Započítanie pohľadávky so stratou: účtovanie a aspekty

Úvod

Započítanie pohľadávok je bežný spôsob zániku záväzkov medzi podnikateľmi, ktorí sú vo vzájomnom postavení veriteľa a dlžníka. Tento článok sa zameriava na definíciu pohľadávky, právnu úpravu započítania, účtovné aspekty a daňové dopady, a to aj v kontexte prípadnej straty.

Definícia pohľadávky

Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Teda z právneho hľadiska je pohľadávka definovaná ako „právo na plnenie od dlžníka“. Obchodný zákonník definuje záväzky, pojmu pohľadávka sa nevenuje. Možno ale povedať, že vznikom záväzku u dlžníka zároveň vzniká pohľadávka u veriteľa. Pre veriteľa je pohľadávka súčasťou jeho majetku, t. j. aktíva.

Právna úprava započítania pohľadávok

Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.) v ustanoveniach § 580 a § 581. Ustanovenia o započítaní pohľadávok obsiahnuté v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka (zákon č. jednostranným právnym úkonom [t. j. prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi (napr. dohodou zmluvných strán (t. j. Okrem formálnych náležitostí kompenzácie, základný rozdiel pri započítaní jednostranným právnym úkonom alebo dohodou účastníkov spočíva v spôsobilosti pohľadávok na započítanie. existujú, (t. j. vzájomne sa kryjú a ktorých plnenie je rovnakého druhu, (t. j. Započítaniu pohľadávok z obchodno-právnych vzťahov nebude brániť, ak sa pohľadávka premlčala len po tom, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Ďalšiu výnimku z pravidiel započítateľných pohľadávok zakotvuje Obchodný zákonník, a to pokiaľ ide o splatnosť pohľadávok. Ako bolo uvedené vyššie, všeobecným predpokladom na započítanie vzájomných pohľadávok účastníkov je okrem iného ich splatnosť, tzn. v dobe, keď sa vzájomné pohľadávky účastníkov stretnú, musia byť obe splatné. Obchodný zákonník umožňuje veriteľovi započítať jeho nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, za predpokladu, že tento dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám priestor, aby si dohodou vyrovnali akékoľvek pohľadávky, t. j. aj tie, ktoré nemožno započítať na základe jednostranného právneho úkonu. Vzor písomného prejavu vôle pri jednostrannom započítaní pohľadávok - príloha č. 1, Vzor dohody pri vzájomnom započítaní pohľadávok - príloha č. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. Ako už bolo uvedené, započítať možno vzájomné pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom. Nemožno započítať pohľadávky, ktoré nie sú vzájomné - veriteľ a dlžník nie sú totožné osoby. Na dosiahnutie „vzájomnosti“ pohľadávok sa môže využiť inštitút postúpenia pohľadávky. To znamená, že po predchádzajúcom postúpení pohľadávky je možné vykonať aj tzv. „trojzápočet“, t. j.

Praktické príklady započítania pohľadávok

Príklad č. Smer šípky zobrazuje, kto voči komu eviduje pohľadávku. Z pohľadu spoločnosti A nie je možný vzájomný zápočet, pretože spoločnosť A nemá vzájomné pohľadávky ani so spoločnosťou B a ani so spoločnosťou C. Inštitút započítania pohľadávok možno nepriamo využiť aj pri neúspešnom domáhaní sa zaplatenia pohľadávky dlžníkom. Z uvedeného dôvodu veriteľ môže skúsiť vymáhanú pohľadávku započítať s ľubovoľnou pohľadávkou svojho dlžníka voči tretej osobe. V prvom rade to budú odberatelia dlžníka. Pokiaľ sa veriteľovi podarí nájsť osobu, ktorá má voči jeho dlžníkovi záväzok, je možné, že sa mu podarí tejto osobe odpredať svoju pohľadávku s nejakým skontom. Príklad č. Spoločnosť A má pohľadávku voči dlžníkovi B vo výške 120 jednotiek, ktorú nevie vymôcť. Keďže súdne vymáhanie pohľadávky by bolo zdĺhavé, spoločnosť A sa rozhodla predať svoju pohľadávku spoločnosti C, ktorá je serióznou firmou a za pohľadávku ihneď uhradila 100 jednotiek. Je dôležité, aby postupca (spoločnosť A) oznámil dlžníkovi B písomne, že pohľadávka bola postúpená na tretiu osobu. Toto oznámenie je však dôležitejšie pre osobu, ktorá pohľadávku nadobudla - spoločnosť C, preto by si mala vyžiadať tiež jeden originál oznámenia pre dlžníka o postúpení pohľadávky podpísaný postupcom, aby ho mohla doručiť namiesto postupcu dlžníkovi, ak by postupca na odoslanie oznámenia zabudol.

DPH a započítanie pohľadávok

Ako už bolo uvedené, vzájomné započítanie pohľadávok predstavuje určitú formu vyrovnania medzi podnikateľmi, pričom nedochádza k pohybu peňažných prostriedkov. Zápočet pohľadávok medzi platiteľmi dane nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri započítaní pohľadávok zdaniteľné osoby neuskutočnili obchod, ktorý by bol predmetom dane (na rozdiel napr. od barterového obchodu).

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Účtovné hľadisko započítania pohľadávok

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov (napr. § 1 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 3 zákona č. 594/2003 Z. z. V praxi sa toto ustanovenie (zákaz kompenzácie) často mylne vykladá v tom zmysle, že nie je možné započítať pohľadávky a záväzky. V zmysle § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve nemožno kompenzovať náklady a výnosy, výdavky a príjmy, pohľadávky a záväzky ako také. Napr. Príklad č. To znamená, že ako akciová spoločnosť je povinná účtovať o výnosoch za prenájom kancelárskych priestorov, tak aj advokát má povinnosť účtovať o príjmoch za poskytované advokátske služby (hoci aj v paušálnej sume). Zápočet pohľadávok je možný nielen medzi podnikateľom a jeho obchodnými partnermi, ale aj medzi podnikateľom a jeho zamestnancami. Napr. zamestnávateľ môže mať voči zamestnancovi záväzok na úhradu cestovných náhrad a súčasne voči tomu istému zamestnancovi pohľadávku za poskytnuté stravné lístky. Aj v tomto prípade môže dôjsť k započítaniu pohľadávok, t. j.

Účtovanie započítania v podvojnom a jednoduchom účtovníctve

Pohľadávky patria medzi majetok účtovnej jednotky (aktíva) a majú úverový charakter. Vznikajú prevažne v obchodnom styku za uskutočnené výkony, napr. pri predaji tovaru, poskytovaných službách a pod. Paradoxnom je, že pohľadávky vznikajú zo záväzkového vzťahu, t. j. Čo je u jednej účtovnej jednotky pohľadávka, to je u druhej účtovnej jednotky záväzok a naopak. Napr. Ak zároveň firma B má pohľadávku P2 voči firme A, tá je u firmy A záväzkom Z2 voči firme B. V právnickej terminológii ide o vzájomné započítanie pohľadávok (P1 a P2), avšak v zmysle účtovných postupov v každej z účtovných jednotiek sa účtuje súvzťažnosť pohľadávky a záväzku (u firmy A sa pohľadávka P1 započítava so záväzkom Z2, u firmy B sa pohľadávka P2 započítava so záväzkom Z1). V praxi teda ide o zápočet (súvzťažnosť) pohľadávky a záväzku, pri ktorom firma A vykoná účtovný zápis MD 321 / D 311. Započítanie pohľadávok je účtovným prípadom, čo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov. Vzájomné započítanie pohľadávok možno prakticky vykonať najskôr v deň, kedy sa pohľadávky stretnú, t. j. v deň splatnosti tej z pohľadávok, ktorá je splatná neskôr. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň započítania pohľadávky, t. j. Pri započítaní pohľadávky v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (tzv.

Príklad účtovania v jednoduchom účtovníctve

Firma A (platiteľ DPH) eviduje pohľadávku 18 000 € za predaný tovar a súčasne záväzok 12 000 € za prijatú službu voči firme B (platiteľovi dane). Firmy sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok v hodnote 12 000 € ku dňu 25. 10. P. č. 8. 8. 5. 9. 25. 10. 30. 10. Za predpokladu, že firma A vedie jednoduché účtovníctvo (opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. 8. 8. 2012 v knihe pohľadávok zaúčtuje pohľadávku 18 000 € voči firme B za predaj tovaru - § 5 ods. 5. 9. 2012 v knihe záväzkov zaúčtuje záväzok 12 000 € voči firme B za prijaté služby - § 5 ods. 25. 10. 30. 10. 31. 12. 31. 12. 8. 8. 2012 v knihe záväzkov zaúčtuje záväzok 18 000 € voči firme A za nákup tovaru - § 5 ods. 5. 9. 2012 v knihe pohľadávok zaúčtuje pohľadávku 12 000 € voči firme A za dodané služby - § 5 ods. 25. 10. 30. 10. 31. 12. 31. 12.

Daňové aspekty započítania pohľadávok

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. b) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. Vznik pohľadávok (záväzkov) sa v podvojnom účtovníctve účtuje súvzťažne s výnosmi (nákladmi) bez ohľadu na skutočnosť, či sa úhrada vykoná v peniazoch alebo dôjde k následnému započítaniu pohľadávok. Naproti tomu v jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku účtuje vždy o reálnom pohybe peňažných prostriedkov (príjem, výdavok), preto sa v postupoch účtovania osobitne uvádza spôsob účtovania pri vzájomnom započítaní pohľadávok. Tento postup je riešený v ustanovení § 14 ods. 7 postupov účtovania (opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/ 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov). Započítanie pohľadávok sa účtuje v rámci uzávierkových operácií ako nepeňažný príjem (zánik pohľadávky) a súčasne ako nepeňažný výdavok (zánik záväzku). Aj tento nepeňažný príjem sa zahŕňa do celkových zdaniteľných príjmov daňovníka. Keďže pri určení základu dane sa vychádza z výsledku hospodárenia (resp. Výnimkou je zlúčenie alebo splynutie obchodných spoločností alebo družstiev. Podľa § 17 ods. 10 zákona o dani z príjmov rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína tzv. rozhodným dňom. Pri započítaní pohľadávok tak jedna alebo obe strany môžu byť daňovníci, ktorí nevedú účtovníctvo. Títo na daňové účely uplatňujú buď paušálne výdavky vo výške 40 % zo zdaniteľných príjmov, alebo uplatňujú skutočné výdavky pri tzv. daňovej evidencii podľa § 6 ods. 14 zákona o DPH. Títo daňovníci nie sú účtovnými jednotkami, povinne však musia viesť evidenciu o pohľadávkach a záväzkoch. Táto povinnosť im priamo vyplýva zo zákona o dani z príjmov, nie z účtovných predpisov. Samozrejme, že aj títo daňovníci môžu započítať vzájomné pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Vzniká však otázka, či vzájomný zápočet pohľadávok sa poznamená iba v evidencii pohľadávok a záväzkov alebo o započítané pohľadávky sa má zvýšiť celkový zdaniteľný príjem oboch daňovníkov a či v prípade daňovej evidencie sa započítaný záväzok zahŕňa do daňových výdavkov. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. príjmom je aj nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Za nepeňažné plnenie sa považuje napr. prijatý vecný dar, vecná výhra, naturálna mzda a pod. Podobne, ak podnikateľ nakúpi napr. tovar, pričom následne je zbavený povinnosti za tovar zaplatiť, jednoznačne má nepeňažný príjem. Nie je podstatné, na základe akej skutočnosti je zbavený povinnosti uhradiť svoj záväzok. (Príklady č.

Postúpenie pohľadávok (cesia)

Postúpenie pohľadávky (cesia) je upravené vo štvrtom oddiele ôsmej časti Občianskeho zákonníka - Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (postúpenie pohľadávky § 524 až § 530). Ide o právny vzťah medzi pôvodným veriteľom (postupca alebo cedent) a novonastupujúcim veriteľom (postupník alebo cesionár). Zmluva o postúpení pohľadávky vyžaduje písomnú formu a na jej uzavretie nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpením sa totiž nijako nezhoršuje postavenie dlžníka a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti, ktoré mal zo záväzku v čase postúpenia. Postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi pôvodný veriteľ alebo nový - tým, že sa u dlžníka preukáže písomnou dohodou. Pohľadávku možno postúpiť za odplatu alebo bezodplatne. Príklad č. Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B mali medzi sebou vzájomné peňažné pohľadávky, ktoré boli už od novembra 2009 splatné. Začiatkom júla 2010 spoločnosť A oznámila svojmu obchodnému partnerovi B, že si voči nemu započítava pohľadávku. On však odpovedal, že ešte v decembri 2009 postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti A inému podnikateľovi C a odkázal naňho. Je tento postup spoločnosti B správny? Inštitút započítania upravuje v časti o zániku záväzkov Občiansky zákonník (a niektoré ustanovenia aj Obchodný zákonník) a tie stanovujú základné predpoklady na započítanie. Keďže postúpenie pohľadávky nebolo oznámené, je voči spoločnosti A právne neúčinné. A ak by spoločnosť A plnila dlh pôvodnému veriteľovi, jej záväzok by platne zanikol; ak urobila započítací prejav voči postupcovi - svojmu pôvodnému veriteľovi - nastali účinky započítania a nemusí teda prejav na započítanie adresovať postupníkovi - novému veriteľovi.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Faktoring

Faktoring je odkúpenie krátkodobých pohľadávok veriteľa špecializovanou firmou (faktorom). Jeho podstata spočíva v prevzatí oprávnenia veriteľa vymáhať splnenie záväzku faktorom za odplatu. O faktoring nejde v prípade, keď tretí subjekt síce vymáha pohľadávku za odmenu, ale pohľadávka neprechádza na vymožiteľa pohľadávky. Pri vymáhaní pohľadávky (záväzku) vymožiteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca veriteľa. Vymožiteľ záväzku vlastne v týchto prípadoch vystupuje ako akýsi sprostredkovateľ. Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu, ktorý predstavuje buď absolútny objem pohľadávok, alebo relatívny podiel (určité percento z celkovej sumy pohľadávok) a ktorý sa obnovuje po úhrade splatných pohľadávok. V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70 % - 80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľom následne vystupuje ako nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje ďalší inkasný postup od upomienkovania až po právne vymáhanie. Predaj pohľadávok faktorovi sa uskutočňuje za odmenu, ktorá spočíva v poplatku (náklady na evidenciu, vymáhanie a inkaso pohľadávok) a v provízii za prevzaté pohľadávky. Provízia sa môže dojednať v absolútnej sume alebo ako určité percento z vymožených pohľadávok. Výhodou faktoringu je to, že veriteľ nemá náklady s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi alebo viacerým dlžníkom. Komunikuje len s jedným subjektom - faktorom. Veriteľ je takto odbremenený od vymáhania pohľadávok, môže sa venovať svojej hlavnej náplni činnosti a prostredníctvom faktora získava disponibilný kapitál, ktorý však nie vždy bude zodpovedať menovitej hodnote pohľadávok.

Daňové aspekty postúpenia pohľadávok

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Postúpenie pohľadávky je vlastne z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem. Z toho dôvodu zákon č. 595/2003 Z. z. obstarávaciu cenu pohľadávok nadobudnutých postúpením pri ich ďalšom postúpení. Keďže u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva pohľadávky nevstupujú do základu dane pri ich vzniku (ale až pri ich inkase), zákon o dani z príjmov u týchto daňovníkov upravuje aj postup pri zahrnutí menovitej (obstarávacej) ceny pohľadávok do zdaniteľných príjmov pri ich postúpení. § 17 ods. 12 písm. Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14, sa zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. Túto úpravu základu dane vykoná daňovník v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k postúpeniu pohľadávky - nie je podstatné, kedy postupník pohľadávku uhradí. Príklad č. Podnikateľ A (jednoduché účtovníctvo) postúpi v decembri 2010 podnikateľovi B pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, pričom podnikateľ B má za nadobudnutú pohľadávku uhradiť 9 000 € v januári 2011. § 17 ods. 12 písm. Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. Ustanovenie rieši zahrnutie obstarávacej ceny (nie menovitej hodnoty) pohľadávky do daňových výdavkov pri jej ďalšom postúpení. Príklad č. Podnikateľ A v decembri 2010 nadobudol od podnikateľa B za cenu 8 000 € pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 10 000 €. Podnikateľ A túto pohľadávku postúpil v novembri 2011 podnikateľovi D za sumu 7 000 €, pričom podnikateľ D za pohľadávku zaplatil v januári 2012. § 19 ods. 3 písm. Citované ustanovenie sa v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 12 písm. a) a d) vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Menovitá hodnota pohľadávky sa pri postúpení účtuje do nákladov - účet 546. Do daňových výdavkov sa však zahrnie najviac do výšky príjmu zaúčtovaného na účte 646. § 21 ods. 2 písm. Aj toto ustanovenie sa vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pričom ale ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.

DPH a postúpenie pohľadávok

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. V zmysle § 10 ods. Pokiaľ by v zákone o dani z pridanej hodnoty absentovalo ustanovenie § 10 ods. 2, potom by sa aj postúpenie pohľadávky považovalo za dodanie služby. To, že postúpenie pohľadávky sa nepovažuje za dodanie služby, znamená, že zákon o dani z pridanej hodnoty sa pri postúpení pohľadávok neuplatňuje vôbec. Je nesprávne považovať postúpenie pohľadávok za plnenie oslobodené od dane. Postúpenie pohľadávok nie je predmetom dane.

Účtovanie postúpenia pohľadávok

Postúpenie pohľadávky je účtovným prípadom v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Postúpením pohľadávky dochádza v účtovnej jednotke k pohybu majetku, a to k úbytku určitej pohľadávky (voči pôvodnému veriteľovi) a zároveň k prírastku inej pohľadávky (voči postupníkovi). Z postupov účtovania pre podnikateľov vyplýva, že v prospech účtu 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok sa účtujú inkasá pohľadávok, ktoré sa v minulosti odpísali na ťarchu nákladov a od tohto dňa sa neúčtovali na účte pohľadávok. Na tomto účte sa účtujú aj výnosy z postúpenia pohľadávokz hospodárskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že o postúpení pohľadávky za úplatu sa účtuje podobne ako o predaji iného majetku. O výnosoch z odplatného postúpenia pohľadávok vzniknutých z finančnej činnosti alebo z mimoriadnej činnosti sa neúčtuje na účte 646, ale sa použije účet 668 - Ostatné finančné výnosy alebo účet 688 - Ostatné mimoriadne výnosy. Úbytok pohľadávky z hospodárskej činnosti voči pôvodnému dlžníkovi z dôvodu odplatného postúpenia sa účtuje na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky. V prípade, že ide o pohľadávku vzniknutú z finančnej činnosti či z mimoriadnej činnosti, použije sa účet 568 - Ostatné finančné náklady, prípadne účet 588 - Ostatné mimoriadne náklady.

#

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

tags: #zapocitanie #pohladavky #so #stratou #uctovanie