
Starostlivosť o deti je dôležitá téma, ktorá ovplyvňuje sociálne a ekonomické aspekty života. Jednou z kľúčových otázok je započítanie obdobia starostlivosti o deti do odpracovaných rokov, ktoré majú vplyv na dôchodok a iné sociálne dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o započítavaní materskej dovolenky do odpracovaných rokov na Slovensku, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a jej dopady na rôzne skupiny zamestnancov.
Započítaná prax je základný pojem, ktorý ovplyvňuje odmeňovanie a zaradenie zamestnancov do platových tried a stupňov. Zákon č. 533/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme definuje započítanú prax ako odbornú prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 533/2003 Z. z. sa do započítanej praxe započítava aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania. Dôležité je, že na jedno dieťa je možné započítať maximálne tri roky.
Čas starostlivosti o dieťa sa započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu. Ak bol rodič počas materskej alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy, toto obdobie sa mu do započítanej praxe nezapočíta.
Materská dovolenka je obdobie, kedy má zamestnankyňa právo nepracovať v súvislosti s narodením a starostlivosťou o dieťa. Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Pre osamelú ženu je táto doba predĺžená na 37 týždňov a v prípade, že žena porodí dve alebo viac detí, má nárok na materskú dovolenku v trvaní 43 týždňov. Do 31. decembra 2010 platila pre štandardnú materskú dovolenku dĺžka 28 týždňov.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Z hľadiska započítavania do odpracovaných rokov je kľúčový § 144a Zákonníka práce, ktorý hovorí, že čas materskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce. Počas materskej dovolenky sa žene započítavajú roky do dôchodku rovnako, ako keby reálne pracovala.
Po skončení materskej dovolenky nasleduje rodičovská dovolenka, ktorá umožňuje rodičom prehĺbiť starostlivosť o dieťa. Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. V prípade dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa je možné rodičovskú dovolenku predĺžiť až do šiesteho roku veku dieťaťa.
Je dôležité rozlišovať medzi materskou a rodičovskou dovolenkou z hľadiska ich vplyvu na odpracované roky a nárok na dovolenku. Zatiaľ čo materská dovolenka sa považuje za výkon práce, rodičovská dovolenka už nie. Podľa § 109 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
Zmena legislatívy, konkrétne zákon NR SR č. 310/2023 Z.z., priniesla pozitívne správy pre zdravotníckych pracovníkov. Podľa § 80 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z., do započítanej praxe sa započítava aj doba starostlivosti o dieťa (náhradná doba). To znamená, že zdravotníckym pracovníkom v nemocniciach, liečebniach, hospicoch a domovoch ošetrovateľskej starostlivosti sa bude do odpracovaných rokov započítavať aj čas strávený na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Maximálne je možné zarátať šesť rokov, pričom na jedno dieťa pripadajú maximálne tri roky.
Zdravotníckym pracovníkom, ktorí vykonávali zdravotnícke povolanie (nie opatrovateľ) v zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aktuálne pracujú v zdravotníckom zariadení, majú nárok na uznanie odpracovaných rokov odbornej praxe a to od 1. septembra 2023.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Započítanie odpracovaných rokov má priamy vplyv na výšku mzdy zdravotníckych pracovníkov. Základná zložka mzdy zdravotníckeho pracovníka sa navyšuje spôsobom podľa § 80 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. o 0,01-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Základnú zložku mzdy zdravotníckeho pracovníka možno navýšiť najviac za tridsať odpracovaných rokov. Ak má zdravotnícky pracovník dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, navýšená základná zložka mzdy za odpracované roky výkonu zdravotníckeho povolania zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
Pre pedagogických a odborných zamestnancov platí, že obdobie materskej a rodičovskej dovolenky sa im započíta do započítanej praxe, ale nezapočíta sa do odbornej ani pedagogickej praxe. Toto má vplyv na ich platovú tarifu.
Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 533/2003 Z. z. sa platová tarifa pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %.
Ak zamestnávateľ nesprávne započítal prax zamestnanca, je potrebné postupovať nasledovne:
Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu v správnej výške z dôvodu nesprávneho započítania praxe, môže ísť o bezdôvodné obohatenie na úkor zamestnanca. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí toto bezdôvodné obohatenie vydať.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Zamestnávateľ má pri započítavaní predchádzajúcej praxe veľké kompetencie. Je na ňom, aby posúdil vzťah pracovných činností vykonávaných u predchádzajúcich zamestnávateľov vo vzťahu k pracovným činnostiam, ktoré má zamestnanec vykonávať u neho. Zamestnávateľ musí predchádzajúcu prax zamestnanca posudzovať vždy individuálne.
Zákon neurčuje formu, akou má zamestnanec preukázať predchádzajúcu prax. Najčastejším spôsobom je pracovný posudok od predchádzajúceho zamestnávateľa, zápočtový list, alebo čestné prehlásenie zamestnanca, v ktorých sú podrobne uvedené druhy vykonávaných pracovných činností.
Zamestnancovi patrí príplatok za zmennosť len ak sa u zamestnávateľa vykonáva práca v dvojzmennej alebo trojzmennej nepretržitej prevádzke a zamestnávateľ zamestnancovi rozvrhol pracovný čas na všetky pracovné zmeny. Výška príplatku je určená v § 15 zákona č. 553/2003 Z. z.
Zamestnankyňa nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. septembra 2015 ako sekretárka. K tomuto dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Zamestnankyňa mala dve deti, narodené v rokoch 1997 a 2006, pričom na materskej a rodičovskej dovolenke bola v rokoch:
Je správne zaradená do 4. platového stupňa?
Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe. V tomto prípade je potrebné zohľadniť aj dobu starostlivosti o deti. Doba materskej a rodičovskej dovolenky sa započítava do započítanej praxe, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. V tomto prípade sa zamestnankyni započíta 3 roky za prvé dieťa (1997-1998 a časť 1998-2000) a 3 roky za druhé dieťa (2003-2005 a časť 2006-2008). Celkovo sa jej teda započíta 6 rokov materskej a rodičovskej dovolenky. K pôvodnej praxi 6 rokov a 94 dní sa pripočíta 6 rokov, čo je spolu 12 rokov a 94 dní. To znamená, že zamestnankyňa by mala byť zaradená do vyššieho platového stupňa, konkrétne do 5.
Správne posudzovanie odpracovaných rokov je kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého prístupu k sociálnym dávkam a dôchodku. Je dôležité, aby ženy, ktoré sa venujú starostlivosti o deti, neboli znevýhodnené v porovnaní s osobami, ktoré neprerušili svoju pracovnú kariéru.
Je nevyhnutné sledovať zmeny v legislatíve, ktoré môžu ovplyvniť posudzovanie odpracovaných rokov a nárok na sociálne dávky. Aktuálne zmeny, ako napríklad zákon NR SR č. 310/2023 Z.z., prinášajú nové možnosti pre započítanie odpracovaných rokov pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí predtým pracovali v zariadeniach sociálnych služieb.
tags: #započítanie #materskej #dovolenky #do #odpracovaných #rokov