Oneskorené zaplatenie nemocenského: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a SZČO

Nemocenské poistenie je neoddeliteľnou súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytuje finančnú istotu v prípade práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Každému odvádzateľovi poistného by malo záležať na tom, aby nezanedbal svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni a nevznikol mu dlh. Ak by sa to stalo a situáciu by podcenil a neriešil, dlh by narastal o penále a neskôr by musel riešiť aj problémy, ktoré súvisia s vymáhaním dlhu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach doplatenia nemocenského poistenia na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti poistencov, ako aj na rôzne situácie, ktoré môžu nastať.

Vznik povinnosti platiť poistné

Pre zamestnanca a zamestnávateľa vzniká povinnosť platiť poistné vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, teda napríklad vznikom pracovného pomeru, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vznikom funkcie, z ktorej plynie právo na príjem zo závislej činnosti. Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Pri vzniku poistenia Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť SZČO v lehote 20 dní od vzniku povinného poistenia. Pokiaľ o vzniku povinného poistenia neinformovala Sociálna poisťovňa SZČO do 20 dní od vzniku tohto poistenia, t.j. výšku príjmov a výdavkov SZČO do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. vznik a zánik oprávnenia na výkon činnosti SZČO, v lehote do ôsmich dní od vzniku a zániku oprávnenia, resp.

SZČO je povinná platiť poistné na sociálne poistenie od 1. júla kalendárneho roka (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok - od 1. októbra kalendárneho roka), ak mala za predchádzajúci kalendárny rok príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Príjem zo závislej činnosti je príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie sa určia z vymeriavacieho základu podľa jednotlivých sadzieb poistného a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Splatnosť poistného

Poistné je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri nepravidelných príjmoch a príjmoch zúčtovaných po zániku právneho vzťahu je poistné splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný. Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom je poistné splatné do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol. Ak bol príjem zúčtovaný po tejto lehote splatnosti, poistné je splatné do 8. do 8. do 8.

Prečítajte si tiež: Problémy s oneskorenými odvodmi a PN?

Pri platení poistného, penále a pokút je povinnosťou odvádzateľov identifikovať platbu uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu. Špecifický symbol označuje obdobie [v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM (napr. za marec 2025 je v tvare 032025 alebo v tvare 202503)], resp. rozhodnutie o predpísaní dlžnej sumy, ku ktorému patrí platba (špecifický symbol je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia o predpísaní dlžnej sumy). V prípade ak odvádzateľ poistného (SZČO a DPO) uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88. Všetky platby sa uhrádzajú na účty pobočiek Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

Sankcie za oneskorené platby

Zamestnávatelia sa pri plnení povinností voči Sociálnej poisťovni (SP) dopúšťajú viacerých chýb - najmä pri vlastnej registrácii, registrácii zamestnancov, vykazovaní poistného a platení poistného. Nesplnením jednotlivých zákonných povinností, resp. oneskoreným splnením týchto povinností sa zamestnávateľ vystavuje riziku, že mu SP uloží pokutu až do výšky 16 596,96 €.

Časté chyby zamestnávateľov

Zamestnávatelia majú stále problémy so správnym vypĺňaním registračných listov i mesačných výkazov poistného, ktoré sú povinní zasielať Sociálnej poisťovni. Dokazuje to rastúci počet chýb, ktoré pri kontrolách odhalia zamestnanci Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa preto zamestnávateľov opätovne vyzýva, aby správnemu vypĺňaniu údajov venovali náležitú pozornosť. Sociálna poisťovňa pre nich v rámci preventívnych akcií pripravuje opakovane bezplatné poradenstvo v podobe jarných a jesenných seminárov. Na týchto podujatiach, ktoré v regiónoch Slovenska organizujú pobočky Sociálnej poisťovne, sa pravidelne zúčastňuje približne 3,5 až 4 tisíc zástupcov zamestnávateľov, predovšetkým účtovníčky. Odborníci Sociálnej poisťovne im podrobne vysvetľujú jednotlivé postupy v oblasti sociálneho poistenia. Zamestnávatelia sa tak aktívnou účasťou na školeniach môžu v budúcnosti vyhnúť prípadným pokutám a penále za chyby, ktoré sa objavujú pri kontrolách plnenia ich povinností.

Medzi najčastejšie chyby patria:

• Neprihlásenie, resp. oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov alebo neodhlásenie, resp. oneskorené odhlásenie zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť nového zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov pred vznikom sociálneho poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zároveň platí, že ak má zamestnanec u zamestnávateľa uzatvorenú napríklad jednu dohodu o vykonaní práce, ktorú ukončí, a následne mu na druhý deň vznikne u toho istého zamestnávateľa nová dohoda o vykonaní práce, t. j. Neprihlásením zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov, resp. oneskoreným prihlásením sa zamestnávateľ a zamestnanec vystavujú riziku „čiernej práce“.
• Nesprávne označenie typu zamestnanca. Jedným z kritérií na označenie správneho typu zamestnanca je rozlíšenie, či ide o zamestnanca s právom na pravidelný mesačný príjem alebo zamestnanca s právom na nepravidelný príjem. Zamestnanec s právom na pravidelný mesačný príjem je každý zamestnanec, ktorému z právneho vzťahu vyplýva právo na pravidelný mesačný príjem. Za zamestnanca s právom na pravidelný mesačný príjem sa považuje napríklad zamestnanec na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanec s právom na nepravidelný príjem je každý zamestnanec, ktorému z právneho vzťahu vyplýva právo na príjem napríklad iba raz za dva mesiace, raz za polrok, raz za rok, t. j. nemá nárok na pravidelný mesačný príjem. Za zamestnanca s právom na nepravidelný príjem sa považuje napríklad poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý má nárok na odmenu za výkon tejto funkcie raz za polrok. Pri dohode o brigádnickej práci študentov je potrebné rozlišovať, či si študent uplatnil k dohode výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. Ak si študent určí dohodu o brigádnickej práci študentov, na ktorú si uplatní výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie, a jeho príjem z tejto dohody prekročí zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ je povinný prihlásiť tohto študenta do registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie. Presné číselné kódy pripadajúce na jednotlivé typy zamestnanca sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Formuláre (dokument Poučenie na vyplnenie Registračného listu FO, časť Zamestnanec - typ). Použitím správneho označenia typu zamestnanca predíde zamestnávateľ prípadným pokutám alebo vzniku nedoplatkov za neuhradené, resp.
• Neoznámenie, resp. oneskorené oznámenie prerušenia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť prerušenie sociálneho poistenia do ôsmich dní od tohto prerušenia. od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela/manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela/manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo od 11. Za nesplnenie, resp.
• Neoznámenie, resp. oneskorené oznámenie začiatku a skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Zamestnávateľ má povinnosť SP oznámiť začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom do ôsmich dní od začiatku čerpania a do ôsmich dni od skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
• Neoznámenie, resp. oneskorené oznámenie zmeny mena a priezviska zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný SP oznámiť zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel.
• Nepredloženie, resp. oneskorené predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. zamestnancov s právom na pravidelný mesačný príjem a zamestnancov s právom na nepravidelný príjem (za obdobie od 1. zamestnancov s odvodovou úľavou, ak im bol po zániku pracovného pomeru, resp. Predložením výkazu po lehote hrozí zamestnávateľovi pokuta.
• Neuvedené údaje, resp. nesprávne uvádzaný údaj v kolónke Počet kal. dní. V tejto kolónke zamestnávateľ uvádza počet kalendárnych dní, za ktoré platí poistné na sociálne poistenie. Ak má zamestnanec prerušené sociálne poistenie alebo vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas celého kalendárneho mesiaca, zamestnávateľ v kolónke Počet kal. SP neodvedie vôbec alebo odvedie do starobného dôchodkového sporenia (II.

Od 1. januára 2014 je zamestnávateľ povinný uvádzať v MVP deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Ako odstúpiť od zmluvy kvôli oneskoreniu

Povinnosti zamestnávateľa pri platení poistného

1. Zamestnávateľ je povinný zaplatiť poistné na sociálne poistenie do dňa splatnosti.
2. Zamestnávateľovi, ktorý neplatí poistné na sociálne poistenie, SP toto poistné predpíše a taktiež mu predpíše aj penále. Ak zamestnávateľ aj napriek predpísanému poistnému, resp. penále toto poistné a penále nezaplatí, nasleduje vymáhanie pohľadávky prostredníctvom exekútora.
3. Hlavnými príčinami platenia poistného v nesprávnej sume v dôsledku zle vypočítaného vymeriavacieho základu je najmä neprihliadanie na vylúčenú, resp.
4. Zamestnávateľ je povinný pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Zamestnávateľ špecifickým symbolom označuje obdobie, ku ktorému patrí platba, v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM (napr. za marec 2014 je v tvare 032014 alebo v tvare 201403). VPP, špecifický symbol je číslo VPP v štruktúre XX99RRRR, kde XX je mesiac, v ktorom boli zúčtované príjmy, predtlač 99 a RRRR je rok, v ktorom boli príjmy zúčtované. Pri neuvedení variabilného symbolu a špecifického symbolu pri platení poistného, penále alebo pokuty hrozí zamestnávateľovi pokuta.

Chyby v evidenčných listoch dôchodkového poistenia

Zamestnávatelia okrem chýb v registračných listoch zamestnancov a mesačných výkazoch za poistencov robia chyby aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú určené na evidovanie období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov (získaných od 1. januára 2004). Za samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu ho vypĺňa a potvrdzuje miestne príslušná pobočka SP. Ak zamestnávateľ zašle do SP evidenčné listy dôchodkového poistenia s chybnými údajmi, zamestnanci oddelení dôchodkového poistenia v pobočkách SP musia kontrolovať tieto údaje manuálne vo viacerých informačných systémoch a nanovo komunikovať so zamestnávateľom. Ide o časovo náročnú prácu, s ktorou je spojená ďalšia administratíva, ktorá zamestnáva pobočky SP. Chyby sa vyskytujú takmer pri všetkých typoch údajov - v mene alebo priezvisku zamestnanca, dátume narodenia, rodnom čísle, adrese, údajoch o vzniku a zániku poistenia a pod. Vyskytujú sa prípady, že zamestnávateľ vôbec neodovzdal evidenčný list dôchodkového poistenia SP. Tieto údaje sú pritom pre zamestnanca a posudzovanie jeho dôchodku v SP mimoriadne dôležité. SP preto apeluje na zamestnávateľov, aby venovali zvýšenú pozornosť všetkým údajom, ktoré zasielajú do SP.

Nemocenské poistenie: Základné informácie

Dočasná pracovná neschopnosť a nárok na nemocenské dávky

Dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, kedy lekár zistí chorobu vyžadujúcu práceneschopnosť. Zamestnanec má pri práceneschopnosti nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu zamestnávateľ poskytuje formou náhrady príjmu.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, má zamestnanec nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou je, že nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, kedy nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Pre povinne nemocensky poistenú SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu vzniká nárok na nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je poistné na nemocenské poistenie riadne a včas zaplatené.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Sociálna poisťovňa informuje poistencov o údajoch týkajúcich sa ePN a automatického vybavovania nemocenského alebo úrazového príplatku prostredníctvom Elektronického účtu poistenca v eSlužbách.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Zmena pobytu počas PNP

Pri zmene miesta pobytu počas práceneschopnosti sa odporúča konzultácia s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či je cestovanie vzhľadom na zdravotný stav možné. Novú adresu je potrebné bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Predpokladaný koniec a kontrola PN

Ošetrujúci lekár určí pri ePN dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár zistí, že práceneschopnosť trvá aj po tomto dátume, určí nový dátum. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách, s výnimkou času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Písomné oznámenie o kontrole

Ak poistenca počas kontroly nezastihnú na uvedenej adrese, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie. Poistenec je povinný do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.

Vychádzky a porušenie liečebného režimu

Ak to umožňuje povaha choroby, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Ak pacient nepodá vysvetlenie o svojej neprítomnosti počas kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však na 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Nie všetky budúce mamičky a oteckovia sú povinne nemocensky poistení ako zamestnanci alebo SZČO.

Podmienky dobrovoľného poistenia

Pre nárok na tehotenské alebo materské je potrebné získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom alebo pred začiatkom 27. týždňa tehotenstva. Sadzba poistného na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie je spolu 33,15 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ pre maximálne dávky

Pre získanie maximálnych dávok pri začatí čerpania materského/tehotenského v roku 2023 by mal byť vymeriavací základ zvolený tak, aby výsledný denný vymeriavací základ bol na maxime, teda 79,6274 €. V roku 2024 je to 85,7425 €.

Postup pri dobrovoľnom poistení pre materské

Žena by sa mala pred otehotnením prihlásiť na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie s minimálnym základom (v roku 2023 je to 605,50 €, v roku 2024 je to 652 €) a platiť najnižšie možné poistné (v roku 2023 je to 200,72 €, v roku 2024 je to 216,13 €) približne 90 dní. Po otehotnení je potrebné sa znova prihlásiť na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, tentoraz už so základom 2422 € (poistné je 802,88 € mesačne) pre nástup na materskú v roku 2023, alebo so základom 2608 € (poistné je 864,55 € mesačne) pre nástup na materskú v roku 2024. Na dobrovoľné poistenie, z ktorého sa žiada o materské, by sa mala prihlásiť najneskôr od 1. dňa 32. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, aby dobrovoľné poistenie trvalo kompletných 26 týždňov pred nástupom na materskú.

Dôležitosť včasného prihlásenia

Odporúča sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie čo najskôr po potvrdení tehotenstva, najmä kvôli riziku predčasného pôrodu.

Sociálne poistenie a jeho zložky

Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí:

• Nemocenské poistenie: Z neho sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania.
• Dôchodkové poistenie: Z neho sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky.
• Poistenie v nezamestnanosti: Z neho sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
• Úrazové poistenie: Z neho sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania.
• Garančné poistenie: Z neho sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Za zamestnanca odvádza všetky zložky sociálneho poistenia zamestnávateľ. SZČO povinne odvádzajú iba nemocenské a dôchodkové poistenie od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania.

Nárok na nemocenské pre SZČO

SZČO má nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispieva. Ak nemocenské poistenie nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí, čím im zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.

Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie pre SZČO

Pre čerpanie dávok z nemocenského poistenia sa musí SZČO prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne je potrebné nájsť formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, vyplniť ich a doručiť na príslušnú pobočku osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia:

• Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
• Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Tieto balíky nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.

Podmienky čerpania dávok

Nárok na dávky vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.

Nemocenské pre SZČO

Nárok na nemocenské vznikne, ak vznikne dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola SZČO nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Ak lekár vystaví ePN, nie je potrebné žiadať o výplatu nemocenského poistenia. Ak vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské sa uplatní v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením II. dielu tohto tlačiva. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sa do troch dní predloží IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak trvala viac ako desať dní.

Tehotenské pre SZČO

Nárok na tehotenské vzniká tehotnej žene pracujúcej na SZČO, ktorá je nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Materské pre SZČO

Žena pracujúca na SZČO musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môže nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, alebo odo dňa pôrodu, ak nastal skôr. Nárok na výplatu trvá spravidla 34 týždňov (pri narodení dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade osamelej matky až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“ vystaví a vyplní gynekológ a podá sa na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Ošetrovné pre SZČO

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, chorého súrodenca, chorého manžela/manželky alebo chorého rodiča manžela/manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola boli uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vystaví lekár a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré sa tiež predloží pobočke Sociálnej poisťovne.

Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka je určená len pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením. Ako SZČO na ňu nárok nemáte.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si SZČO sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia je potrebné prihliadnuť na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatí SZČO na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určí väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádza z neho 4,4 %. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatí pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale musí využiť jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

#

tags: #oneskorené #zaplatenie #nemocenského