Zápalové Postihnutie Ústnej Dutiny: Príčiny a Liečba

Zápalové postihnutie ústnej dutiny predstavuje široké spektrum ochorení, ktoré môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Tieto zápaly môžu významne ovplyvniť kvalitu života, spôsobovať bolesť, ťažkosti pri jedení a prehĺtaní, a v niektorých prípadoch viesť k závažnejším komplikáciám. Včasná diagnostika a adekvátna liečba sú preto kľúčové pre minimalizáciu negatívnych dopadov na zdravie a pohodu pacienta.

Bolesti v okolí slinných žliaz a sialoadenitída

Bolesti v okolí slinných žliaz môžu signalizovať rôzne problémy, pričom jednou z možných príčin je zápal slinnej žľazy, odborne nazývaný sialoadenitída. Sialoadenitída je zápalový proces, ktorý sa môže lokalizovať v jednej slinnej žľaze, jej časti, alebo vo viacerých slinných žľazách súčasne. Najčastejšie býva postihnutá príušná žľaza (glandula parotis) alebo podčeľustná slinná žľaza (glandula submandibularis).

Príčiny sialoadenitídy

Vznik sialoadenitídy je podmienený viacerými faktormi a zápal môže mať akútny alebo chronický priebeh. Najčastejšie sa príčina vzniku sialoadenitídy pripisuje bakteriálnej alebo vírusovej infekcii.

• Akútna bakteriálna sialoadenitída: Táto forma sa častejšie vyskytuje u starších ľudí s oslabenou imunitou, napríklad po operácii. Ide o pooperačný hnisavý zápal príušnej žľazy, ktorý sa prejavuje ťažkosťami na 5. - 8. deň po operácii. U detí sa môže vyskytnúť recidivujúca parotitída, ktorá je charakteristická opakujúcimi sa akútnymi zápalmi príušnej žľazy.
• Chronická bakteriálna sialoadenitída: Medzi chronické bakteriálne sialoadenitídy patrí tzv. Küttnerov tumor, ktorý sa môže vyskytnúť u mužov v strednom veku. Prejavuje sa nebolestivým, ale tuhým zdurením pod sánkou.
• Vírusové zápaly slinných žliaz: Najčastejším vírusovým ochorením slinných žliaz je mumps. Inkubačná doba ochorenia je 14 - 21 dní. Následne dochádza k bolestivému opuchu príušnej žľazy, často obojstranne. Vyskytuje sa najmä u detí vo veku 5 - 15 rokov, ktoré neboli zaočkované.
• Autoimunitné ochorenia: Slinné žľazy môžu byť postihnuté aj v rámci autoimunitných ochorení, ako napríklad Sjögrenov syndróm, systémový lupus, sklerodermia alebo diabetes mellitus.
• Sialolitiáza: Samostatnou kapitolou je upchatie vývodu slinnej žľazy minerálnym kamienkom, známe ako sialolitiáza.

Príznaky zápalu slinných žliaz

Zápalové procesy v prípade slinných žliaz sa prejavujú podobne ako zápaly kdekoľvek inde v tele. Medzi bežné príznaky patria:

• Postihnuté miesto je červené
• Zdurené
• Citlivé na dotyk
• Postupný opuch okolitých mäkkých tkanív v okolí postihnutej žľazy
• Prítomnosť ostrej pálčivej bolesti
• Výtok hnisu do ústnej dutiny
• Zápach z úst
• Bolestivosť pri otváraní úst či prehĺtaní

V prípade sialolitiázy bývajú ťažkosti spojené s príjmom potravy.

Prečítajte si tiež: Všetko o zápale pleury

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Medzi príznaky, kedy je potrebné rýchlo vyhľadať pomoc odborníka, patrí:

• Rýchly rast útvaru v oblasti slinnej žľazy
• Bolesť
• Obrna tvárového nervu (prejavuje sa neschopnosťou adekvátne ovládať svaly polovice tváre, vyhladená nazolabiálna ryha a čelo na postihnutej strane, potlačené sú schopnosti zapískať, usmiať sa, zavrieť ústa, zvraštiť čelo a zdvihnúť obočie).

Diagnostika a liečba sialoadenitídy

Diagnostika ochorení slinných žliaz sa opiera o dôkladné odobratie anamnézy, zahŕňajúce informácie o ťažkostiach a ich vyvolávajúcich momentoch (napríklad po jedle), o celkových ochoreniach a užívaných liekoch, či o epidemiologických súvislostiach, ako napríklad výskyt mumpsu v kolektíve. Nasleduje klinické vyšetrenie a potvrdenie alebo vyvrátenie toho, že ide o postihnutie slinných žliaz. Cielená diagnostika so zobrazovacími vyšetreniami, ako sonografia, CT či sialografia, a následná liečba veľkých slinných žliaz spadá do kompetencií vyššieho odborného pracoviska a preto vás zubný lekár odošle podľa povahy problému na maxilofaciálnu chirurgiu či k všeobecnému lekárovi.

Pri zápaloch slinných žliaz často stačí antibiotická alebo len podporná liečba.

Parodontitída: Zápal Závesného Aparátu Zuba

Parodontitída je chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje závesný aparát zuba (parodont). Hlavnou príčinou je bakteriálna infekcia, pri ktorej sa baktérie usídľujú a množia v zubnom plaku, ktorý sa hromadí na zuboch. Tieto baktérie sú tiež zodpovedné za vznik zubného kazu a zápal ďasien a negatívne pôsobia na celý závesný aparát.

Ochorenie môže postihnúť okolie jedného zuba alebo sa rozšíriť na celý chrup. Častejšie trápi ženy ako mužov a ide o dlhodobú chorobu, ktorej rozvoj trvá aj niekoľko rokov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri zápalových ochoreniach

Príčiny parodontitídy

Príčin vzniku parodontitídy môže byť viacero, od vrodených čeľustných anomálií až po hlboký zubný kaz alebo zubný povlak. Podstatou choroby je vznik zápalu a infekcie v ďasne a následné narušenie závesného aparátu zubu. Následkom neliečenia môže byť kývanie rôzneho stupňa, až samovoľné vypadnutie zubu. Niekedy dochádza aj k hnisaniu v postihnutom mieste.

Rizikové faktory parodontitídy

Medzi rizikové faktory, ktoré sa môžu skrývať za vznikom parodontitídy, patria:

• Nedostatočná a zlá ústna hygiena
• Zvýšená predispozícia na tvorbu zubného kameňa
• Zanedbanie prehliadok u stomatológa
• Vyšší vek
• Podvýživa
• Odchýlky postavenia zubov
• Atrofické zmeny
• Hyperplastické zmeny
• Ďasnová hyperplázia či epulis
• Poruchy žuvania
• Chybne vyrobené a zle sediace korunky, protézy
• Úrazové vplyvy
• Genetické faktory
• Cukrovka
• Hormonálne vplyvy
• Porucha látkovej výmeny
• Porucha imunity
• Hematologické poruchy (leukémia, neutropénia)
• Vírusové infekcie (HIV, AIDS)
• Crohnova choroba a ulcerózna kolitída
• Niektoré lieky (inhalačné kortikoidy, hormonálna liečba, cyklosporín)
• Zlé stravovacie návyky a nevhodná strava, prevažne mäkká strava a s vysokým obsahom jednoduchých cukrov
• Fajčenie
• Alkohol a jeho nadmerná konzumácia
• Kaz
• Stres
• Dedičnosť

Príznaky parodontitídy

Paradentóza začína pomerne nenápadne a veľakrát aj asymptomaticky. Medzi prvými príznakmi sú mierne opuchnuté ďasná, ktoré začnú krvácať. V dôsledku narušovania zubného aparátu prichádza k vzniku paradontálnych chobotov, ktoré sú patologické. Je možné ich odhaliť už pri bežnej zubnej prehliadke u stomatológa. V pokročilom štádiu ochorenia už je možné spozorovať aj kývanie zubov alebo vytekanie hnisu z ďasna, čo je jasný prejav šíriacej sa infekcie a zápalu priamo v závesnom aparáte zuba.

• 1. štádium: môže prebiehať bez príznakov, následne sa pridružuje mierny opuch ďasna, začervenanie ďasna, občasné krvácanie - hlavne pri umývaní zubov a pri dráždení tvrdou stravou, zápach z úst. Dôležitá je včasná liečba a kontrola u odborníka stomatológa, ústna hygiena.
• 2. štádium: je stav, keď sa zápal rozšíril, pridružujú sa ťažkosti ako tlak, napätie, brnenie v zuboch, ďasnách, bolesť, opuch ďasien, začervenanie ďasien, zápach z úst, nepríjemná hnisavá chuť, časté krvácanie z ďasien, obnaženie zubných krčkov, čiže ústup ďasna smerom ku koreňu, parodontálne choboty, hnisavé kapsuly medzi zubom a ďasnom, vytekanie hnisu, zväčšovanie rozostupov medzi zubami, kývanie zubov.
• 3. štádium: pokročilé štádium, riziko rozšírenia baktérií krvnou cestou do iných častí organizmu, a ochorení srdca, ciev, obličiek, mozgu, očí, kĺbov, výrazné kývanie zubov, poškodenie kosti, vypadávanie zubov.

Diagnostika parodontitídy

Už po spozorovaní prvotných príznakov by mal človek navštíviť zubnú ambulanciu, kde sa môže pri bežnom vyšetrení preukázať podozrenie na paradentózu. Pokiaľ zubár pri vyšetrení parodontálnou sondou už spozoruje paradontálne choboty, ide o jasný príznak narušenia ďasna a okolia zubu a tiež samotného závesného aparátu zubu.

Preventívne prehliadky a pravidelná dentálna hygiena sú dôležité z viacerých dôvodov. Stomatológ, ale aj odborník dentálnej hygieny vie určiť a zmerať množstvo zubného plaku. Následne sa môže určiť aj PBI, čo je metóda na hodnotenie krvácania z ďasien. A teda skratka Papilla Bleeding Index (PBI). Jeho rozsah je od 0 - 4. Pri odoberaní anamnézy sa hodnotí aj bolesť a kývanie zubov. Kývanie zubov sa delí na tri stupne. A to v prvom stupni je prítomné kývanie zubu v horizontálnej rovine do 1 mm. V druhom pohyblivosť do 3 mm. Pri klinickom vyšetrení sa môže objaviť krvácanie už po sondáži. Následne sa diagnostikujú parodontálne choboty, ktoré majú hĺbku viac ako 3,5 mm. Následne k diagnóze dopomáha genetický test, ktorý môže odhaliť náchylnosť pre ochorenie. Iným príkladom je bakteriálny test.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

Priebeh ochorenia a liečba

Parodontitída môže prebiehať u každého inak. Avšak, vo väčšine prípadov ide o chronický, čiže pomalý postup choroby. Iným druhom je akútna infekcia a agresívne prebiehajúca forma. Omylom je názor, že ochorenie zasahuje iba obdobie vyššieho veku. Vyskytnúť sa môže už v detstve. Avšak, najčastejší je v období okolo 30. - 40. roku života.

Ochorenie začína infekciou, ktorá naruší zubnú sklovinu alebo okolie zubu na ďasne a začne prenikať postupne cez paradontálne choboty priamo do ďasna a fixačného aparátu zubu. V každom prípade však jej vývoj trvá dlhšiu dobu. Prvým viditeľným príznakom je menšie krvácanie pri umývaní zubov, neskôr už aj pri jedle.

Prevencia parodontitídy

Pravidelná návšteva stomatológa a využívanie služieb odborníkov dentálnej starostlivosti a samozrejme, správna technika čistenia zubov (2x denne mäkkou kefkou, čistiť aj jazyk, vhodnou zubnou pastou) zabráni vzniku ochorenia. Prevencia je dôležitá aj pred recidívou, teda jej návratom ťažkostí po vyliečení.

Komplikácie v ústnej dutine pri onkologickej liečbe

Liečba onkologických ochorení, hoci často úspešná, prináša so sebou rad negatívnych dopadov, predovšetkým vedľajšie účinky chemoterapie a rádioterapie. Tieto vedľajšie účinky sa môžu prejaviť včas alebo neskôr a postihujú rôzne orgány a systémy. Závažnou komplikáciou je postihnutie ústnej dutiny, ktoré sa prejavuje zápalom ústnej sliznice, defektmi v oblasti jazyka a pier, poruchou vnímania chuti a znížením tvorby slín. Tieto komplikácie významne znižujú kvalitu života pacientov, preto je včasná diagnostika, liečba a tímová starostlivosť nevyhnutná.

Protinádorová liečba a jej dopady na ústnu dutinu

Liečenie v onkológii sa líši od liečby v iných odboroch, predovšetkým tým, že predstavuje väčšiu záťaž pre pacienta. Vplyvom liečby sa môže dočasne alebo trvalo zhoršiť kvalita života pacienta. Tento fakt je potrebné brať do úvahy pri plánovaní liečby. Protinádorová liečba zahŕňa chirurgickú liečbu, rádioterapiu, medikamentóznu liečbu (chemoterapia, hormonálna a biologická liečba), podpornú a paliatívnu liečbu. Pri chemoterapii a rádioterapii, prípadne pri ich kombinovaní, sa prejavuje najviac nežiaducich účinkov. Tieto účinky môžu byť lokálne alebo systémové a často odznievajú v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov po skončení liečby. U pacientov s nepriaznivou prognózou však môžu pretrvávať do konca života. Jednou z najčastejších komplikácií je poškodenie sliznice ústnej dutiny.

Rizikové faktory a infekcie v ústnej dutine

Ústna dutina je ohrozená nielen rádioterapiou (hlavne pri ožarovaní v oblasti hlavy a krku) a chemoterapiou, ale aj následkami neutropénie a celkového oslabenia organizmu. Pacienti s onkologickým ochorením sú vysoko ohrození infekčnými komplikáciami z dôvodu oslabenej obranyschopnosti. Základnou príčinou je samotná malignita, malnutrícia, nedostatok slín, ale aj chemoterapia, kortikoterapia a imunosupresívna liečba. Infekcie v ústnej dutine môžu byť spôsobené kvasinkami, plesňami, vírusmi, viridujúcimi streptokokmi, koaguláza-negatívnymi stafylokokmi a anaeróbnymi baktériami. Zdravotnícki pracovníci musia venovať pozornosť všetkým prejavom dentálnej infekcie, pretože nemusí ísť len o narušenie tkaniva a sliznice s obmedzením funkcie, ale môže dôjsť aj k rozvoju septikémie.

Mukozitída: Zápal sliznice ústnej dutiny

Cytostatiká môžu spôsobovať bolestivé začervenanie až ulcerácie sliznice, pričom častým problémom je toxická mukozitída ústnej dutiny. Mukozitída sa vyskytuje pri intenzívnej chemoterapii a je definovaná ako zápalové a/alebo vredové lézie postihujúce ústnu dutinu. Narušená slizničná bariéra umožňuje prienik patogénnym mikroorganizmom, čím sa zvyšuje riziko vzniku infekcie. Okrem toho dochádza k zníženiu produkcie slín, k poruche vnímania chutí, dyskomfortu a bolesti, čo má za následok poruchu perorálneho príjmu potravy. Dĺžka trvania mukozitídy je priamo úmerná stupňu deplécie kmeňových buniek sliznice a môže sa hojiť od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov, v závislosti od rýchlosti zotavovania kmeňových buniek sliznice. V terapii sa podávajú lokálne antiflogistiká, analgetiká a zinok.

Postradiačná mukozitída

Postradiačná mukozitída sa najčastejšie diagnostikuje pri rádioterapii nádorov hlavy a krku. Objavuje sa až u troch štvrtín pacientov, niekedy sa blíži aj k 100% (u pacientov liečených vysokou dávkou rádioterapie). Závažnosť rozvoja postradiačnej mukozitídy sa hodnotí Stupnicou hodnotenia orálnej mukozitídy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), ktorá má 5 stupňov: bez zmeny, bolestivosť/erytém, erytém/vredy/pacient môže jesť tuhú stravu, vredy/pacient môže prijímať iba tekutú stravu, a alimentácia je nemožná. Používa sa aj Stupnica hodnotenia orálnej mukozitídy podľa spoločnej terminológie miery nežiaducich účinkov CTCAE. Incidencia závažnej mukozitídy pri rádioterapii je vysoká. Následkom závažnej mukozitídy sa u pacientov objavuje bolesť v ústach, dysfágia, strata hmotnosti a nutnosť zabezpečenia enterálnej výživy pomocou sondy. Mukozitída býva častou príčinou prerušenia ožarovania.

Ošetrovateľská starostlivosť a intervencie

Nevyhnutnou súčasťou starostlivosti je posúdenie pacienta. Pri posudzovaní je dôležité odobranie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, pravidelné monitorovanie fyziologických funkcii, sledovanie laboratórnych parametrov a hodnotenie prítomných symptómov. Používajú sa rôzne škály a nástroje, ako napríklad:

• Stupnica hodnotenia orálnej mukozitídy podľa SZO
• Stupnica hodnotenia komplikácii v dutine ústnej a MDU podľa NCI CTC kritérií (hodnotí sa orálna mukozitída- klinicky, funkčne, krvácanie z ústnej dutiny, suchosť v ústach, dysfágia)
• OAG
• Vizuálna analógová škála (VAS), Brief Pain Inventory, Numerical Rating Scale (NRS) - hodnotenie bolesti
• Body Mass Index (BMI), Malnutrition Universal screening tool (MUST), Mininutritional assessment (MNA), Subjective global assessment (SGA) - hodnotenie stavu výživy
• PNAT (Hodnotí potencionálne problémy vo fyzickej, psychickej, funkčnej oblasti u pacientov s nádorovím ochorením)
• Screening porúch nálady, úzkosti, depresie
• Vyrovnávanie sa s ochorením podľa Kübler-Rossovej
• Dotazník EORTCQOL-C30 (Celková kvalita života pacientov)

Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na prevenciu a liečbu mukozitídy, xerostómie, nechutenstva, malnutrície, bolesti, sťaženého prehĺtania a zníženej obranyschopnosti organizmu. Kľúčové intervencie zahŕňajú:

• Pravidelné sledovanie ústnej dutiny - prítomnosť bolestivých defektov, lézií a krvácania
• Kontrolovanie schopnosti pacienta prijímať výživu, tekutiny a lieky per os
• Pravidelné kontrolovanie hmotnosti pacienta
• Zabezpečenie optimálneho príjmu výživy a tekutín
• Podávanie stravy podľa potreby pacienta, resp. úprava stravy na mäkkú, kašovitú, nepodávanie nevhodných jedál a tekutín (príliš horúce, kyslé, korenené…)
• Dôkladná hygiena ústnej dutiny
• Realizácia lokálneho ošetrenia ústnej dutiny podľa ordinácie lekára
• Počas hojenia poškodenej sliznice sa neodporúča nosenie zubnej náhrady
• Zmierňovanie bolesti, pravidelné monitorovanie bolesti, účinky analgetík, poučenie pacienta o možných nežiaducich účinkoch opioidov
• Podávanie liekov podľa ordinácie lekára - per os, parenterálne
• Informovanie lekára o ústupe zmien sliznice ústnej dutiny
• Odber výteru z ústnej dutiny pri podozrení na soor
• Spolupráca s rodinou pacienta
• Dokumentovanie aktuálneho stavu ústnej dutiny, ako aj všetky zrealizované intervencie

Prípadové štúdie

V empirickej časti príspevku boli prezentované výsledky kvalitatívnej štúdie realizovanej na Klinike radiačnej a klinickej onkológie (KRaKO) Ústrednej vojenskej nemocnice - Fakultnej nemocnice v Ružomberku (UVN FN). Štúdiám predchádzala analýza zdravotných záznamov zameraná na výskyt nežiaducich reakcii po chemo a rádioterapii a najčastejšie ošetrovateľské intervencie. Z hodnotených záznamov vyplynulo, že najčastejším nežiaducim účinkom po chemoterapii bola nevoľnosť, vracanie, vypadávanie vlasov, únava, zmeny v ústnej dutine, zvýšená teplota a neutropénia. Pri rádioterapii to boli zmeny na koži v mieste ožarovania, zmeny v ústnej dutine a únava.

Prípadová štúdia 1

49-ročný pacient s karcinómom hypopharyngolaryngu lateris dextri, so suspektnými metastázami do krčných lymfatických uzlín vpravo. Pacient mal zavedenú percutánnu endoskopickú gastrostómiu (PEG) a tracheostómiu. Bol prijatý na Kliniku radiačnej a klinickej onkológie k aplikácii onkostatickej liečby/indukčnej chemoterapie. Subjektívne pacient udával telesnú teplotu v norme, škriabanie za tracheostómiou pri prechode potravy, aj bez nej. PEG bol funkčný, zjedol aj tuhú stravu so zapíjaním, úbytok hmotnosti za posledné obdobie (3 mesiace) 5 kg. Bolesť neudával (VAS 0), dýchanie mal bez ťažkostí, palpitácii a stenokardii, chuť do jedla bola dobrá, vylučovanie bez ťažkostí.

V prvý deň hospitalizácie bola pacientovi zavedená intravenózna kanyla, podaná premedikácia a zahájená aplikácia naordinovanej chemoterapie. Vzhľadom k riziku komplikácii sme u pacienta zaviedli denné kontrolovanie ústnej dutiny sestrou s využitím Stupnice orálnej mukozitídy. Druhý až piaty deň bol bez komplikácii, prijímal kombinovanú stravu per os a do PEGu. Na šiesty deň sa, ale cítil slabý, udával bolesti brucha, mal hnačkovitú stolicu. Objektívne pri fyzikálnom vyšetrení bol afebrilný, kardiopulmonárne kompenzovaný, brucho bez peritoneálneho dráždenia, voľné, priehmatné, peristataltika auskultačne prítomná, dolné končatiny bez opuchov. Pri posúdení ústnej dutiny (DÚ) bola diagnostikovaná mukozitída 2 stupňa, stredne silná bolesť- VAS 6. Hodnotenie podľa CTCAE- ložiskové ulcerácie, stredné ťažkosti, vyžadujúce si úpravu stravy.

Siedmi deň pacientovi stúpla telesná teplota na 38°C. Boli ordinované laboratórne vyšetrenia (odber krvi na krvný obraz, CRP, výtery z konečníka, nosa, krku, odber moču na kultiváciu a citlivosť). Pri fyzikálnom vyšetrení DÚ bola na jazyku výrazná hyperémia. Subjektívne pacient udával bolesť, pálenie, štípanie, najmä jazyka. Strava bola podávaná výlučne cez PEG. Ošetrovateľské intervencie sme zamerali na sledovanie zdravotného stavu pacienta, lokálne sledovanie DÚ, meranie fyziologických funkcii, aplikáciu celkovej a lokálnej liečby. Na základe indikácie lekára sestra podala systémovú antibiotickú liečbu. Ústna dutina bola lokálne ošetrená Borax glycerínom a Gelclairom 3x denne.

Ôsmy deň laboratórne potvrdená neutropénia. Upravená ordinácia celkovej liečby. V DÚ bol nález nezmenený, odporúčané výplachy a popíjanie čaju z Repíka lekárskeho. Psychicky sa zmenila nálada pacienta, pociťuje úzkosť, je depresívny. Deviaty až desiaty deň pacient udával zmiernenie ťažkostí. Pri vyšetrení DÚ mukozitída 2 stupňa (bolesť a začervenanie). Pokračovali sme v celkovej a lokálnej liečbe. Pri prepustení pacienta sa fyzické i psychické ťažkosti minimalizovali. Stupnica hodnotenia orálnej mukozitídy bola na stupni 1, VAS 4. Pacient bol zmierený s aktuálnym stavom, vyjadroval ochotu spolupracovať pri ďalšej liečbe.

Prípadová štúdia 2

50-ročný pacient s diagnózou karcinóm tonsillae lateris a metastázami do krčných lymfatických uzlín vpravo, po chirurgickej liečbe - resekcii tonsilly, so zavedenou nasogastrickou sondou (NG). Pacient bol plánovane prijatý na KRaKO k zahájeniu konkomitantnej postoperačnej rádio (RT) a chemoterapie (CHT). Subjektívne je bez kardiovaskulárnych a gastrointestinálnych ťažkostí. V prvý deň hospitalizácie pacient udával miernu bolesť v operačnej rane a tŕpnutie pravej časti tváre. Zahájená RT.

Prevencia a hygiena ústnej dutiny

Prevencia je najlepšou obranou proti vzniku problémov v ústnej dutine. Dôležitá je starostlivosť o hygienu chrupu a dutiny ústnej, a to najmä pravidelným čistením zubov a používaním ústnej vody. Pri lokálnom ošetrení, najmä ak sa jedná o afty, sú vhodné ústne spreje, ktoré sa aplikujú priamo na postihnuté miesto. Tieto prípravky dezinfikujú a mierne znecitlivujú, čím uľavia od nepríjemného pocitu pálenia či rezania. Dezinfekcia dutiny ústnej je možná aj kloktadlami alebo roztokmi určenými k výplachom úst. Je možné zakúpiť už hotové roztoky na kloktanie. Medzi obľúbené produkty určené k zmierneniu a liečbe zápalov či infekcie v dutine ústnej patria pastilky a tabletky.

Alternatívne a prírodné prostriedky

Na ochorenia zubov sú vhodné prírodné prostriedky, bylinky a esenciálne oleje. Bylinky dokážu vyliečiť aj väčší zápal a potláčajú bolesť. Medzi bylinky, ktoré pomáhajú pri ochoreniach zubov a zápaloch ďasien, patrí:

• Repík lekársky: Kloktaním repíkového čaju sa zbavíte ťažko sa hojacich rán, tlmí zápal aj bolesť ďasien a hrdla.
• Harmanček: Harmanček sa úspešne používa pri zápaloch ďasien. Oplachovanie s harmančekovým odvarom má vynikajúci účinok.
  • Domáca ústna voda s harmančekom: Tento liek pomáha v boji proti stomatitíde, vredom na jazyku a iným ochoreniam ústnej dutiny. Na prípravu domácej ústnej vody s harmančekom použite 2 šálky vody a 7 polievkových lyžíc suchého kvetu harmančeka a varíte vo vodnom kúpeli 15-17 minút. Po úplnom vychladnutí prefiltrujte, vytlačte a pridajte destilovanú vodu, aby ste získali pôvodný objem. Rozpustite v ňom 4 lyžičky medu a vyplachujte ústa až 5 krát denne. Odporúča sa vykonať postup až do úplného vymiznutia bolesti zubov. Každý deň je potrebné pripraviť čerstvý prípravok. Upokojujúci účinok možno dosiahnuť, ak sa pravidelne konzumuje harmančekový čaj.

Zápal zuba

Zápal zuba je laickým označením zápalu zubnej drene. Problémy spojené so zápalom zubnej drene rieši ošetrenie koreňových kanálikov- endodoncia. Bolesť v dôsledku zapáleného zuba sa môže objaviť, ale existujú prípady, kedy tomu tak nie je. Zápal zuba označuje stav, kedy sa organizmus bráni proti mikroorganizmom a toxínom nahromadeným v zubnej dreni.

Príčiny zápalu zuba

Hlavnou príčinou zápalu zubnej drene je bakteriálna infekcia, ktorá postupuje zubnou dreňou a infikuje ju. Odborne tento stav nazývame pulpitída. Menej častými príčinami zápalu sú fyzikálne, chemické a traumatické faktory, napríklad nesprávne aplikované výplne pri zubných kazoch alebo komplikácie spojené s prípravou zuba na zubnú korunku.

Príznaky zápalu zuba

Prejavy závisia od štádia postihnutia drene. Od prvých, ľahších príznakov, kedy je dreň iba podráždená, ale ešte nie je zapálená, zväčša netrvá dlho a postupne sa v dreni rozvinie zápal. Zápal zubnej drene sa prejavuje bolesťou. Zo začiatku ide o krátke záchvaty vystreľujúcej bolesti, kedy je ťažké určiť príčinný zub. Bolesť môže vystreľovať do oblasti oka, spánku, záhlavia či ucha. Postupne sa obdobia kľudu skracujú a naopak, obdobia bolesti sa stávajú častejšími a dlhšími.

V niektorých prípadoch chronických zápalov drene pacient necíti bolesť a nemá žiadne ťažkosti, avšak röntgenové vyšetrenie odhalí vnútornú rezorbciu koreňov zuba, nepriechodné kanáliky alebo skrytý, „driemajúci“ zápal pri koreni zuba. Nebezpečenstvo takýchto neriešených prípadov spočíva v tom, že ohrozujú celkové zdravie pacientov neustálou prítomnosťou baktérií, daný zub môže byť menej odolný a driemajúci zápal pri koreni zuba sa môže kedykoľvek prebudiť a spôsobovať bolesť. Najčastejšie sa tak udeje pri oslabení imunity.

#

tags: #zápalové #postihnutie #ústnej #dutiny #príčiny #a