Započítanie držby právneho predchodcu: Podmienky a aspekty

Vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý umožňuje nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Táto dobrá viera, teda dobromyseľnosť, sa posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti. Jednou z dôležitých otázok v kontexte vydržania je možnosť započítania držby právneho predchodcu. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty započítania držby právneho predchodcu pri vydržaní vlastníckeho práva.

Vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, teda nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania.

Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné v zmysle § 134 OZ splnenie podmienok vydržania, ktoré musia byť splnené počas vydržacej doby, ide o:

1. Spôsobilý predmet vydržania
2. Spôsobilý subjekt vydržania
3. Oprávnená držba
4. Uplynutie vydržacej doby

Oprávnená držba na účely vydržania musí trvať počas celej vydržacej doby. Predmetom držby sú Nehnuteľnosti, t.j. v zmysle §134 OZ je vydržacia doba 10 rokov.

Podmienky započítania držby právneho predchodcu

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby potrebnej na vydržanie sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Započítanie držby právneho predchodcu je teda možné, ak sú splnené nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

1. Právny predchodca musí byť držiteľom veci: Musí ísť o osobu, ktorá fakticky ovládala vec a mala vôľu nakladať s ňou ako s vlastnou.
2. Držba právneho predchodcu musí byť oprávnená: Právny predchodca musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu.
3. Držba právneho predchodcu musí byť nepretržitá: Držba veci právnym predchodcom nesmie byť prerušená.
4. Medzi držbou právneho predchodcu a držbou súčasného držiteľa musí existovať právny nástupnícky vzťah: Súčasný držiteľ nadobudol držbu veci od právneho predchodcu na základe právneho titulu (napr. dedenie, darovanie, kúpna zmluva).

Dobromyseľnosť držby a jej posudzovanie

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny dôvod svedčí.

Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ.

Relevantné právne predpisy a ich zmeny

V Občianskom zákonníku v znení platnom v čase vstupu žalobcu do držby pozemku bol rozsah subjektov vydržania obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s.

Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k § 134 OZ špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 vyžadovalo splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uveden.

Judikatúra súdov

Nižšie sú uvedené niektoré zaujímavé súdne rozhodnutia týkajúce sa problematiky vydržania a započítania držby právneho predchodcu:

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

• Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 27/2005: Tento rozsudok zdôrazňuje, že pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa je potrebné hodnotiť objektívne všetky okolnosti prípadu a nie len osobné presvedčenie držiteľa. Strata dobrej viery nastane okamihom, keď sa držiteľovi stali známe skutočnosti, ktoré museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
• Uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn.: Toto uznesenie sa zaoberá otázkou právneho omylu držiteľa a uvádza, že právny omyl, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.

Praktické aspekty a odporúčania

Pri uplatňovaní nároku na vydržanie s využitím započítania držby právneho predchodcu je dôležité:

• Dôkladne preukázať existenciu právneho nástupníckeho vzťahu medzi súčasným držiteľom a právnym predchodcom.
• Zabezpečiť dostatočné dôkazy o oprávnenej, nepretržitej a nerušenej držbe veci právnym predchodcom počas relevantnej doby.
• Zamerať sa na preukázanie dobromyseľnosti právneho predchodcu a súčasného držiteľa, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu.
• V prípade sporných otázok týkajúcich sa vlastníctva alebo rozsahu držby, je vhodné obrátiť sa na odbornú právnu pomoc.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

tags: #zapocitanie #držby #právneho #predchodcu #podmienky