 ods. 1, ods. 2 ZZTP). Informácia o uzatvorení poistného sa uvádza v zozname znalcov pri každom jednotlivom zápise. Kontrolou zápisu je možné bezpečne zistiť, či v rozhodnom období je vybraný znalec oprávnený vykonávať svoju činnosť alebo nie. Pokiaľ by znalec vykonal činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, ministerstvo vyčiarkne znalca zo svojho zoznamu znalcov ( § 8 ods. 1 písm. b/ ZZTP).

Kompetencie znalca

Vzhľadom na to, že znalec v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZZTP je povinný odmietnuť vykonať úkon ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, je dôležité venovať pozornosť aj jeho kompetencií. To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo spravodlivosti ( § 11 ods. 4 zákona o ZZTP). Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP, vo svojej prílohe č. Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci ( § 11 ods. 3 ZZTP). Z uvedeného vyplýva, že hoci je znalec podľa § 12 ZZTP povinný odmietnuť vykonať úkon ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, následne v zmysle § 11 ods. Pre použiteľnosť znaleckého posudku, ktorý si však na vlastné náklady zaobstaral obvinený je nevyhnutné, aby bol týmto zadávateľom oslovený znalec oprávnený vykonať úkon v príslušnom odbore alebo odvetví. V prípade, že v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba, je možné v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, zložil sľub.

Sľub znalca

Pokiaľ ide o zloženie sľubu osoby nezapísanej do zoznamu, som toho názoru, že sľub by mal byť zložený pred vykonaním znaleckého úkonu. Tento môj názor vychádza z § 5 ods. 1 písmeno j/ ZZTP, ale aj z § 2 ods. 6 vyhl. č. 228 /2018 Z. z. podľa ktorej sa: “Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.“ Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že sľub je povinnou náležitosťou zápisu osoby do zoznamu znalcov. Až po splnení všetkých vyžadovaných podmienok, vrátane zloženia sľubu, vznikne dotknutej osobe právo vykonávať v budúcnosti znaleckú činnosť.

Konzultant znalca

Zákon o ZZTP pribratie konzultanta pripúšťa, ale v § 16 ods. “Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Podľa § 143 ods. Pokiaľ by sa však pribrala do konania iná osoba ako znalec, musela by takáto osoba v zmysle § 143 ods. V § 16 ods. 6 ZZTP je požiadavka na odôvodnenie opodstatnenosti pribratia konzultanta vyjadrená kogentne slovom musí. Oprávnenie znalca pribrať pri výkone znaleckej činnosti na posúdenie čiastkových otázok konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Pokiaľ však znalec konzultuje otázky ohľadom konkrétnej úlohy znaleckého skúmania s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje tým, podľa názoru najvyššieho súdu, povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona o znalcoch( cit. z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sžk 22/2017, zo dňa 21.

Znalec, ktorý hodlá pribrať konzultanta je povinný požiadať zadávateľa o súhlas na jeho pribratie jednak z dôvodu posúdenia možnej predpojatosti konzultanta k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom a jednak z dôvodu navýšenia nákladov na toto znalecké skúmanie. Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok (§16 ods. 8 zákona o znalcoch).

Z pohľadu praxe je vhodné, aby si obhajca nechal odsúhlasenie výšky predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania písomne potvrdiť klientom ešte pred zaslaním záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku. V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať. Podľa § 11 ods. Vzhľadom na zvolený časový rozvrh zabezpečovaných dôkazov je nevyhnutné prerokovať so znalcom aj čas, v ktorom bude znalecký posudok vyhotovený. V tejto súvislosti poukazujem na § 26 ods. 1 písm. b/ ZZTP, v zmysle ktorého sa znalec, ktorý spôsobí bez vážnych dôvodov prieťahy v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, v ktorom bol ustanovený alebo pribratý dopúšťa správneho deliktu. Za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.

Rozdiel medzi zadávateľmi

Rozdiel medzi zadávateľom, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci a zadávateľom, ktorým je fyzická alebo právnická osoba spočíva v tom, že súd alebo iný orgán verejnej moci má povinnosť pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok. Som toho názoru, že obhajcovi ako zadávateľovi znaleckého posudku nič nebráni v tom, aby so znalcom konzultoval aj vhodnú formu znaleckého úkonu ( § 16 ods.

Pokiaľ má byť znalecké dokazovanie efektívne, je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Pokiaľ obhajcom iniciovaný výsledok znaleckého dokazovania bude v rozpore so záujmami obvineného a/alebo nebude prospievať jeho obhajobe, advokát ho nesmie ako dôkaz predložiť súdu, pretože by konal v rozpore so záujmami svojho klienta (zákon č. 586/2003 Z. z.

Rámec znaleckého dokazovania

Ako je vyššie uvedené, rámec znaleckého dokazovania vymedzuje zadávateľ svojimi otázkami a úlohami, na ktoré má znalec odpovedať. Je všeobecne známe, že znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, nemôže robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy. Rovnako je však dôležité si uvedomiť, že znalec môže vo svojom posudku, stanovisku alebo vyjadrení odpovedať len na zadané otázky. Práve z uvedeného dôvodu je konzultácia o znení a rozsahu zadaných otázok mimoriadne významná.

V článku Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy, ktorý bol publikovaný 6. decembra 2014 v Právnych listoch, bol citovaný výňatok z rozhodnutia R 82/2001, z ktorého vyplýva: “Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia a v rozpore s § 107 ods. 1 Trestného poriadku (teraz § 145 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.) hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši právne otázky. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že znalec, ktorý prekročí svoje kompetencie, sa podľa ustálenej súdnej praxe dopúšťa spáchania iného deliktu podľa § 26 ZZTP, za ktorý mu môže byť uložená sankcia (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžo/32/2013, zo dňa 28. 05. Bez povšimnutia by v takomto prípade nemala zostať ani skutočnosť, že znalec, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu otázku ako otázku spadajúcu do svojej odbornosti, výrazným spôsobom zníži dôveryhodnosť o svojej odbornosti, čo môže viesť strany k návrhu alebo zabezpečeniu supervízneho znaleckého posudku, prípadne k postupu uvedenému v § 146 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku (…) treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.

Poučenie znalca

Pokiaľ ide o poučenie znalca platí, že ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. To znamená, že obhajca, ktorý v mene svojho klienta zabezpečí ako dôkaz znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť OČTK alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať OČTK alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku. Som toho názoru, že pre efektívnosť a rýchlosť konania by bolo vhodné prijať v novele Trestného poriadku ustanovenie, ktoré by dopĺňalo § 145 Trestného poriadku tak, že obhajca, ktorý obstará znalecký posudok, musí v súlade s § 144 Trestného poriadku zabezpečiť aj poučenie znalca. Otázku zákonnosti a použiteľnosť znaleckého posudku pre nedostatok poučenia znalca riešil rozsudok NS SR, sp. zn. 2To/10/2018, zo dňa 3. septembra 2019, v ktorom okrem iného vyslovil, že: “(…) napriek nedostatočnému poučeniu znalca v prípravnom konaní, v ktorom znalec len podpísal sľub znalca a zaslal ho v písomnej podobe vyšetrovateľovi, avšak nezložil ho ústne pred vyšetrovateľom, čo však napravil súd prvého stupňa tým, že znalec zložil sľub pred ním a zopakoval obsah znaleckého posudku v zhode s jeho písomným vyhotovením v prípravnom konaní a podrobne odpovedal na kladené otázky, čo podrobne vysvetlilo jednak spôsob jeho uvažovania pri hodnotení výrokov obžalovaného, ako aj metodológiu, akou sa k tomuto hodnoteniu dopracoval….

tags: #právo #obžalovaného #oboznámiť #sa #so #znaleckým