
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia je proces, ktorý vykonávajú zdravotné poisťovne s cieľom overiť, či celková suma odvedených preddavkov na poistné zodpovedá skutočnej výške poistného, ktoré je poistenec povinný zaplatiť v závislosti od výšky jeho príjmov. Tento proces je upravený v § 19 zákona o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, platiteľmi poistného sú:
Ročné zúčtovanie poistného sa vykonáva za zamestnanca, aj za zamestnávateľa.
Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného najneskôr do 31. júla kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. Ak daňovník podal daňové priznanie, zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 31. októbra.
Ročné zúčtovanie musí podať štát, zamestnávateľ a každý poistenec, ktorý bol v roku čo len jeden deň SZČO. Ostatní poistenci, zamestnanci, samoplatitelia a poistenci štátu iba v prípade, ak u nich vznikli skutočnosti, na základe ktorých sú v zmysle zákona o zdravotnom poistení povinní ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie vykonať. SZČO a samoplatitelia vykonajú ročné zúčtovanie sami.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
U každého platiteľa poistného sa zúčtováva poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. Neprihliada sa na to, či platiteľ poistného mal príjmy iba časť roka alebo či bol osobou so zdravotným postihnutím.
Oslobodenie od povinnosti vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa ustanovenia § 19 ods. 1 sa vzťahuje aj na ročné zúčtovanie poistného.
Poistenec, ktorý bol v priebehu roka poistencom viacerých zdravotných poisťovní a ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného, podá ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 ods. 1, 2 a 4 v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol prihlásený v roku naposledy.
Preplatky a nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania poistného si vyrovnajú platitelia poistného podľa § 19 ods. 1.
Podľa doplneného § 31a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, ročné zúčtovanie poistného za rok 2005 sa vykoná, ak:
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
V roku sa u poistencov štátu posudzuje príjem nižší ako 1/2 úhrnu minimálnych miezd iba v období od 1. septembra do 31. decembra.
Zamestnancom na účely zákona o ZP je podľa § 11 ods. 3 písm. g) a h) od 1. septembra konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (podľa § 133 až § 136 Obchodného zákonníka), ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, alebo člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Zamestnanec je povinný vykonať ročné zúčtovanie, ak:
Zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania v zmysle § 19 ods. 2 zákona svojho posledného zamestnávateľa (ak ich mal viac, tak jedného z nich), aby mu RZ ZP do 30. júna, ak:
Ročné zúčtovanie sa podáva v lehote na podanie ročného zúčtovania podľa § 31a ods. 6 písm. a) zákona o ZP do 30. júna. Pred uplynutím tejto lehoty sa môže podať opravné ročné zúčtovanie podľa § 19 ods. 18 zákona, v ktorom sa vyznačí, že ide o opravné ročné zúčtovanie, v takomto prípade sa na predošlé podané riadne ročné zúčtovanie neprihliada.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Ak zamestnávateľ, ktorého zamestnanec písomne požiada po uplynutí roka, najneskôr však do 15. mája, o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok, ročné zúčtovanie za rok nepodá v lehote do 30. júna, úrad zamestnávateľovi môže uložiť pokutu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona.
Ak ročné zúčtovanie za rok vykoná poistenec a výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok zamestnávateľa 100 Sk a vyšší alebo preplatok zamestnávateľa 100 Sk a vyšší, poistenec je podľa § 19 ods. 10 zákona o ZP povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi najneskôr do 31. júla nedoplatok alebo preplatok zamestnávateľa. Pri nesplnení tejto povinnosti môže úrad poistencovi uložiť pokutu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona do výšky 5 000 Sk.
Ak ročné zúčtovanie za rok vykoná za zamestnanca zamestnávateľ a výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok zamestnanca 100 Sk a vyšší alebo preplatok zamestnanca 100 Sk a vyšší, zamestnávateľ je podľa § 19 ods. 10 zákona o ZP povinný písomne oznámiť zamestnancovi najneskôr do 31. júla nedoplatok alebo preplatok zamestnanca. Pri nesplnení tejto povinnosti môže úrad zamestnávateľovi uložiť pokutu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona.
Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok je nedoplatok zamestnanca, poistenec je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 31a ods. 6 písm. e) zákona o ZP do 30. septembra. Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok je nedoplatok zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 31a ods. 6 písm. e) zákona o ZP do 30. septembra.
Ak poistenec v tomto termíne nedoplatok neodvedie, môže príslušná zdravotná poisťovňa podľa § 18 ods. 1 zákona uplatniť na úrade voči poistencovi nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy nedoplatku a počtu dní obdobia od 30. septembra do dňa zaplatenia nedoplatku. Súčasne poistencovi úrad môže uložiť pokutu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona.
Ak zamestnávateľ v tomto termíne nedoplatok neodvedie, môže príslušná zdravotná poisťovňa podľa § 18 ods. 1 zákona uplatniť na úrade voči zamestnávateľovi nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy nedoplatku a počtu dní obdobia od 30. septembra do dňa zaplatenia nedoplatku. Súčasne zamestnávateľovi úrad môže uložiť pokutu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona.
Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok je preplatok zamestnanca a poistenec vykonal ročné zúčtovanie sám, príslušná zdravotná poisťovňa vráti preplatok zamestnanca poistencovi podľa § 31a ods. 6 písm. e) zákona o ZP do 30. septembra. Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok je preplatok zamestnanca a ročné zúčtovanie za poistenca vykonal zamestnávateľ, príslušná zdravotná poisťovňa po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti preplatok zamestnanca zamestnávateľovi podľa § 31a ods. 6 písm. e) zákona o ZP do 30. septembra. Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok je preplatok zamestnávateľa, príslušná zdravotná poisťovňa po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti preplatok zamestnávateľovi podľa § 31a ods. 6 písm. e) zákona o ZP do 30. septembra.
Ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý ročné zúčtovanie za rok vykonal za zamestnanca, zistí po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania, že nedoplatok alebo preplatok zamestnanca alebo zamestnávateľa je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní, a to v neprospech príslušnej zdravotnej poisťovne, podá do 8 dní dodatočné ročné zúčtovanie podľa § 19 ods. 19 zákona o ZP. Vzniknutý rozdiel zamestnanec alebo zamestnávateľ doplatí príslušnej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni zistenia skutočností na podanie dodatočného ročného zúčtovania.
Za obdobie medzi 30. septembrom a dňom doplatenia rozdielu vyplývajúceho z dodatočného ročného zúčtovania môže príslušná zdravotná poisťovňa podľa § 18 ods. 1 zákona uplatniť na úrade voči poistencovi alebo zamestnávateľovi nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy rozdielu a počtu dní obdobia od 30.
Ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý ročné zúčtovanie za rok vykonal za zamestnanca, zistí po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania, že nedoplatok alebo preplatok zamestnanca alebo zamestnávateľa je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní, a to v prospech zamestnanca alebo zamestnávateľa, môže podať dodatočné ročné zúčtovanie podľa § 19 ods. 19 zákona o ZP. Na dodatočnom ročnom zúčtovaní vyznačí, že ide o dodatočné ročné zúčtovanie a zároveň uvedie deň, v ktorom zistil skutočnosti na podanie dodatočného ročného zúčtovania.
Ak je zamestnanec povinný podať RZ ZP sám, tak ho podáva na tlačive typu S, prípadne typu X.
Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi písomnú Žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok, zamestnávateľ nebude tomuto zamestnancovi vykonávať RZ ZP. Tomuto zamestnancovi vystaví Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok, súčasťou ktorého je aj Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok. Žiadosť o vydanie dokladu podľa § 19 ods. 5 sa podáva na tlačive, ktorého odporúčaný vzor je uvedený v prílohe č. 15 vyhlášky. Odporúčaný vzor dokladu o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok podľa § 19 ods. 5 zákona je uvedený v prílohe č. 16 vyhlášky.
Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi písomnú Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vykoná RZ ZP. Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov, je povinný predložiť písomný doklad o výške príjmu o preddavkoch poistného na verejné zdravotné poistenie od iných zamestnávateľov, ak u nich mal zamestnanec príjmy, z ktorých sa platil odvod na zdravotné poistenie. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania sa podáva na tlačive, ktorého odporúčaný vzor je uvedený v prílohe č. 15 vyhlášky.
Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie má u platiteľov poistného dôsledky aj na daň z príjmov. Pri daňovom vysporiadaní rozdielov z ročného zúčtovania poistného sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 43 ods. 3 písm. j) zákona, v zmysle ktorého sa z poistného, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem zo závislej činnosti podľa § 5 alebo príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti § 6 ods. 1 a 2 zákona a ktoré vracia zdravotná poisťovňa tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného, daň vyberá zrážkou vo výške 19 % - povinnosť zraziť daň je uložená zdravotným poisťovniam, a to v prípadoch, ak preplatok z ročného zúčtovania poistného vracajú priamo poistencom (daňovníkom), bez ohľadu na to, či preplatok vznikol v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 alebo s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, tá je v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona povinná vybrať daň zrážkou v sadzbe 19 %, bez ohľadu na výšku preplatku, a zamestnancovi vyplatiť preplatok znížený o zrazenú daň. Podľa § 43 ods. 6 zákona sa vykonanou zrážkou považuje daňová povinnosť zamestnanca za vysporiadanú.
Spôsob uplatnenia nedoplatku z ročného zúčtovania poistného do výdavkov zákon o dani z príjmov samostatne neupravuje, preto sa aplikujú ustanovenia, ktoré upravujú možnosť a spôsob zahrnutia poistného do daňových výdavkov v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5, s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
Pri daňovom vysporiadaní nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného sa v zmysle zákona o dani z príjmov a uvedeného metodického pokynu musí aplikovať zásada, že preukázateľne zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného sa môže uplatniť do daňových výdavkov len znížením základu dane z tých príjmov, v súvislosti s ktorými nedoplatok na poistnom vznikol. Výnimku tvorí nedoplatok, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami z dividend, ktoré sú podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené alebo podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane. Nedoplatok vzťahujúci sa k príjmom z dividend nie je možné uplatniť do daňových výdavkov.
Spôsob zdanenia preplatku, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, závisí od toho, či preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa alebo či preplatok zúčtuje so zamestnancom zamestnávateľ. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného zúčtuje so zamestnancom zamestnávateľ, preplatok je v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) zákona súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca.
Spôsob zníženia zdaniteľných príjmov zamestnanca o nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, závisí od toho, kto nedoplatok vysporiadal. Ak nedoplatok zdravotnej poisťovni zaplatil zamestnanec sám, môže si preukázateľne zaplatený nedoplatok (v súlade so 4. oddielom Metodického pokynu Finančného riaditeľstva SR k § 5 ods.
Ak v roku zaplatenia nedoplatku zamestnanec príjmy zo závislej činnosti nepoberá, preukázateľne zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného môže uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za obdobie, ktorého sa nedoplatok týka. Dodatočné daňové priznanie môže podať aj v prípade, že za zdaňovacie obdobie, ktorého sa nedoplatok týka, mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti. V tomto prípade sa v súlade s § 32 ods.
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného so zamestnancom zúčtuje zamestnávateľ zrážkou zo mzdy, pri výpočte mesačného preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti odpočíta z úhrnu zdaniteľných príjmov okrem poistného z tohto príjmu aj nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania, a to v mesiaci, v ktorom nedoplatok zráža. Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorou podľa § 35 ods. 1 zákona je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona preplatok, zdravotnou poisťovňou vrátený preplatok je príjmom, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona v sadzbe 19 %. Zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa a poistencovi vyplatí preplatok znížený o zrazenú daň. Vykonanou zrážkou sa daňová povinnosť považuje za vysporiadanú.
Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nedoplatok, daňovník si môže zaplatený nedoplatok uplatniť ako daňový výdavok. Spôsob uplatnenia výdavku závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. Ak daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky a účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona, zaplatený nedoplatok, rovnako ako bežné mesačné preddavky na poistné, je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, v sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.
Ak daňovník, ktorý v roku, ktorého sa nedoplatok na poistnom v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti týka, skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, preukázateľne zaplatený nedoplatok môže uplatniť len podaním dodatočného daňového priznania podľa § 32 ods.
Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 aj z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Poistné sa neplatí formou preddavkov, ale až v rámci ročného zúčtovania poistného, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov.
Pretože povinnosť platenia poistného z týchto príjmov vyplýva zo zákona o zdravotnom poistení, uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania je možné uplatniť ako daňový výdavok v zmysle § 7 ods. 7 a § 8 ods. 12 zákona, v zmysle ktorých sa za výdavok považuje aj povinne platené poistné.
Ak je celkovým výsledkom ročného zúčtovania preplatok, zdravotná poisťovňa je v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona povinná vybrať daň zrážkou vo výške 19 %.
Union zdravotná poisťovňa vypočíta ročné zúčtovanie zdravotného poistenia aj za každú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO). Preto, ak ste ňou boli čo i len jeden deň v roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva, v druhej polovici nasledujúceho roka môžete od nej očakávať zásielku s vaším výsledkom ročného zúčtovania. V prípade nedoplatku si prevezmete výkaz nedoplatkov; v prípade preplatku oznámenie o výsledku. Súčasťou zásielky ročného zúčtovania je aj Rozpis výpočtu Vášho ročného zúčtovania.
Pre každú SZČO existuje minimálny vymeriavací základ. Ak ste SZČO iba časť roka, minimálny vymeriavací základ vám alikvotne upravíme. Ak ako SZČO máte aj iného platiteľa poistného (t.j. ste zároveň aj poistencom štátu alebo zamestnancom) za obdobie takéhoto tzv. „súbehu platiteľov“ vám minimálny vymeriavací základ neurčujeme. Pri vašom zúčtovaní sme použili ten z týchto dvoch vymeriavacích základov, ktorého hodnota bola vyššia. Je to tak preto, lebo zdravotný odvod za príslušný rok musíte uhradiť z príjmu, ktorý ste dosiahli zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Po určení vymeriavacieho základu je možné vypočítať Vaše ročné poistné. Je to suma zdravotného odvodu, ktorú musíte Union zdravotnej poisťovni uhradiť za príslušný kalendárny rok. V ďalšom kroku vám od vypočítaného poistného odpočítame vami uhradené preddavky. Ide o sumár platieb, ktoré ste uhradili ako preddavky počas celého roka.
Námietka musí byť zdôvodnená a Vaše tvrdenia v nej riadne zdokladované. Ak máte k dispozícii doklady, ktoré ovplyvnia výsledok Vášho RZP, musíte ich k námietke priložiť.
POZOR! Keď v určenej lehote podáte proti Výkazu nedoplatkov námietky a zdravotná poisťovňa im nemôže vyhovieť, je povinná do 30 dní od ich doručenia predložiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou námietky poistenca/platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne a výkazom nedoplatkov, voči ktorému ste podali námietky.
Preplatok vám vrátime do 60 dní od oznámenia výsledku. Táto lehota pozostáva z 15-dňovej lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska a z nasledujúcej 45-dňovej lehoty na úhradu. Spôsob vrátenia preplatku nájdete vo svojom oznámení o výsledku.
Ak s výškou preplatku nesúhlasíte, lehota na podanie nesúhlasného stanoviska je 15 dní odo dňa prevzatia oznámenia o výsledku. Nesúhlasné stanovisko by malo byť zdôvodnené a vaše tvrdenia v ňom riadne zdokladované.
tags: #zapocitanie #preplatku #zdravotne #poistenie #pohladavky