
Tento článok sa zameriava na problematiku žalôb v susedských sporoch, pričom sa špecificky venuje tzv. zapieracej žalobe (actio negatoria) a jej využitiu v kontexte ustanovení Občianskeho zákonníka. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, vrátane správnej formulácie petitu žaloby.
Susedské spory sú bežnou súčasťou života a ich právny základ nachádzame predovšetkým v Občianskom zákonníku. Konkrétne, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje generálnu klauzulu, ktorá upravuje susedské vzťahy a správanie sa vlastníkov nehnuteľností. Toto ustanovenie hovorí, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Mnoho susedských sporov sa opiera o koncept imisií, teda prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú. Súd v takýchto prípadoch skúma konkrétne imisie a v odôvodnení rozhodnutia určí, akú mieru obťažovania považuje za primeranú pomerom v danom prípade.
Dôležité je rozlišovať medzi ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného. Ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie. Obťažovanie samotnému výkonu práva nebráni, ale robí ho obtiažnym alebo nepríjemným. Ak konanie vlastníka vážne ohrozuje vlastnícke právo iného, napríklad poškodzovaním veci, ide o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom.
V prípadoch neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva prichádza do úvahy použitie tzv. zapieracej žaloby (actio negatoria). Prostredníctvom nej sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa určitého konania. Dôležité je, že nie je možné sa domáhať toho, aby súd určil povinnosť žalovanému určitým spôsobom konať, teda aktívneho konania zo strany žalovaného. Petit žaloby podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť teda formulovaný negatívne.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Ochrana podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmeruje k tomu, aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať konkrétne opatrenia. Petit žaloby musí byť formulovaný negatívne, teda žalovaný je povinný sa zdržať určitého konania, ktoré musí byť presne špecifikované.
Okrem ochrany pred existujúcimi zásahmi poskytuje Občiansky zákonník aj ochranu pred hroziacou škodou. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť a zakročiť na jej odvrátenie.
Právo domáhať sa ochrany na súde v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca v prípade, ak ide o ohrozenie vážneho charakteru. Súčasne má žalobca právo domáhať sa, aby súd uložil neoprávnenému zasahovateľovi povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Je dôležité rozlišovať medzi ochranou poskytovanou podľa § 127 ods. 1 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Z judikatúry vyplýva, že je možné sa pri splnení zákonných podmienok domáhať súdnej ochrany podľa § 127 ods. 1 a súčasne podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle § 127 ods. 1, neposkytla náležitá právna ochrana tým, že sa vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa rušenia, možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri sebe (simultánne).
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov