Záložné Právo na Obchodný Podiel: Odborný Pohľad na Kľúčové Aspekty

Podnikatelia v rámci výkonu svojho podnikateľského oprávnenia a v súvislosti s ním vytvárajú a zhromažďujú súbor rozmanitých hodnôt, ktoré využívajú na to, aby vôbec podnikali. Priestor, v ktorom realizujú svoje podnikateľské oprávnenie, stroje a nástroje, ktoré potrebujú, autá, počítače, konštrukčný program do počítača, ako aj kolektív zamestnancov, či technici a ich intelektuálny prínos pre prácu, ktorú pre podnikateľa vykonávajú - všetky tieto zložky spája jeden podnikateľský zámer patriaci jednému konkrétnemu podnikateľovi, ktoré slúžia k prevádzkovaniu jeho podnikateľskej činnosti. Súbor týchto materiálnych, ale aj nehmotných zložiek podnikania nazýva Obchodný zákonník podnikom. Tento článok sa zameriava na záložné právo na obchodný podiel, pričom čerpá z odbornej literatúry a poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku.

Podnik ako Súbor Hodnôt

Podľa § 5 Obchodného zákonníka sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik teda tvorí súbor hmotných zložiek - budov, pozemkov, strojov, kancelárskeho zariadenia, nehmotných zložiek - obchodné meno, obchodné tajomstvo, know-how a osobných zložiek - tzv. Podnik ako taký patrí svojmu vlastníkovi - podnikateľovi. Tento vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním podľa svojej vôle (§ 123 Občianskeho zákonníka). Majiteľ podniku má teda právo ovládať ho, najmä držať si podnik, užívať ho, požívať prínos z neho a nakladať s ním vlastnou mocou, ktorá je nezávislá od iných.

Príkladom môže byť podnikateľ, fyzická osoba, ktorá vyrába podľa vlastnej receptúry zmrzlinu a predáva ju, prevádzkuje vlastnú zmrzlináreň už niekoľko rokov. Je svojou zmrzlinou známy. Je možné považovať formu tejto jeho podnikateľskej činnosti za podnik, ktorý je spôsobilý na to, aby ho previedol na niekoho iného vrátane obchodného mena (X.Y. Zmrzlináreň je komplexom hodnôt hmotnej povahy - zariadenie zmrzlinárne, stroje na výrobu zmrzliny, príp. kancelária s počítačom, prípadne aj budova, v ktorej ju prevádzkuje atď., i nehmotnej povahy - vlastná receptúra na výrobu zmrzliny či iné dôverné informácie, ktorých vyzradenie nepovolaným osobám podnikateľ osobitne chráni. V podnikateľskej praxi sa možno stretnúť aj s termínom „know-how“. Rozumejú sa tým zručnosti, znalosti a osobitné postupy, ktoré podnikateľ využíva pri svojom podnikaní a ktoré si chráni. K týmto hodnotám patrí aj samotné obchodné meno podnikateľa - fyzickej osoby, ktoré obsahuje dodatok - juhoslovanská zmrzlina, pretože práve pod týmto názvom je u zákazníkov známy. Napokon je dôležitým prvkom prevádzkovania tejto zmrzlinárne aj osobný prínos každého jedného pracovníka, zamestnanca (ak podnikateľ zamestnáva nejaké osoby). Nadväzne na definíciu podniku v § 5 Obchodného zákonníka je prevádzkovanie zmrzlinárne podnikom, ktorý tvorí súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Patria k nemu aj veci, práva a iné majetkové hodnoty podnikateľa slúžiace na prevádzkovanie zmrzlinárne. Preto je zmrzlináreň prevoditeľným súborom vecí, a to vrátane obchodného mena. Ak sa podnikateľ - fyzická osoba, rozhodne predať zmrzlináreň fyzickej osobe, tak potom podľa § 481 ods. 2 Obchodného zákonníka môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak sa na tom písomne dohodnú (tzn. v zmluve o predaji podniku), avšak kupujúci bude povinný používať dodatok k tomuto obchodnému menu označujúci nástupníctvo v podnikaní. Na kupujúceho je teda možné previesť aj obchodné meno prevádzaného podniku „XZ - juhoslovanská zmrzlina“ - ale s dodatkom o právnom nástupníctve kupujúceho. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zo živnostenského zákona vyplýva nadobúdateľovi zmrzlinárne povinnosť zabezpečiť, aby prevádzkoval živnosť odborne buď sám, resp.

Záložné Právo na Obchodný Podiel v Kontexte Práva

Záložné právo je jedným z inštitútov zabezpečovacieho práva, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty založeného majetku. Obchodný podiel, ako majetková hodnota, môže byť predmetom záložného práva.

Právna Úprava Záložného Práva

Právna úprava záložného práva je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.) a v niektorých prípadoch aj v Obchodnom zákonníku. Dôležité je rozlišovať, či ide o záložné právo k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam alebo k iným majetkovým právam, ako je napríklad obchodný podiel.

Prečítajte si tiež: Postup Založenia Práva

Vznik Záložného Práva na Obchodný Podiel

Záložné právo na obchodný podiel vzniká na základe zmluvy, rozhodnutia súdu alebo zo zákona. Najčastejším spôsobom vzniku je zmluva, ktorá musí byť písomná a musí obsahovať presné označenie záložného veriteľa, záložného dlžníka, založeného obchodného podielu a zabezpečovanej pohľadávky.

Realizácia Záložného Práva

Ak dlžník nesplní svoj záväzok, záložný veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku predaja založeného obchodného podielu. Spôsob realizácie záložného práva závisí od konkrétnych okolností prípadu a môže prebiehať formou dražby, súdneho predaja alebo iným spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom.

Kniha Odborná Literatúra ako Zdroj Informácií

Odborná literatúra, najmä knihy a komentáre k Obchodnému zákonníku a Občianskemu zákonníku, poskytujú cenné informácie a analýzy týkajúce sa záložného práva na obchodný podiel. Tieto zdroje často obsahujú:

• Výklad právnych predpisov: Podrobný výklad jednotlivých ustanovení zákonov, ktoré sa týkajú záložného práva.
• Judikatúru súdov: Analýzy rozhodnutí súdov v konkrétnych prípadoch, ktoré ilustrujú aplikáciu právnych predpisov v praxi.
• Praktické rady a odporúčania: Návody a postupy, ako správne postupovať pri zriaďovaní a realizácii záložného práva na obchodný podiel.
• Príklady z praxe: Konkrétne príklady situácií, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť problematiku záložného práva.

Význam Odbornej Literatúry pre Prax

Odborná literatúra je neoceniteľným pomocníkom pre právnikov, podnikateľov, bankárov a ďalších odborníkov, ktorí sa zaoberajú záložným právom na obchodný podiel. Poskytuje im komplexný a aktuálny prehľad o právnej úprave, judikatúre a praktických aspektoch tejto problematiky.

Špecifiká Prechodu Práv a Povinností Pri Predaji Podniku

Predaj podniku, resp. časti podniku, je podľa platnej právnej úpravy možný jedine uzatvorením zmluvy o predaji podniku alebo o predaji jeho časti, a to v súlade s § 476 a nasl. Zmluva o predaji podniku zakladá medzi zmluvnými stranami absolútny obchod patriaci do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Keďže je ako zmluvný typ upravená výlučne v Obchodnom zákonníku, tieto ustanovenia sú záväzné pre podnikateľov i nepodnikateľov ako účastníkov zmluvy. O osobe, ktorá nevlastní podnikateľské oprávnenie, môžeme hovoriť v súvislosti so zmluvou o predaji podniku len u kupujúceho, ak vychádzame z toho, že predávajúcim je majiteľ podniku, t. j.

Prečítajte si tiež: Typy záložných práv

Právna úprava zmluvy o predaji podniku je na rozdiel od ostatných zmluvných typov charakteristická množstvom kogentných ustanovení, čo v praxi znamená, že zmluvné strany ani na základe dohody nemôžu obsah tohto nemenného pravidla vylúčiť, prípadne sa od neho odchýliť. Do istej miery tieto pravidlá obmedzujú zmluvnú slobodu strán, ale v konečnom dôsledku majú praktický význam pre právnu istotu zmluvných vzťahov a chránia záujmy tretích osôb. S platnosťou tejto zmluvy sú spojené zásadné právne účinky (napr. komplexnosť prechodu práv a povinností z predávajúceho na kupujúceho priamo zo zákona), čím v značnej miere zabraňujú tomu, aby sa napr.

V § 263 Obch. zákonníka sú vymenované tie ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť.

• vylúčenia prechodu vymenovaných práv priemyselného a duševného vlastníctva (§ 479 ods.
• prechodu vlastníckeho práva k veciam patriacim k podniku (§ 483 ods.

Povinné Náležitosti Zmluvy o Predaji Podniku

Predávajúci a kupujúci musia v zmluve uviesť vlastné identifikačné údaje: obchodné meno a sídlo právnickej osoby, resp. Ak je predmetom zmluvy podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, tak sa musí v zmluve uviesť aj údaj o zápise zahraničnej osoby v zahraničnom registri či evidencii (§ 21 ods. 7). Od 1. 1. 2005 je daňový subjekt podľa § 31 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov povinný uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré vydáva, daňové identifikačné číslo. Sme toho názoru, že zmluva o predaji podniku, resp. jeho časti, je dokladom preukazujúcim uskutočnenie tejto obchodnej transakcie (resp. jedným z dokladov), preto by v nej malo byť uvedené aj daňové identifikačné číslo.

Povinnou, nevyhnutnou, a teda neopomenuteľnou náležitosťou tejto zmluvy sú aj osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Občiansky zákonník ako základná a najvšeobecnejšia právna norma ustanovuje, že platný je taký právny úkon, ktorý bol urobený určite a zrozumiteľne. Zmluva o predaji podniku alebo o predaji časti podniku je dvojstranným právnym úkonom. Je preto potrebné v tejto zmluve úplne vymedziť veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré tvoria predávaný podnik, resp. časť podniku. Špecifikácia obsahu predávaného podniku býva obvykle rozsiahla, no napriek tomu má byť uvedená vo forme presného zoznamu v zmluve, v prílohe zmluvy alebo inej listine, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Je vhodné, aby boli aj tieto listiny podpísané zmluvnými stranami.

Nadväzujúc na charakteristiku podniku v úvode príspevku s tým, že podnik tvorí súbor hmotných zložiek, nehmotných zložiek a osobných zložiek, odporúča sa do zmluvy výslovne uviesť, čo všetko je predmetom vlastníckeho práva predávajúceho v rámci podniku, t. j. všetky hnuteľné veci (napr. nehnuteľné veci (napr. finančné prostriedky (napr. iné práva (napr. iné majetkové hodnoty (napr. Predpokladom zahrnutia týchto zložiek do majetku prevádzaného podniku je fakt, že tento majetok skutočne slúži prevádzkovaniu podniku alebo vzhľadom na svoju povahu má tomuto účelu slúžiť (§ 5 Obch. zákonníka).

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti a Záložné Práva

Princíp Komplexnosti Prechodu Práv a Záväzkov

Zo zákona priamo vyplýva, že pri predaji podniku sa uplatňuje princíp komplexnosti prechodu všetkých vecí, práv, záväzkov a iných hodnôt, na ktoré sa predaj vzťahuje. Rozhodujúci je stav práv a záväzkov v dobe uzavretia zmluvy. Princíp komplexnosti má význam z hľadiska ochrany veriteľov predávajúceho, pretože zabraňuje tomu, aby došlo k zhoršeniu ich postavenia. Pokiaľ by niektoré práva alebo záväzky boli z predaja vylúčené, nemala by zmluva povahu zmluvy o predaji podniku.

Z uvedeného vyplýva, že na kupujúceho prechádzajú práva a záväzky patriace k podniku, pokiaľ nie sú z tohto prechodu vylúčené zákonom alebo dohodou strán. Kupujúci kúpou podniku nadobudne všetky práva patriace k podniku, na ktorých sa s predávajúcim dohodli v zmluve, samozrejme s výnimkou tých, ktorých prechod je vylúčený zo zákona. Predmetom prechodu nie je napr. živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie predávajúceho [napr. podnikanie na základe živnostenského listu, nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože to nepripúšťajú osobitné právne predpisy (napr.

Na kupujúceho prechádzajú všetky práva majetkovej povahy: pohľadávky, vecné práva (t. j. Práva z priemyselného (napr. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do doby jej výkonu aj činnosť predávajúceho vykonávaná pred predajom podniku (napr. Za účelom ochrany záujmov tretích osôb prechod týchto práv nenastane, ak by odporoval zmluve o poskytnutí výkonu týchto práv alebo samotnej povahe týchto práv.

Prevod Obchodného Mena

Zásada komplexnosti prevodu práv a záväzkov neplatí a priori ani pri prevode obchodného mena v závislosti od toho, či zmluvnými stranami sú právnické osoby alebo fyzické osoby. Ustanovenie § 481 Obch. Ak je predávajúcim právnická osoba a zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho právo užívať obchodné meno spojené s predaným podnikom. K prechodu obchodného mena by ale nedošlo, keby to bolo v rozpore so zákonom alebo právom tretej osoby. Právo tretej osoby môže byť dotknuté v prípade, ak súčasťou obchodného mena predávajúceho je meno jej spoločníka alebo člena a táto osoba nie je zároveň spoločníkom alebo členom kupujúceho (§ 11 ods. Obchodné meno predávaného podniku právnickej osoby nemožno previesť na kupujúceho - fyzickú osobu, pretože obchodným menom fyzickej osoby môže byť len jej meno a priezvisko.

Pracovnoprávne Vzťahy

Ak došlo k predaju podniku, v ktorom boli zamestnaní pracovníci, dňom účinnosti zmluvy prechádzajú na kupujúceho aj všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom kúpeného podniku.

Postúpenie Pohľadávok

Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa riadi ustanoveniami § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Predávajúci (ako pôvodný veriteľ) je povinný vyrozumieť dlžníkov o tom, že predal podnik kupujúcemu vrátane pohľadávok, ktoré voči ním má. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady a dať mu všetky potrebné informácie k postúpeným pohľadávkam, pretože kupujúci má právo oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami ohľadne kúpenej pohľadávky. Preto sa má kupujúci dozvedieť všetko o právnom titule pohľadávky, o jej zročnosti, o dohodnutej forme plnenia a pod. Ak si predávajúci nesplní túto povinnosť, tak ručí kupujúcemu za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky do výšky prijatej odplaty (§ 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Postúpením pohľadávky pri predaji podniku sa nemení postavenie dlžníka. Naďalej mu patria všetky námietky, ktoré mal proti pôvodnému veriteľovi (predávajúcemu) v čase postúpenia pohľadávky (napr. námietku premlčania, námietku kompenzácie). Osobitný režim platí v prípade, keď mal dlžník voči pôvodnému veriteľovi (predávajúcemu) pohľadávky spôsobilé na započítanie. Vtedy platí, že dlžník môže započítať svoj záväzok aj voči novému veriteľovi (kupujúcemu), iba ak ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie (pozri § 580 a § 581 OZ), zároveň ich mal v čase, keď sa voči nemu stalo postúpenie účinným a napokon, ak ich bez zbytočného odkladu oznámil kupujúcemu ako novému veriteľovi. Dlžník môže použiť na započítanie svoje pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi (predávajúcemu) aj v prípade, že tieto sa stali splatnými až potom, ako mu predávajúci oznámil alebo kupujúci preukázal postúpenie ich pohľadávky. Zároveň má dlžník dovolené uplatniť voči kupujúcemu (novému veriteľovi) aj tie námietky, ktoré vyplývajú len z ich vzájomného pomeru (napr.

Daňové Aspekty Postúpenia Pohľadávok

Zdaniteľnou transakciou nie je podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona o DPH postúpenie pohľadávky, preto sa naň neuplatňuje DPH. Ak dôjde teda k postúpeniu pohľadávky medzi platiteľmi dane, neuvedie sa toto plnenie do daňového priznania.

Prevod Záväzkov

Na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti je umožnené previesť záväzky spojené s podnikom bez súhlasu veriteľov. Predávajúci je zo zákona ručiteľom za splnenie záväzku zo strany kupujúceho. Kupujúci je povinný bez zbyto…

Zánik Účasti Spoločníka v S.r.o.

Teória medzi dôvody zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným zahŕňa aj dohodu o zmene spoločenskej zmluvy podľa § 141 Obch. zák. (Pozri Ovečková a kol. - Obchodný zákonník - komentár, IURA Edition a Ďurica, M in. Suchoža a kol. Zrušením účasti súdom na návrh spoločníka (Pozri § 148 ods. 1 Obch. Právna úprava teda nepozná možnosť zániku účasti spoločníka na základe jednostranného právneho úkonu resp. na základe jednostranného vystúpenia zo spoločnosti. Takáto možnosť nemôže byť ani upravená v spoločenskej zmluve. Vyplýva to jednoznačne z ustanovenia § 148 ods. 1 Obch.

Kedy však možno z existujúceho skutkového stavu vyvodiť záver, že požadovanie zotrvania spoločníka v spoločnosti by bolo nespravodlivé? V roku 2007 si po oboznámení sa s vtedajšou judikatúrou Nejvyššího soudu České republiky autor Zbyšek Kordač položil v nadpise svojho článku otázku: „Je spoločník v s. r. o.

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti odkazuje na obdobnú aplikáciu ustanovení § 113 ods. 5 a 6 Obch. zák., podľa ktorých obchodný podiel vylúčeného spoločníka (spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil) prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa takto neprevedie obchodný podiel, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený (kedy bola účasť spoločníka zrušená), o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka (resp. Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, vzniká právo na vyrovnací podiel.

Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Splatnosť vyrovnacieho podielu však upravuje ustanovenie § 61 ods. 3 Obch. zákonníka. Pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 2084/2000 uvádza, že pri rozhodovaní o ukončení účasti spoločníka v spoločnosti zákon dáva súdu veľmi široké medze pre úvahu, akú situáciu možno charakterizovať ako situáciu, pri ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby spoločník zotrval v spoločnosti. Ochrana poskytovaná súdom sa teda musí vzťahovať nielen na navrhovateľa, ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tom smere musí súd dbať najmä na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t. j.

Porovnanie Slovenskej a Českej Právnej Úpravy

V nasledujúcej tabuľke je prehľadne komparovaná slovenská a česká právna úprava zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti súdom. Potreba tohto porovnania je zrejmá, keďže v ďalšom texte rozoberáme aj pre slovenskú právnu prax relevantné aktuálne rozhodnutia českých súdov.

Ovečková a kol. v komentári k Obchodnému zákonníku (IURA EDITION) uvádza, že z povahy veci vyplýva, že spoločník jednoosobovej spoločnosti nemá možnosť domáhať sa, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, pretože jediný spoločník úplne slobodne rozhoduje o celej činnosti spoločnosti a o jej podnikaní, ako aj o zmene zakladateľskej listiny. Preto na jeho strane nikdy nemôže nastať situácia, kedy od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Tento spoločník totiž kedykoľvek môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, alebo o prevode majetku spoločnosti na univerzálneho právneho nástupcu, uzatvára k tejto otázke vyššie citovaný komentár. V ČR teda tento záver už explicitne vyplýva zo znenia § 148 ods.

(1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. (4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný podiel podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. (1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však, ak nejde o jediného spoločníka, navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. (3) Ak ide o spoločnosť s jedným spoločníkom, nemá vyhlásenie konkurzu na jeho majetok účinky uvedené v odseku 2. Vyhlásením konkurzu sa obchodný podiel jediného spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva spoločníka je oprávnený vykonávať len správca konkurznej podstaty s tým, že prijaté plnenia náležia do konkurznej podstaty. (4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, zrušený z iných dôvodov než po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nenaložila s uvoľneným obchodným podielom podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak už spoločnosť vyplatila jeho vyrovnací podiel, obnoví sa účasť spoločníka, len ak nahradí do dvoch mesiacov spoločnosti vyrovnací podiel.

tags: #záložné #právo #obchodný #podiel #kniha #odborná