Invalidný dôchodok a daňové priznanie na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou zdaňovania invalidného dôchodku na Slovensku a jeho vplyvom na daňové priznanie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa invalidný dôchodok zohľadňuje pri výpočte dane z príjmov fyzických osôb, vrátane nároku na nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus.

Povinnosť podania daňového priznania

V prvom rade je nevyhnutné zistiť, či máte povinnosť podať daňové priznanie. Táto povinnosť závisí od výšky vašich príjmov za predchádzajúci rok. Ak vaše príjmy presiahli sumu 2 461,41 eura, daňové priznanie ste povinný podať. Dôležité je tiež, či bol váš príjem vyplatený zdanený, teda znížený o 19-percentnú zrážkovú daň. Nie všetky príjmy podliehajú zdaneniu.

Dobrovoľné podanie daňového priznania sa môže v niektorých prípadoch oplatiť. Napríklad, ak ste na preddavkoch zaplatili vyššiu daň, ako ste mali.

Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD)

Nezdaniteľná suma znižuje daň, ktorú musíte zaplatiť. Znižovať si však môžete iba základ dane z aktívnych príjmov, teda zárobok zo zamestnania, z dohody, podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Nárok na NČZD a invalidný dôchodok

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak však poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Spoluvlastnícky podiel a kataster

Dôležité je pripomenúť, že ak poberateľ invalidného dôchodku požiada o priznanie starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa posúdi, či je pre neho výhodnejšie poberať starobný dôchodok alebo zostať na invalidnom dôchodku. V niektorých prípadoch môže byť výhodnejšie zostať na invalidnom dôchodku, najmä ak je suma starobného dôchodku nižšia ako suma invalidného dôchodku.

Situácie, kedy si nemôžete uplatniť NČZD

Základ dane sa neznižuje o NČZD, ak ste na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Toto platí aj v prípade, ak vám bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.

Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Dôležité upozornenia

Ak vám bol spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok k 1.1.2015 alebo pred týmto dňom, alebo k 1.1. predošlých rokov a za rok 2015 (resp. predošlé roky) ste si uplatňovali nezdaniteľnú časť na daňovníka, ste povinný podať dodatočné daňové priznanie.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2015 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2015 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Následne mu bol spätne priznaný starobný dôchodok. V takom prípade je povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2015.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti svedka

Daňový bonus na dieťa

V daňovom priznaní si môžete uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa, ktoré s vami žije v domácnosti, a to už od mesiaca, keď sa dieťa narodilo, až do dosiahnutia 25 rokov veku. Novinkou je spočítavanie základov dane matky a otca. Ak sa vám narodilo dieťa napríklad v máji, v daňovom priznaní správne vyznačte, že si uplatňujete daňový bonus za osem mesiacov.

Podmienky pre získanie daňového bonusu

Daňový bonus si môže uplatniť len fyzická osoba s príjmami zo závislej činnosti alebo z podnikania. Na získanie daňového bonusu v prvom rade stačí mať uvedené príjmy v akejkoľvek výške. Čím vyšší príjem, tým vyšší daňový bonus, no pozor na už spomenuté limity - v podstate nie každý dostane plnú sumu tohto daňového bonusu.

Výpočet daňového bonusu

Daňový bonus sa v prvom rade ani nie vypláca, ale znižuje sa oň daň z príjmov. Až potom, čo sa daň znížená o bonus dostane na nulu, sa ide „k mínusu“. Buď sa o sumu mesačného daňového bonusu znižuje jeho preddavok na daň zo sumy mesačnej mzdy, a ak je bonus vyšší ako tento preddavok, „prečnievajúca“ suma daňového bonusu zamestnancovi pristane na výplatnej pásky ako plusová suma. Alebo si ho zamestnanec neuplatňuje na mesačnej báze a daňový bonus mu znižuje jeho celkovú daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní k dani z príjmov až po skončení roka (resp. v ročnom zúčtovaní dane, ak o tento zjednodušený spôsob požiadal svojho aktuálneho zamestnávateľa). Samozrejme, aj tu platí, že ak je celkový ročný daňový bonus vyšší ako celková daň, štát sumu bonusu vyplatí.

Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov príde daňový bonus priamo na účet (preto je potrebné vo formulári priznania vyplniť aj žiadosť o jeho vyplatenie vrátane čísla bankového účtu). Živnostník a iné SZČO si ho uplatňujú len na ročnej báze - t. j. až v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré podávajú v marci resp. apríli, máji či júni po skončení predmetného roka. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania - ak si ho podnikateľ podáva do 31.3, bonus príde do 10.5.

Príklad

Pani Anna vyživuje 10-ročnú dcéru Júliu. Daňový bonus na dcéru je v absolútnej sume 140 EUR mesačne. Musí však zároveň byť nižší ako percentuálny limit čiastkového základu dane - pri jednom dieťati musí byť teda nižší ako 20 % zo sumy 1 299 EUR. A keďže 140 EUR je menej ako 259,80 EUR, t. j. Preddavok na daň z príjmov bude teda 168,86 EUR mínus 140 EUR, t. j.

Prečítajte si tiež: Obchodný register a základné imanie

Skúsme teraz prípad, kedy je rovnaká pani Anna tentoraz pre zmenu živnostníčkou (SZČO) a jej mesačný príjem z podnikania je rovnakých 1 500 EUR. Maximálna možná suma daňového bonusu je 140 EUR x 12, t. j. 1 680 EUR. Túto sumu je však potrebné otestovať na 20 % z čiastkového základu dane, t. j. 20 % z 3 774,12 EUR - horným limitom je teda suma 754,82 EUR. Pani Anne patrí daňový bonus len 754,82 EUR (vzhľadom na to, že daň je nulová, túto sumu štát Anne pošle). V tomto prípade vidno, že SZČO -najmä vzhľadom na paušálne výdavky - môžu byť pri daňovom bonus znevýhodnené.

Ďalšie možnosti zníženia dane

Daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie

Máte dve možnosti. Prvou je uplatniť si bonus na zaplatené úroky v prípade, že sa vám vlani oproti roku 2022 nezmenil úrok na úvere na bývanie. Druhou, novou možnosťou je uplatniť si v priznaní daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v prípade, že sa vám v roku 2023 zvýšila úroková sadzba na úvere oproti roku 2022. Oba daňové bonusy majú špecifické podmienky, rozhoduje aj výška príjmu.

Paušálne výdavky pre živnostníkov a SZČO

Živnostníci a SZČO majú dve možnosti, ako uplatňovať výdavky. Paušálne výdavky sú výhodné pre podnikateľa, ktorý nemá žiadne, prípadne nízke skutočné výdavky. Vypočítajú sa ako 60 percent z príjmov z podnikania, maximálne sú 20-tisíc eur. Do výdavkov započítate aj zaplatený nedoplatok, ktorý vám vyšiel zo zdravotného zúčtovania. Ak ste ako SZČO mali vlani príjmy maximálne do 49 790 eur, v daňovom priznaní (formulár B) by ste mali vyznačiť, že ste mikrodaňovníkom.

Termíny a platba dane

Riadnym termínom na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 je 2. apríla. Väčšina daňovníkov však má možnosť podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023, najneskôr do 2. apríla. Ak ste začali podnikať len vlani, odkladom daňového priznania o tri mesiace môžete ušetriť na sociálnych odvodoch až 648,39 eura. Prvé sociálne odvody treba poslať do poisťovne až v termíne do 8. júla.

Daň je možné zaplatiť priamo na portáli finančnej správy. V ľavom menu je funkcia pre zaplatenie dane „Zaplatiť“, ktorá vás presmeruje k platobnej bráne Štátnej pokladnice. Číslo účtu, na ktoré sa platí daň, sa skladá z predčíslia účtu, ktoré označuje druh dane (500208). Jeho súčasťou je aj osobný účet daňovníka. Prideľuje a posiela ho daňový úrad. Váš OÚD si môžete overiť napríklad na webe finančnej správy. Uviesť musíte aj kód Štátnej pokladnice (8180).

Odklad daňového priznania

Na podanie daňových priznaní majú všetci daňovníci čas do 2. apríla. Hoci zvyčajne je potrebné podať daňové priznanie do 31. marca, tento rok tento dátum pripadá na nedeľu. A keďže nasledujúci pondelok je sviatok, termín na podanie daňového priznania sa posúva až na utorok. Komu by tieto dva dni navyše nestačili, môže si jednoducho posunúť termín na priznanie daní o tri mesiace.

O odklad daňového priznania za rok 2023 netreba žiadať, stačí to daňovému úradu oznámiť. Robí sa tak prostredníctvom tlačiva, ktoré je na tento účel určené. Všetci živnostníci a majitelia firiem, ktorí musia s daňovými úradmi komunikovať elektronicky, musia aj toto oznámenie o predĺžení lehoty daňového priznania podať elektronicky. Zamestnanci či prenajímatelia, ktorí nemajú povinnosť komunikovať s daňovou správou elektronicky, môžu toto oznámenie doručiť daňovému úradu na papierovom formulári.

Odklad daňového priznania za rok 2023 je potrebné daňovému úradu oznámiť najneskôr v posledný deň, kedy je riadny termín na podanie daňového priznania. Urobiť tak preto treba najneskôr v utorok 2. apríla. Bez ohľadu na to, či niekto podáva odklad elektronicky, alebo na papieri, dôležité je v tento deň formulár odoslať - elektronicky, poštou, alebo ho osobne priniesť na daňový úrad.

Formulár na odklad daňového priznania

Kto chce získať odklad daňového priznania za rok 2023, potrebuje na to formulár s názvom Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Do prvého riadku je potrebné uviesť DIČ. Kto nemá pridelené DIČ, nechá toto políčko prázdne. Fyzická osoba následne vypíše, že žiada o odklad daňového priznania za rok 2023. V prípade, že niekto už podal o oznámenie o odklade daňového priznania, ale urobil v ňom chybu, vyznačí krížikom, že nové oznámenie podáva z dôvodu opravy údajov, ktoré boli v predchádzajúcom oznámení. Ak oznámenie o odklade daňového priznania podáva fyzická osoba, do riadkov 2, 3 a 4 vypíše svoje meno a titul. Daňovník, ktorý nevyplnil DIČ, napíše do riadku 5 svoje rodné číslo. Firmy vyplnia názov a IČO do riadkov 7 a 8. Do riadkov 9 až 13 je potrebné uviesť adresu trvalého pobytu. Firmy sem zase napíšu adresu svojho sídla. Kto nemá na Slovensku trvalý pobyt alebo sídlo, vypíše riadky 14 až 17.

Dĺžka odkladu

V ďalšom kroku si pri vypisovaní formulára treba vybrať, o aký odklad daňového priznania za rok 2023 máme záujem. Ľudia, ktorí mali len príjmy zo Slovenska, si môžu daňové priznanie odložiť najviac o tri kalendárne mesiace. V takom prípade krížikom vyznačia, že majú záujem o predĺženie lehoty podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona. Vedľa musia uviesť nový termín, do kedy podajú daňové priznanie. Píše sa sem vždy posledný deň, kalendárneho mesiaca, v ktorom podáme daňové priznanie. Kto chce využiť trojmesačnú lehotu, uvedie sem preto 30. júna. Kto mal aj príjem zo zahraničia, môže získať odklad až na šesť mesiacov. Musí preto krížikom vyznačiť, že chce predĺženie lehoty podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona. A vedľa takisto napíše dátum, do ktorého podá daňové priznanie. V prípade, že niekto chce využiť celých šesť mesiacov, uvedie sem, že daňové priznanie podá do 30. septembra. Ak niekto využije odklad daňového priznania za rok 2024 o šesť mesiacov, no v podanom daňovom priznaní neuvedie príjmy zo zahraničia, hrozí mu, že mu daňový úrad vyrúbi pokutu.

Na konci oznámenia je potrebné uviesť meno človeka, ktorý oznámenie vypracoval. Vedľa sa napíše aktuálny dátum a telefónne číslo.

tags: #zapisuje #sa #invalidný #dôchodok #do #daňového