
Dôchodkové poistenie je kľúčovou súčasťou sociálneho zabezpečenia každého občana, či už je zárobkovo činný alebo nie. Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky zohráva dôležitú úlohu doba dôchodkového poistenia, často označovaná aj ako "odpracované roky". Tento článok sa zameriava na podmienky započítania doby poistenia, s dôrazom na zmeny v legislatíve a špecifické situácie.
Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. To znamená, že pred rokom 2004 bol občanovi priznaný dôchodok aj za dobu štúdia, ktorá bola vypočítaná podľa vtedy platných predpisov.
Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon priniesol zmeny v posudzovaní doby štúdia. Napríklad, podľa § 66 ods. štát platí poistné na dôchodkové poistenie za určité osoby, ako napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.
Po roku 2004 doba štúdia nie je automaticky považovaná za obdobie povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO. Započítanie doby štúdia závisí od typu školy a obdobia štúdia.
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole, ktorá spadá do obdobia pred rokom 2004. Napríklad, ak pani Alica študovala v rokoch 2002 až 2007, započíta sa jej len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Započítanie štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako sa posudzovala povinná školská dochádzka v čase, keď občan navštevoval základnú a strednú školu.
Povinná školská dochádzka mala v minulosti rôznu dĺžku:
Evidencia na úrade práce je dôsledkom nezamestnanosti, čo je fenomén s rozsiahlymi sociálnymi a ekonomickými dopadmi. Z pohľadu jednotlivca znamená nezamestnanosť stratu príjmu, pokles sociálneho statusu, sebavedomia a často aj zdravia. Štát rieši nezamestnanosť prostredníctvom politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia.
Osoba evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie môže byť v určitých prípadoch v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia. Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov, pričom sa do neho nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočíta z príjmov dosiahnutých v období dvoch rokov predchádzajúcich dňu vzniku nároku na dávku.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Pri posudzovaní dôchodkových nárokov je dôležité zohľadniť aj medzinárodné dohody o sociálnom zabezpečení. Napríklad, podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (č. 318/1994 Zb.) sa rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali. Doby zabezpečenia získané pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Československa.
Právne vety Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňujú, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Taktiež, zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia akoby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov.
Prehľad obdobia dôchodkového poistenia, ktoré vstupuje do výpočtu dôchodkových dávok, je možné získať prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Evidencia obdobia započítaných rokov sa delí na:
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
tags: #zapocitanie #dob #poistenia #podmienky