
Artróza a iné zápalové ochorenia kĺbov môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života a schopnosť vykonávať bežné denné aktivity. V niektorých prípadoch môže závažnosť týchto ochorení viesť až k obmedzeniu pracovnej schopnosti a potrebe požiadať o invalidný dôchodok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zápalových ochoreniach kĺbov, s dôrazom na artrózu a psoriatickú artritídu, ich vplyve na zdravie a možnosti získania invalidného dôchodku.
Artróza, niekedy označovaná ako osteoartróza, je degeneratívne ochorenie spôsobené poškodením kĺbovej chrupavky. Časom sa chrupavka opotrebuje a stratí svoju pôvodnú pružnosť, čo spôsobuje, že kĺb sa nemôže pohybovať tak hladko ako u zdravého človeka. Výsledkom je bolesť, opuch a iné nepríjemné pocity. Artróza prináša bolesť a rôzne obmedzenia v živote.
Hoci artróza je často spájaná so starším vekom, môže postihnúť aj mladších ľudí, dokonca aj tridsiatnikov. Medzi rizikové faktory patria:
Artróza môže postihnúť rôzne kĺby v tele. Medzi najčastejšie typy patria:
Závažnosť poškodenia kĺbov sa hodnotí na štvorstupňovej škále. Artróza 4. stupňa je najzávažnejším štádiom, ktoré je sprevádzané silnou bolesťou. Na posúdenie závažnosti ochorenia sa používa označenie artróza 1. až 4.
Prečítajte si tiež: Všetko o zápale pleury
Pri stanovení diagnózy artrózy lekár vychádza z opisu príznakov a fyzikálneho vyšetrenia postihnutého kĺbu. Pri diagnostike sa používajú aj zobrazovacie metódy (röntgen, magnetická rezonancia, počítačová tomografia) a laboratórne testy krvi a moču. Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Nepoužívajte tento ani žiadny iný článok na internete na stanovenie diagnózy.
Liečba artrózy má niekoľko základných pilierov - farmakoterapiu (lieky), fyzioterapiu (rehabilitáciu), cvičenie a chirurgický zákrok. Artrózu nemožno úplne vyliečiť, cieľom liečby je zmierniť bolesť a podporiť čo najlepšiu pohyblivosť kĺbov. Liečbu artrózy môže určiť len váš lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Po všeobecnom vyšetrení vám lekár odporučí liečbu príčiny vašej artrózy. Symptomatická liečba sa zameriava na prejavy alebo príznaky (symptómy) ochorenia.
Pre ľudí s nadváhou je dôležité znížiť hmotnosť. Významnú úlohu zohráva aj aktívny životný štýl bez cigariet a zdravá strava. To by malo zahŕňať dostatok zeleniny, rýb a mliečnych výrobkov.
Psoriatická artritída je dlhodobé zápalové ochorenie kĺbov, ktoré súvisí s poruchou imunitného systému. Znamená to, že imunita reaguje nesprávne a namiesto ochrany tela napáda vlastné tkanivá. Ak s týmto ochorením žijete, môžete pociťovať bolesť, opuch a stuhnutosť kĺbov. Ťažkosti sa často ozývajú najmä ráno alebo po dlhšom sedení či ležaní. Keď sa rozhýbete, stav sa zvyčajne aspoň čiastočne zlepší. Artritída spojená s psoriázou môže zasiahnuť malé aj veľké kĺby. Často ide o prsty na rukách a nohách, chrbticu alebo oblasti úponov šliach, napríklad pätu.
Psoriatická artritída úzko súvisí s kožným ochorením - psoriázou, ktoré sa prejavuje zápalovými ložiskami na koži. U väčšiny pacientov sa najskôr objaví psoriáza a až následne sa rozvinie psoriáza artritída. Zápal, ktorý pri psoriáze postihuje kožu, sa pri psoriatickej artritíde rozširuje aj na kĺby a okolité štruktúry.
Prečítajte si tiež: Liečba zápalových ochorení úst
Psoriatická artritída - a jej príznaky sa môžu výrazne líšiť podľa pacienta a typu ochorenia. Priebeh býva kolísavý, s obdobiami zlepšenia (remisie) a zhoršenia. Medzi typické príznaky patria:
Psoriatická artritída a kĺby sú úzko prepojené. Zápal, ktorý pri psoriáze postihuje kožu, sa pri psoriatickej artritíde rozširuje aj na kĺby a ich okolité štruktúry. Práve preto je dôležité venovať pozornosť bolestiam kĺbov u ľudí s psoriázou. Pojem psoriatická artritída kosti neznamená, že psoriáza postihuje kosti priamo. Pri psoriatickej artritíde môže dlhodobý zápal viesť k úbytku alebo prestavbe kostného tkaniva.
Diagnostika psoriatickej artritídy je založená na kombinácii vyšetrení. Ukazuje zápal a poškodenie kostí a kĺbov. Neexistuje jeden test, ktorý by jednoznačne potvrdil psoriatickú artritídu. Diagnóza sa stanovuje na základe kombinácie príznakov, vyšetrení a vylúčenia iných ochorení. Lekára bude zaujímať, ako sa ochorenie začalo, ktoré kĺby a ako dlho sú bolestivé a opuchnuté. Pacienti absolvujú aj doplnkové vyšetrenia, ako napríklad RTG. Základom každého vyšetrenia je anamnéza.
Liečba psoriatickej artritídy závisí od závažnosti ochorenia, toho čo je postihnuté (periférne kĺby, postihnutie chrbtice) a od pridružených diagnóz. Psoriatickú artritídu dnes vo väčšine prípadov nie je možné úplne vyliečiť, pretože ide o chronické autoimunitné ochorenie. Pri správne nastavenej a včasnej liečbe sa dá ochorenie veľmi dobre kontrolovať a u mnohých ľudí dochádza k dlhodobému ústupu ťažkostí, takzvanej remisii.
Liečba psoriatickej artritídy môže byť beh na dlhé trate a bohužiaľ bez liekov sa nezaobíde. Lieky predpisuje lekár - reumatológ a sú výhradne na predpis.
Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok s psychickou chorobou
Je veľmi dôležité, aby si pacient uvedomil, že liečba psoriatickej artritídy musí byť dlhodobá a komplexná. Nestačí len užívať lieky a spoliehať sa na to, že lekár ma vylieči. O tom, či je pacient na biologickú liečbu vhodný, rozhoduje nielen aktivita PsA, ale aj spomenuté pridružené choroby. Pri výbere lieku sa vždy dbá na to, aby jeho účinnosť význame prevyšovala prípadné riziká. Ak vám diagnostikovali psoriatickú artritídu, všetky informácie vám podá ošetrujúci lekár - reumatológ.
Pri psoriatickej artritíde je dôležitý aj pohyb, rovnako strava. Lieky nie sú všemocné a dôležitý je aj váš prístup k vlastnému telu. Strava pri psoriatickej artritíde by mala podporovať protizápalové prostredie v organizme.
Artróza a psoriatická artritída môžu v pokročilých prípadoch viesť k výraznému obmedzeniu pracovnej schopnosti. V takýchto prípadoch je možné požiadať o invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec:
Znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskeho posudku, ktorý hodnotí mieru poklesu pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou osobou. Miera poklesu pracovnej schopnosti musí byť viac ako 40 %. Schopnosti zdravej fyzickej osoby. Prílohe č. ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Výška invalidného dôchodku závisí od:
Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Sú to ochorenia, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Oficiálny zoznam chorôb z povolania sa nachádza v prílohe č. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. Vznikajú však aj kvôli dlhodobému preťaženiu organizmu, ako napr. chronickému preťaženiu pohybového aparátu pri fyzicky náročnej práci. Faktorom vzniku choroby z povolania môže byť aj dlhodobá monotónna práca, ktorá vedie k svalovým a šľachovým problémom (napr. Z oblasti psychosociálnych faktorov vznikajú choroby z povolania následkom stresu, vysokých pracovných nárokov alebo zlej organizácie práce. Niektoré zamestnania sú viac ohrozené chorobami z povolania kvôli špecifickým pracovným podmienkam a rizikovým faktorom, ktorým sú zamestnanci vystavení.
Príznaky choroby z povolania sa líšia v závislosti od povahy ochorenia a rizikových faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený. Problémy s dýchacím systémom (napr. Poškodenie kože (napr. svrbenie, začervenanie alebo suchú pokožku, resp. Bolesť pohybového aparátu (napr. Nervové a cievne príznaky (napr. Príznaky infekčných chorôb (napr. Iné špecifické príznaky, napr. strata sluchu (najmä v hlučnom prostredí), závraty alebo migrény (napr.
Ak máte podozrenie, že trpíte chorobou z povolania, je dôležité postupovať systematicky, aby ste zabezpečili správnu diagnostiku, uznanie choroby a nárok na prípadné odškodnenie. V prvom rade treba identifikovať príznaky a ich spojenie s prácou. Uznanie choroby z povolania je proces, ktorý zahŕňa posúdenie zdravotného stavu zamestnanca a pracovných podmienok a je potrebný na oficiálne uznanie choroby ako choroby z povolania a na uplatnenie nárokov na odškodnenie.
Pri podozrení na chorobu z povolania je potrebné v prvom rade navštíviť všeobecného lekára a povedať mu o svojich príznakoch a pracovných podmienkach. Lekár posúdi, či by mohlo ísť o chorobu z povolania a odošle vás k špecialistovi na pracovné lekárstvo. Tento odborník zanalyzuje vašu zdravotnú, vykoná podrobné vyšetrenie a posúdi, či sú vaše príznaky spôsobené vašou prácou. Vykoná špecifické testy, kde posudzuje typ pracovnej činnosti, dĺžku expozície rizikovým faktorom a zhodnosť príznakov s uznávaným zoznamom chorôb z povolania. Zamestnávateľa je potrebné informovať o zdravotných problémoch a požiadať ho o záznam v súvislosti s rizikovými faktormi na vašom pracovisku.
Úrad zatiaľ preskúma dokumentáciu od lekára, zanalyzuje pracovné podmienky a rizikové faktory na pracovisku a ak je to potrebné skonzultuje zistenia alebo si vyžiada dodatočné informácie od zamestnávateľa. Na základe výsledkov šetrenia vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania. Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva chorobu neuzná, máte možnosť podať odvolanie.
Právo na odškodnenie má podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom znení. Ide o náhradu za stratu zárobku (pri obmedzení schopnosti vykonávať doterajšiu prácu), pričom pri trvalých následkoch ide o jednorazové odškodnenie za poškodenie zdravia. Ak zdravotný stav zamestnanca obmedzuje jeho bežný život, ide o náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenia. Zamestnanec má taktiež nárok na úhradu liečebných nákladov, ktoré sú spojené s diagnostikou a liečbou choroby z povolania. Ak zamestnanec nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu, má právo na pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu, pričom náklady na tieto služby hradí zamestnávateľ alebo príslušná inštitúcia sociálneho poistenia.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi také pracovné podmienky, ktoré neohrozujú jeho zdravotný stav. Ak to nie je možné, zamestnanec má právo na preradenie na iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho zdravotnému stavu, s rovnakou alebo porovnateľnou mzdou. Zamestnávateľ pritom nesmie dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že mu bola diagnostikovaná choroba z povolania. Ak mu choroba z povolania spôsobí zníženie pracovnej schopnosti o viac ako 40 %, má nárok na invalidný dôchodok.
V prvom rade je potrebné poznamenať, že zamestnávateľ je povinný predchádzať chorobám z povolania, a to najmä prijatím opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a zlepšením pracovných podmienok. Túto povinnosť mu ukladá zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v aktuálnom znení. Na to, aby zamestnávateľ vedel predchádzať chorobám z povolania je potrebné, aby na pracovisku identifikoval pracovné riziká (napr. fyzikálne, chemické, biologické či ergonomické) a škodlivé faktory a pravidelne vykonával ich hodnotenia. V nadväznosti na to potom zabezpečil ochranné opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia (napr. Zamestnávateľ je tiež povinný zaviesť také organizačné opatrenia, ktoré skrátia čas expozície rizikovým faktorom (napr. zaviesť prestávky alebo rotáciu pracovníkov) a zabezpečiť vhodný rozvrh práce. Dôležité je tiež vzdelávanie a školenie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kedy sú zamestnanci informovaní a poučení o rizikách spojených s ich pracovnou činnosťou a v prípade používania ochranných pomôcok realizácia nacvičiť ich správne používanie. Potrebná je aj osveta v súvislosti so zvyšovaním povedomia o prevencii chorôb z povolania a podpora zdravého životného štýlu zamestnancov. Pracovné prostredie by malo byť prispôsobené potrebám zamestnancov (napr. výška pracovných stolov, nastaviteľné stoličky), aby nedochádzalo k fyzickému preťaženiu a zároveň by mali byť zavedené pravidelné prestávky. Nie je to všetko však iba o fyzickom zdraví. Dôležitá je aj podpora psychického zdravia formou prevencie stresu na pracovisku, napr. prostredníctvom efektívneho riadenia a komunikácie.
Ak vám diagnostikovali psoriatickú artritídu, všetky informácie vám podá ošetrujúci lekár - reumatológ. Pomocnú ruku vám podá aj občianske združenie Liga proti reumatizmu na Slovensku. Nájdete tu ľudí, ktorí už majú skúsenosti s chorobou. Predsedníčkou občianskeho združenia Liga proti reumatizmu na Slovensku je Mgr. Janka Dobšovičová Černáková. Pacientom radíme, kde nájdu reumatológa, ako sa čo najrýchlejšie dostanú k špecialistovi do NÚRCH v Piešťanoch. Najčastejšie odpovedáme na celkom praktické otázky. Keď majú prvýkrát nastúpiť na liečenie do NÚRCH-u, pýtajú sa nás, ako to tam vyzerá, čo si majú priniesť, koľko taký liečebný pobyt trvá, či budú môcť v prípade potreby odísť cez víkend na priepustku domov. Obávajú sa, či budú môcť ešte športovať. Chcú vedieť, čo a ako majú cvičiť, prečo je to dôležité. Organizujeme napríklad spoločné vychádzky s Nordic Walking paličkami v miestnych pobočkách a kluboch LPRe SR. Vo vážnejších prípadoch sa klienti informujú, ako a kde si môžu podať žiadosť o invalidný dôchodok, sociálnu službu, alebo peňažný príspevok na kompenzáciu ŤZP. Všetkým záujemcom je k dispozícii bezplatná poradňa Centra sociálno-psychologickej podpory pre pacientov s reumatickými chorobami, ktorá sídli na prízemí budovy NÚRCH v Piešťanoch. Tieto služby našim klientom poskytujeme dvakrát do týždňa. Spoznáte tu ľudí, ktorí prežívajú to isté ako vy. Nájdete tu pochopenie a pocit istoty. Chcete sa dobrovoľnícky realizovať? Získať pocit zadosťučinenia a užitočnosti? Stať sa členom Ligy proti reumatizmu na Slovensku, nemôže byť ľahšie.
tags: #zápalové #ochorenia #kĺbov #invalidný #dôchodok #podmienky