Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

Vzhľadom na súčasnú mieru nezamestnanosti je pre občanov so zdravotným postihnutím, v dôsledku zníženej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ťažšie nájsť si uplatnenie na trhu práce. Slovenská legislatíva sa snaží podporovať ich zapojenie do pracovného procesu prostredníctvom rôznych zákonov a opatrení.

Legislatívny rámec

Snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu podporujú ustanovenia viacerých zákonov. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

Novelizácie ZSZ v roku 2008

V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008.

Ďalšie relevantné zákony

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ postupovať podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

Povinnosti zamestnávateľa

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

Kto sa považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím

Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 ZSZ občan uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), alebo občan s preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. 1 ZSP sa za občana so zdravotným postihnutím považuje aj občan, ktorý bol invalidný podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004.

Kto sa považuje za zamestnanca na účely ZSZ

Zamestnanec na účely ZSZ je podľa § 4 ZSZ fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. podľa § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za zamestnanca sa na účely ZSZ nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť v zmysle zákona č. 308/1991 Zb.

Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie

Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok

Podľa § 71 ods. 1 ZSP má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo na predčasný starobný dôchodok a nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku

Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Posudzovanie invalidity

Invalidita sa posudzuje:

• posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“).
• porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Prehodnocovanie invalidity

Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. 2006 sa opätovne prehodnocuje invalidita u poistenca, ktorý:

• bol podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 invalidný a v období od 1. 1. 2004 do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. 7. 2006),
• je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity.

Od 1. 10. 2006 sa pri prehodnocovaní invalidity postupuje podľa § 263a ZSP.

Prečítajte si tiež: Podpora Stavebného Sporenia na Slovensku

Podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. 10. 2006 v § 263a ods. 2 ustanovuje, že u poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % a u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je 50 %.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006.

O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9. 2007.

Zmeny v posudzovaní zdravotného stavu

ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. 4. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.

Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Zmeny v celkovej cene práce

Od 1. 5. 2008 už ZSZ v § 49 ods. 4 ZSZ neustanovuje pojem minimálnej celkovej ceny práce. Do 30. 4. 2008 bola v § 49 ods. 4 ZSZ ustanovená minimálna celková cena práce ako súčet minimálnej mzdy a odvodov za zamestnávateľa do poistných fondov. Od 1. 10. 2007 do 31. 12. 2008 platí minimálna mzda 8 100 Sk/mesiac, takže minimálna celková cena práce bola odvodená od minimálnej mzdy a predstavovala sumu: 8 100 + 2 853 = 10 953 Sk. Po novelizovaní ZSZ, s účinnosťou od 1. 5. 2008, § 49 ods. 4 ZSZ pojem minimálnej celkovej ceny práce neobsahuje.

Priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, sa používa na výpočet výšky odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a na výpočet sumy zákazky pre náhradné plnenie.

Podľa informácie zverejnenej na internetovej stránke www.upsvar.sk v kalendárnom roku 2008 zamestnávatelia na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadávajú zákazky alebo odoberajú výrobky alebo služby v sume 20 000 Sk/663,87 EUR, je to 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 64 ods. 2 ZSZ a § 64a ods. 5 ZSZ. Odvod podľa § 65 ods. 1 ZSZ je 0,9-násobok celkovej ceny práce ustanovenej v § 49 ods. 4 ZSZ. 0,8-násobok z 25 015 Sk je 20 012 Sk. 0,9-násobok z 25 015 Sk je 22 513,5 Sk.

Minimálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie. Minimálna mzda zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov bola určená zníženou sadzbou iba do 31. 1. 2008, čiže do skončenia platnosti zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.

S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z. Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún.

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.

Znížená sadzba poistného

Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Odvodové povinnosti

Odvodové povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy do 30. 4. 2008 a zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy od 1. 5. 2008:

(Tabuľka s odvodmi - neuvádzam z dôvodu rozsahu a formátovania)

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie za invalidného zamestnanca od 1. 1. 2008

Do 31. 12. 2007 platilo, že poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. 6 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za takéhoto zamestnanca neplatil poistenec ani zamestnávateľ.

Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj tento poistenec, aj jeho zamestnávateľ.

Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok.

Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa ZP

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, a to napríklad:

• zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Predchádzajúci súhlas úradu pri skončení pracovného pomeru

Zamestnávateľ je podľa § 63 ods. 1 ZP povinný požiadať o predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so skončením pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením, ak ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak ide o výpoveď z dôvodov:

• v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP (organizačné zmeny alebo zdravotný stav zamestnanca),
• v § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov.

Evidenčný počet zamestnancov

Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú:

• zamestnanci uvoľnení, resp. preložený na výkon funkcie do odborového orgánu,
• zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok podľa príslušných predpisov,
• verejní činitelia (ministri, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, poslanci), ak im organizácia za vykonanú prácu (za výkon verejných funkcií) vypláca mzdu, resp. odmenu.

Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce, sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov. Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú, t. j. do nákladov.

Agentúry dočasného zamestnávania (§ 29 až § 31 ZSZ) zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov svojej organizácie tiež všetkých dočasných zamestnancov, ktorých prideľujú, resp. prenajímajú iným organizáciám.

Zamestnanci s kratším pracovným časom (§ 49 ZP) sa zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.

tags: #zamestnavatel #povinnosti #invalidita #zamestnanca