Zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke a príspevok na pobyt dieťaťa v jasliach

Otázka zosúladenia kariéry a materstva je pre mnohé ženy kľúčová. Často stoja pred dilemou, či sa plne venovať kariére a odložiť materstvo, alebo uprednostniť rodinu a obetovať svoje profesionálne ambície. Ideálnym riešením je nájsť spôsob, ako tieto dve oblasti života skĺbiť a dosiahnuť spokojnosť v oboch.

Odkladanie materstva kvôli kariére

Moderná doba prináša trend, kedy ženy odkladajú materstvo na neskorší vek. Dôvodom je snaha o dosiahnutie úspechu v práci a vybudovanie si kariéry. Materstvo sa stáva prioritou až po dosiahnutí určitej pracovnej istoty a sebarealizácie.

Možnosti pre pracujúce matky po pôrode

Po pôrode existuje niekoľko možností, ako si udržať kontakt s pracovným životom a zároveň sa starať o dieťa.

Domácka práca a telepráca

Zákonník práce definuje domácku prácu a teleprácu ako formy pracovného pomeru, kedy zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa v domácom prostredí, často s využitím informačných technológií. Podmienky výkonu práce sú stanovené v pracovnej zmluve. Žena zostáva v pracovnom pomere, mení sa len miesto výkonu práce.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a kratší pracovný čas

Ďalšou možnosťou sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré umožňujú matkám privyrobiť si bez straty nároku na rodičovský príspevok. Zamestnanie na kratší pracovný čas je tiež riešením, ako si udržať prácu a zároveň mať viac času na starostlivosť o dieťa.

Prečítajte si tiež: Dávky ÚPSVaR

Vzdelávanie počas materskej a rodičovskej dovolenky

Udržiavanie kontaktu s kariérou neznamená len prácu. Vzdelávanie je výborný spôsob, ako si žena môže udržiavať a rozširovať svoje znalosti a zručnosti. Dôvodom môže byť snaha udržať si postavenie na trhu práce, zvýšiť svoju atraktivitu pre zamestnávateľa, postúpiť v kariére alebo si jednoducho plniť svoje sny. Materská a rodičovská dovolenka tak predstavujú príležitosť na sebarozvoj a získanie nových vedomostí.

Udržiavanie kontaktu so zamestnaním

Aby mamička nestratila kontakt s kariérou, je dôležité sledovať dianie v jej odbore a zmeny, ktoré sa dotýkajú jej zamestnania. Venovať pozornosť meniacim sa trendom a zostať "v obraze" je kľúčové. Internet je neoceniteľným zdrojom informácií, kde si každý nájde to, čo potrebuje.

Návšteva pracoviska a stretnutia s kolegami

Občasná návšteva pracoviska alebo pravidelné stretnutia s kolegami môžu pomôcť udržať si puto so zamestnaním. Je to príjemná príležitosť porozprávať sa aj o iných veciach, ako sú len plienky a príkrmy, a zároveň to napomáha dobrým vzťahom. Vytvára to dojem, že mamička zo zamestnania úplne neodišla a má záujem sa tam vrátiť. Je tiež vhodné sledovať, čo sa v podniku deje a či zamestnávateľ s ňou do budúcnosti počíta.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení materskej a rodičovskej dovolenky

Návrat na pôvodné pracovisko

Zamestnávateľ je zo zákona povinný po skončení materskej dovolenky (28 týždňov pri jednom dieťati) umiestniť matku na jej pôvodné pracovisko a pracovné miesto. Ak to nie je možné, pretože táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ju zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

Návrat po rodičovskej dovolenke

Po skončení rodičovskej dovolenky (maximálne do 3 rokov veku dieťaťa) má matka nárok vrátiť sa do svojho pôvodného zamestnania a zamestnávateľ je povinný ju prijať na pracovné miesto, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Ukončenie poberania príspevku počas rodičovskej

Ochrana zdravia tehotných žien a matiek

Nariadenie vlády ustanovuje zoznam pracovísk a prác, ktoré sú zakázané a ktoré sú rizikové pre matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy. Zakázané sú napríklad práce s karcinogénmi, s niektorými chemickými látkami, pri výrobe a spracovaní výbušnín, pri dezinfekcii a deratizácii plynmi, či práce vo výškach, v baniach, pri porážke zvierat na bitúnkoch a podobne. Práce spojené so špecifickým rizikom sú napríklad práce spojené s výrobou niektorých liečiv a prípravkov, práce s ortuťou, oxidom uhoľnatým, či vybranými chemickými látkami.

Úprava pracovných podmienok a preradenie na inú prácu

Ak matka do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak to nie je možné, preradí ju dočasne na prácu v rámci pracovnej zmluvy, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať zárobok ako pri doterajšej práci. Ak to nie je možné, po dohode ju preradí na prácu iného druhu.

Vyrovnávací príspevok a pracovné voľno

Ak matka do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena dosahuje v práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, náleží jej vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve (Zákon o sociálnom poistení § 44 - § 47). Ak ju nemožno preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

Prestávky na dojčenie

Matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie (Zákonník práce § 170). Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie za pracovnú zmenu a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za zmenu. Prestávky na dojčenie je možné zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. V prípade, že matka pracuje v kratšom pracovnom čase, avšak aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, má nárok na jednu polhodinovú prestávku na dojčenie za pracovnú zmenu, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Práca nadčas a pracovná pohotovosť

Žena trvale sa starajúca o dieťa mladšie ako tri roky a osamelá žena trvale sa starajúca o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť zamestnaná prácou nadčas len ak s tým súhlasí. Pracovná pohotovosť sa môže s ňou len dohodnúť.

Prečítajte si tiež: Obvinenia voči riaditeľke ÚPSVaR

Ošetrovné

V prípade, že sa pracujúca matka stará o svoje dieťa, ktoré ochorelo, má nárok na dávku sociálneho postenia - ošetrovné (Zákon o sociálnom poistení § 39 - § 43). Ošetrovné sa poskytuje maximálne 10 dní.

Ako sa stať matkou a nestratiť pracovné miesto?

Zamestnávateľ je zo zákona povinný prijať ženu po skončení materskej a rodičovskej dovolenky na jej pôvodné pracovné miesto. Realita však býva často iná, a to z rôznych dôvodov, ako napríklad organizačné zmeny vo firme.

Domácka práca a telepráca ako riešenie

Ide o pracovný pomer, kedy zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo doma s použitím informačných technológií. Prakticky žena zostáva v pracovnom pomere, jedine miesto vykonávania práce sa mení. Výhodou je tiež, že matka si môže sama určiť, kedy bude pracovať. Zároveň z toho vyplýva, že žena je síce doma a môže dohliadať na svoje dieťa, ale súčasne si musí nájsť dostatok času, ktorý venuje len práci (napr. sa v tej dobe o dieťa stará manžel, prípadne k práci využíva čas spánku dieťaťa a nočné hodiny, požiada babku aby vybehla s dieťaťom von a pod.).

Predčasný návrat do práce

Aby novopečené mamičky neprišli o svoje pracovné miesto a ich vzdelanie, prax, získané vedomosti a zručnosti nestratili na hodnote, ukončujú materskú a rodičovskú dovolenku predčasne. Niekedy sú doma miesto troch len jeden, dva roky, ale nemálo je tých, ktoré si materstvo užívajú naplno len niekoľko mesiacov, či dokonca týždňov! Porodia, zotavia sa, vybavia si opatrovateľku (babku, jasle, manžel zostane na materskej…) a šup rýchlo do práce. A často to nie je ich voľba. Sú zamestnávatelia, ktorí dávajú ženám jasne najavo, že pokiaľ sa do určitého času nevrátia do práce, môžu zabudnúť na kariéru a rovno im odporúčajú hľadať si nové zamestnanie.

Tlak zamestnávateľa a hľadanie riešení

Zamestnávateľ nechce trpieť častú neprítomnosť svojej zamestnankyne z akéhokoľvek dôvodu, takže ani z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa. Tlačí na svoju pracovníčku, aby to riešila inak, než absenciou. Takže mamička sa porozhliadne po svojom okolí a hľadá najlepšiu možnosť, ako sa postarať o svoje dieťa a zároveň neprísť o pracovné miesto. Požiada rodičov, vyhľadá opatrovateľku, často sa strieda na „očerke“ s manželom, alebo si vyberie dovolenku, len aby nedvíhala svojmu šéfovi žlč.

Tehotná v pracovnom pomere

Zamestnankyňa, ktorá sa presvedčí o svojej gravidite, by mala o svojom stave informovať zamestnávateľa. Zamestnávateľa môže osloviť priamo na pracovisku alebo využiť formu doporučenej zásielky. V prvom prípade ako potvrdenie slúži podpis zamestnávateľa pod písomným oznámením, v druhom doklad z pošty o doporučenej zásielke. Informáciu o tehotenstve je nutné doložiť lekárskym potvrdením! Tento postup zabezpečí zamestnankyni ochranu Zákonníka práce.

Ochranná doba

Na tehotnú pracovníčku sa vzťahuje ochranná doba, čo je doba, počas ktorej zamestnávateľ nemôže svojej zamestnankyni dať výpoveď. Budúcu mamičku začína chrániť od momentu, kedy písomne informovala svojho zamestnávateľa a ďalej pokračuje i počas materskej a rodičovskej dovolenky. Jedine vo výnimočných a krajných situáciách tento zákaz výpovede neplatí a to napr. v prípade, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť (Zákonník práce § 64). Ak je žena zamestnaná na dobu určitú, je chránená pred výpoveďou počas trvania pracovnej zmluvy. Ochranná doba neplatí v skúšobnej lehote.

Práca tehotných žien

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť zamestnávať tehotnú ženu len prácami, ktoré neohrozujú jej graviditu. Nariadenie vlády udáva zoznam prác a pracovísk, ktoré sú pre tehotné ženy zakázané - napr. práce so škodlivými chemickými látkami, výškové práce, práce s výbušninami, banské práce a pod. - tiež zoznam prác a pracovísk, ktoré sú rizikové - napr. pracoviská s nadmerným hlukom, otrasmi, pohybmi, s nadmernou záťažou chladom alebo teplom a pod. Zamestnávateľ nemôže za žiadnych okolností nútiť tehotnú ženu do vykonávania prác, pri ktorých sa zistilo možné ohrozenie jej bezpečnosti, zdravia, či možné účinky na tehotenstvo.

Preradenie na inú prácu a vyrovnávací príspevok

Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná, alebo ktorá ohrozuje jej tehotenstvo podľa lekárskeho posudku, zamestnávateľ je povinný dočasne vykonať úpravu jej pracovných podmienok alebo ju preradiť na inú prácu, kde môže dosahovať rovnaký zárobok ako doteraz. Ak dosahuje žena v práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve. Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

Práca nadčas a pracovná pohotovosť

Tehotnú ženu možno zamestnávať prácou nadčas len s jej súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť.

Materská dovolenka

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novorodenca prináleží žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve alebo viac detí, prípadne ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla na začiatku 6 týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku 8 týždňa. Nástup na materskú dovolenku určuje lekár (gynekológ) podľa predpokladaného dňa pôrodu a zdravotného stavu tehotnej.

Dĺžka materskej dovolenky

Ak si z materskej dovolenky pred pôrodom žena vyčerpá menej ako 6 týždňov, pretože pôrod nastal skôr, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu do uplynutia 28 týždňov. Ak si žena z materskej dovolenky pred pôrodom vyčerpá menej ako 6 týždňov z iného dôvodu, má nárok na materskú dovolenku odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov (31 týždňov ak porodila viac detí alebo ide o osamelú matku).

Rodičovská dovolenka pre muža

Ak sa o novorodenca stará muž, patrí mu od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka (ekvivalent k materskej dovolenke ženy) v trvaní 22 týždňov. Ak sa stará o dve alebo viac detí alebo ide o osamelého muža, patrí mu rodičovská dovolenka v trvaní 31 týždňov. Muž, ktorý sa stará o novorodenca, je otec dieťaťa (ak matka zomrela, prípadne sa zo zdravotných dôvodov nemôže o dieťa starať alebo sa s matkou tak dohodli, najskôr však po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu) alebo manžel matky dieťaťa (ak sa matka zo zdravotných dôvodov nemôže o dieťa starať).

Materská dovolenka pri prevzatí dieťaťa do starostlivosti

Nárok na materskú (rodičovskú) dovolenku má aj žena (muž), ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušných orgánov.

Prerušenie materskej dovolenky

Ak sa o dieťa, zo zdravotných dôvodov, stará dojčenský či liečebný ústav a v tomto období žena (muž) nastúpi zatiaľ do práce, preruší sa materská (rodičovská) dovolenka a jej nevyčerpaná časť sa žene (mužovi) poskytne, keď dieťa opäť prevezme do svojej starostlivosti a prestane pracovať, najdlhšie však do 3 rokov veku dieťaťa. Takto prerušiť materskú dovolenku je možné najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Minimálna dĺžka materskej dovolenky

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Materské a rodičovský príspevok

Počas materskej (rodičovskej) dovolenky poberá žena (muž) materské. Ak nespĺňa podmienky na poberanie materského, prislúcha jej (mu) rodičovský príspevok.

Materské

Materské je dávkou nemocenského poistenia a poskytuje sa z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa.

Kto má nárok na materské?

Nárok na materské má:

• zamestnanec

• povinne nemocensky poistená SZČO

• dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• fyzická osoba po skončení nemocenského poistenia ak:

  • jej vznikol nárok na materské počas trvania nároku na nemocenskú dávku
  • sa nachádza v ochrannej lehote

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia. V prípade ak žene zaniklo nemocenské poistenie počas tehotenstva, ochranná lehota je 6 mesiacov.

Podmienky nároku na materské

Ďalšou podmienkou na uplatnenie si nároku na materské je, aby poistenkyňa (poistenec) bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti) nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Z toho vyplýva, že pri reťazových pôrodoch má žena, po splnení ostatných podmienok, v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o ďalšie dieťa opäť nárok na materské. Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaných dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa a ak porodila skôr, tak odo dňa pôrodu. Iný poistenec (otec dieťaťa, manžel matky, fyzická osoba nahrádzajúca starostlivosť rodičov…) má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

Zánik nároku na materské

Nárok na materské zaniká žene, ktorá porodila a stará sa o dieťa, po uplynutí 28 týždňa od vzniku nároku na materské (po uplynutí 37 týždňa, ak sa stará o dve alebo viac detí alebo ide o osamelú matku). Inému poistencovi zaniká nárok na materské po uplynutí 22 týždňa od vzniku nároku, najdlhšie do dovŕšenia 8 mesiacov veku dieťaťa.

Uplatnenie nároku na materské

Nárok na materské je potrebné si uplatniť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. K tomu je nutné vyplniť „Žiadosť o materské“, ktorú potvrdí lekár (gynekológ) a uvedie tam dátum nástupu na materskú dovolenku.

Výška materského

Výška materského je od prvého dňa 55 % denného vymeriavacieho základu (príp. pravdepodobného DVZ). Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, kedy vznikol nárok na materské) a počtu dní rozhodujúceho obdobia (bližšie Zákon o sociálnom poistení). Ak je výška materského nižšia než výška rodičovského príspevku, má rodič nárok na doplatok rozdielu v podobe rodičovského príspevku. Materské sa poskytuje za kalendárne dni len jednému poistencovi a vypláca sa mesačne pozadu.

Rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ochrana žien (matiek) v Slovenskej republike z pohľadu pracovného práva, ako aj práva sociálneho zabezpečenia je na pomerne vysokej úrovni. Dávky v tehotenstve a materstve (t. j. dávky nemocenského poistenia - vyrovnávacia dávka a materské, ako aj štátne sociálne dávky - rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa atď.) sú čo do počtu, ako aj dĺžky doby ich poskytovania relatívne veľkorysé.

Hmotné zabezpečenie počas materskej a rodičovskej dovolenky

Problematike pracovnoprávnych vzťahov tehotných žien, žien - matiek i mužov starajúcich sa o dieťa, ich hmotnému zabezpečeniu počas dočasného preradenia na inú prácu - t. j. vyrovnávacej dávke, ako aj ich hmotnému zabezpečeniu počas materskej a rodičovskej dovolenky - t. j. materskému a rodičovskému príspevku - budeme venovať pozornosť v nasledujúcich riadkoch.

Pracovnoprávna ochrana žien a mužov starajúcich sa o dieťa v zmysle Zákonníka práce (§ 160 - § 170 ZP)

Uvedené bolo premietnuté do Základných zásad článku 6 ZP druhej vety, v zmysle ktorej „…sa tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení“. V zmysle tretej vety článku 6 ZP „sa zároveň ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne,“ čo je vyjadrením, že v žiadnom prípade nie je odôvodnené uprednostňovanie ženy pri starostlivosti o deti a z dôvodu spoločenskej funkcie obidvoch rodičov pri výchove a starostlivosti o deti sa tak žene, ako aj mužovi majú zabezpečovať také pracovné podmienky, ktoré rovnakou mierou spočívajú v ochrane ich pracovného pomeru. Zároveň v zmysle Základných zásad článku 8 ZP „zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie ……… v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov (choroby, úrazu), tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom“. Uvedené vyplýva nielen z článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), v zmysle ktorého „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“, ale najmä z článku 38 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa ženám garantuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky s tým, že podrobnosti upraví zákon, taktiež aj z článku 41 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého „žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky“. Podrobnosti o uvedených právach tejto „ohrozenej“, resp. „osobitnej“ kategórie zamestnancov sú upravené najmä v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy

Zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípade, ak osobitný predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad. V prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, zamestnávateľ môže (t. j. nemusí) vyžadovať iba informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. V prípade, ak fyzická osoba už bola zamestnaná, môže (t. j. nemusí) zamestnávateľ požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenie o zamestnaní. Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti - s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti. Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu, čo znamená, že vzhľadom na spoločenskú funkciu oboch rodičov (ženy i muža) pri výchove a starostlivosti o deti nie je v žiadnom prípade opodstatnené uprednostňovanie žien. Pri vzniku pracovného pomeru ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia. Toto právo musí byť v súlade s uvedenými právnymi predpismi a zároveň aj v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že ak by ponúkaný druh práce mohli vykonávať príslušníci obidvoch pohlaví (t. j. muži i ženy) a zamestnávateľ by nezamestnal ženu s deťmi z obavy, že bude častejšie v práci absentovať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa pre častejší výskyt detských chorôb, išlo by o diskrimináciu. Diferenciácia uchádzačov o zamestnanie podľa pohlavia je prípustná iba v prípadoch, ak výkon pracovnej činnosti je jednoznačne podmienený konkrétnym druhom pohlavia, napr. išlo by o manipuláciu s ťažkými bremenami atď. V tomto prípade by o diskrimináciu určite nešlo.

Sociálne zariadenia a ochrana zdravia žien

Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj osobitné ustanovenia ZP berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ide nielen o hygienické zariadenia, ale najmä o zariadenia na odkladanie nákupov, zariadenia na oddych atď. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou, t. j. o stave ženy, že je tehotná alebo dojčiaca do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6 a 7 ZP. Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP). Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. V tomto prípade ide o individuálny zákaz výkonu prác tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 ZP. Vo svojej podstate právna úprava zákazu prác pre uvedené osobitné (resp. znevýhodnené) kategórie žien z dôvodu ochrany ich materského poslania predstavuje v rámci pracovnoprávnych vzťahov oprávnenú výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania.

#

tags: #zamestnankyňa #na #rodičovskej #dovolenke #a #príspevok