Započítanie pedagogickej praxe: Podmienky a výzvy

Článok sa zameriava na komplexnú problematiku započítavania pedagogickej praxe, s dôrazom na podmienky, ktoré musia byť splnené, a na špecifické situácie, ako sú obdobia práceneschopnosti, materskej a rodičovskej dovolenky. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, a to aj s ohľadom na špecifické situácie, ako sú atestačné skúšky pre učiteľov a zaradenie do platových stupňov vo verejnej správe.

Základné princípy započítavania praxe

Pri evidencii a vykazovaní praxe zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi praxe a spôsobmi jej započítavania. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ v zápočtovom liste uvádza len trvanie pracovného pomeru zamestnanca vo svojej organizácii. Ak je však potrebné započítať aj predchádzajúce obdobia, je potrebné tieto údaje evidovať a správne ich vykazovať.

Evidencia predchádzajúcej praxe

Pre započítanie predchádzajúcich období praxe sa používajú špeciálne formuláre a postupy. Údaje o počte odpracovaných rokov sa uvádzajú vo formáte RR.DDD (roky.dni) k zadanému dátumu, ktorý predchádza dňu začiatku pracovného pomeru v danej organizácii.

Príklad: Ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 5. 2017 a zdokladoval 14 rokov a 122 dní praxe u predchádzajúcich zamestnávateľov, do formulára sa uvedie dátum 30. 4. 2017 a hodnota zápočtu 14.122.

Pri pridávaní záznamu o praxi sa uvádza názov organizácie, obdobie trvania pracovného pomeru a prípadne aj funkcia, v ktorej zamestnanec pôsobil. Dôležitá je kontrola na prekrývanie zadávaného obdobia a na správnosť zadania obdobia.

Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a jej vplyv na pedagogickú prax

Odborná prax verzus započítaná prax

Je nevyhnutné rozlišovať medzi odbornou a započítanou praxou, pretože každá z nich má iný význam pre rôzne účely.

• Odborná prax: Súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
• Započítaná prax: Zahŕňa odbornú prax, prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa, a iné zákonom ustanovené doby.

Materská a rodičovská dovolenka a ich vplyv na prax

Započítavanie materskej a rodičovskej dovolenky (MD/RD) do praxe je špecifickou oblasťou, ktorá sa riadi rôznymi zákonmi a ich interpretáciami. Vo všeobecnosti platí, že MD a RD sa považujú za náhradnú dobu, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však nevyhnutne do odbornej praxe.

Vplyv PN, MD a RD na pedagogickú prax

Započítavanie obdobia PN, MD a RD do pedagogickej praxe je dôležité najmä pre učiteľov, ktorí sa chcú prihlásiť na atestačnú skúšku alebo získať kredity.

Atestačné skúšky a kredity pre učiteľov

Pre učiteľov, ktorí chcú absolvovať atestačnú skúšku, je dôležité mať odpracovaný určitý počet rokov pedagogickej činnosti. Otázkou je, či sa do tohto obdobia započítava aj čas strávený na PN, MD a RD.

Podľa dostupných informácií sa MD a RD do pedagogickej praxe nezaratávajú.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Započítanie PN do pedagogickej praxe

Názory na započítanie PN do pedagogickej praxe sa rôznia. Niektorí tvrdia, že PN by sa mala započítavať, pretože zamestnanec má pracovnú zmluvu a doklad s dátumom nástupu na MD. Iní sú toho názoru, že PN by sa do praxe nemala započítavať, pretože zamestnanec nevykonáva priamu výchovnú činnosť.

Zostatková dovolenka a PN

V prípade ukončenia pracovného pomeru počas PN vzniká otázka, či má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky a či sa doba počas PN ráta do zápočtu odpracovaných rokov.

Nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky

Ak zamestnávateľ odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu a zamestnanec je stále práceneschopný, je stále zamestnancom až do ukončenia PN. Po ukončení PN má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky. O vyplatenie zostatkovej dovolenky je vhodné požiadať písomne.

Započítanie PN do odpracovaných rokov

Doba počas PN sa ráta do zápočtu odpracovaných rokov.

Praktické príklady a situácie

Príklad 1: Zaradenie do platového stupňa vo verejnej správe

Zamestnankyňa nastúpila do verejnej správy 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní, a bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa do započítanej praxe započítava aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke MD, ďalšej MD alebo RD ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Príklad 2: Priestupný rok a výpočet odpracovaných rokov

Pri skončení pracovného pomeru a určení počtu odpracovaných rokov zamestnanca je dôležité vedieť, či sa má prihliadať na priestupný rok alebo sa priestupný rok berie ako 365 dní.

Podľa zákona o sociálnom poistení sa rok definuje ako 365 dní.

Odmeňovanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

Ak chce zamestnávateľ určiť zamestnancovi tarifný plat, najprv ho musí zaradiť do príslušnej platovej triedy, pedagogických a odborných zamestnancov aj do pracovnej triedy, a následne zistiť započítanú prax na účely zaradenia do platového stupňa. Pedagogickí a odborní zamestnanci sa však nezaraďujú do platových stupňov, ale aj im sa zisťuje započítaná prax podľa § 6 zákona č. 553/2003 Z.

Zaraďovanie do platových tried

Nepedagogickí zamestnanci sa naďalej zaraďujú do platových tried podľa § 5 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia zákona zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Pritom platí, že zvýšenie si stupňa vzdelania zamestnanca nie je dôvodom na preradenie zamestnanca do vyššej platovej triedy. Zmena platovej triedy, resp. preradenie do vyššej platovej triedy je možné len v prípade, že sa zmení náročnosť pracovnej činnosti, ktorú bude zamestnanec vykonávať.

Príklady zaraďovania do platových tried

• Zamestnanec zabezpečujúci komplexné zabezpečovanie účtovníckych agend (účtovník), ako aj mzdový účtovník (samostatné zabezpečovanie náročnej mzdovej agendy) v škole alebo v školskom zariadení sa môže od 01. 01. 2019 zaradiť najvyššie do 5. platovej triedy, a to aj v prípade, že získal vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa.
• To isté platí aj pre vedúcu školskej jedálne, ktorá môže byť podľa katalógu zaradená od 1. januára 2019 najvyššie do 5. platovej triedy. Teda aj v prípade, že by mala vedúca školskej jedálne vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, môže sa zaradiť najvyššie do 5. platovej triedy.
• Personalistovi s úplným stredným vzdelaním nemôže dať zamestnávateľ vykonávať pracovné činnosti zaradené v 5., resp. v 6. platovej triede.

Zaraďovanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov do platových tried

Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci sa do platovej triedy zaraďujú v súlade s § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 138/2019 Z. z. Pri ich zaraďovaní do platových tried sa v niektorých prípadoch prihliada aj na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania. Najčastejšie je to v prípadoch, keď pedagogický zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon svojej pracovnej činnosti získaným úplným stredným vzdelaním a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získal v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonáva. Je to najmä u učiteľov MŠ, vychovávateľov alebo majstrov odbornej výchovy, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon svojej pracovnej činnosti a kvalifikačný predpoklad na výkon svojej vykonávanej pracovnej činnosti spĺňajú na úrovni úplného stredného vzdelania. Títo zamestnanci sa zaraďujú do 6. platovej triedy.

Kariérové stupne pedagogických a odborných zamestnancov

Aké kariérové stupne môžu pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci dosiahnuť a za akých podmienok, ustanovuje § 28 až 30 zákona č. 138/2019 Z.

• Začínajúci pedagogický zamestnanec/odborný zamestnanec: Do kariérového stupňa „začínajúci“ je zaradený zamestnanec až do ukončenia adaptačného vzdelávania, t. j. do dňa uvedeného v protokole o ukončení adaptačného vzdelávania ako deň ukončenia adaptačného vzdelávania.
• Samostatný pedagogický zamestnanec/odborný zamestnanec: Po ukončení adaptačného vzdelávania sa zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonáva, alebo mu plynie doba na ich získanie ustanovená v § 83 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z., zaradí do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec/odborný zamestnanec.
• Pedagogický zamestnanec/odborný zamestnanec s prvou atestáciou: Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou sa od 01. 01. 2022 zaraďuje zamestnanec, ktorý získal rigoróznu skúšku a obhájil rigoróznu prácu v študijnom odbore, ktorý súvisí s výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca, výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca alebo obsahom aprobačných predmetov, ak ide o učiteľa.
• Pedagogický zamestnanec/odborný zamestnanec s druhou atestáciou: Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa do 31. 12. 2021 zaraďoval zamestnanec, ktorý úspešne vykonal druhú atestáciu.

Zmeny v legislatíve od roku 2023

Od 1. septembra 2023 došlo k viacerým zmenám v legislatíve, ktoré ovplyvňujú zaraďovanie pedagogických a odborných zamestnancov do kariérových stupňov. Medzi najvýznamnejšie patrí zmena ustanovenia § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 138/2019 Z. z., ktorá sa týka uznávania rigoróznej skúšky ako prvej atestácie.

tags: #zapocitanie #pedagogickej #praxe #podmienky