
Započítanie praxe pedagogického zamestnanca je komplexná téma, ktorá sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi započítavania praxe, vrátane započítania praxe počas materskej dovolenky, praxe na základe dohody o vykonaní práce, a vplyvu dosiahnutého vzdelania na zaradenie do platovej triedy.
Otázka sa týka započítania praxe riaditeľky materskej školy, ktorá v rokoch 1993-1998 pracovala ako administratívna pracovníčka a sekretárka a v tom čase bola aj na materskej dovolenke. Dôležité je, že v tom čase nevykonávala prácu pedagogického zamestnanca a nemala ani pedagogické vzdelanie.
Podľa zákona č. 553/2003 Z. z., § 6, sa do započítanej praxe započítava odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Okrem toho sa do započítanej praxe započítavajú aj ďalšie doby vymedzené zákonom, ako je napr. čas starostlivosti o dieťa, ktorý sa započítava v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi v čase jeho vykonávania.
Vzhľadom na to, že v rokoch 1993-1998 riaditeľka MŠ nevykonávala pedagogickú činnosť a nemala ani pedagogické vzdelanie, obdobie práce administratívnej pracovníčky a sekretárky, ako aj materská dovolenka počas tohto obdobia, by sa nemali započítať do odbornej pedagogickej praxe. Avšak, obdobie materskej dovolenky sa môže započítať ako náhradná doba v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z.
Prax administratívnej pracovníčky a sekretárky, ako aj materská dovolenka počas tohto obdobia, by sa nemali započítať do odbornej pedagogickej praxe, ak v tom čase nevykonávala pedagogickú činnosť a nemala ani pedagogické vzdelanie.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Ďalšia otázka sa týka príplatku za riadenie pre riaditeľku materskej školy, ktorá nemá právnu subjektivitu. Riaditeľke je vyplácaný príplatok za riadenie podľa prílohy č. 6 k zákonu č. 553/2003.
Materská škola má dvoch zamestnancov a je v zriaďovacej pôsobnosti obce. Riaditeľka nie je štatutárom ani nezastupuje štatutára. V súčasnosti je zaradená do II. stupňa b/8-24 %/, ale podľa názoru zriaďovateľa by sa jej príplatok mal počítať zo IV. stupňa /3-20 %/.
Pre určenie správneho stupňa príplatku za riadenie je kľúčové posúdiť rozsah riadiacich činností riaditeľky a jej právomoci v rámci organizácie. Ak riaditeľka nevykonáva činnosti štatutárneho orgánu a jej riadiace právomoci sú obmedzené, zaradenie do IV. stupňa príplatku za riadenie sa javí ako opodstatnené. Je potrebné zohľadniť skutočný rozsah zodpovednosti a právomocí riaditeľky pri riadení materskej školy.
Otázka sa týka určenia platovej tarify učiteľa ruského jazyka na gymnáziu, ktorý má inžinierske a doktorandské vzdelanie (Ing., PhD.) a dva roky praxe.
Započítavanie praxe na účely zvýšenia platovej tarify pedagogickým zamestnancom je ustanovené v § 6 ods. 2 až 5 zákona č. 553/2003 Z.z. Do započítanej praxe sa, okrem iných dôb, započítava aj čas doktorandského štúdia v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej pracovnej činnosti.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
V tomto prípade, učiteľ vyučuje ruský jazyk a doktorandské štúdium absolvoval na Technickej univerzite. Započítanie doby doktorandského štúdia do započítanej praxe je v kompetencii zamestnávateľa, ktorý posúdi mieru využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti. Ak zamestnávateľ usúdi, že zameranie doktorandského štúdia nie je relevantné pre vyučovanie ruského jazyka, nemusí túto dobu započítať do započítanej praxe.
Zamestnávateľ nie je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca prax vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti, a to ani v prípade, ak sa jednalo o lektorskú činnosť. Doba doktorandského štúdia, ani vykonávanie lektorskej činnosti, sa nezapočítava do pedagogickej praxe pedagogického zamestnanca zadefinovanej v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z.z.
Učiteľ je v súčasnosti zaradený do 10. platovej triedy ako samostatný pedagogický zamestnanec. Zaradenie do platovej triedy závisí od dosiahnutého vzdelania a zaradenia do kariérového stupňa.
Otázka sa týka spôsobu výpočtu pedagogickej praxe, ak zamestnanec nemá odpracovaný celý kalendárny rok, ale napr. len 10 mesiacov, potom dva mesiace nepracoval, a v ďalšom kalendárnom roku robil 8 mesiacov.
Pedagogická činnosť, resp. pedagogická prax, je zadefinovaná v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch ako súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Pedagogickú prax nie je možné krátiť. Z uvedeného vyplýva, že pedagogický zamestnanec, ktorý vykonával v jednom kalendárnom roku 10 mesiacov priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a v ďalšom roku vykonával priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť osem mesiacov, má spolu 18 mesiacov, t. j. jeden rok a šesť mesiacov pedagogickej praxe.
Otázka sa týka započítavania času praxe na účely zákona č. 553/2003 Z. z., konkrétne, či sa započítava prax získaná počas štúdia na strednej alebo vysokej škole na základe dohôd o brigádnickej práci študenta.
Zákon o odmeňovaní neustanovuje, že do odbornej praxe sa má započítať len prax v pracovnom pomere. V zmysle § 6 zákona č. 553/2003 Z.z. je kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami zákona o odmeňovaní.
Zákonodarca stanovuje, že sa musí jednať o pracovnú činnosť, no z uvedených dikcií zákona nevyplýva, že sa musí jednať o výkon pracovných činností v pracovnom pomere. Prax na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), by zamestnávateľ mal započítať do predchádzajúcej praxe. Je však dôležité uviesť, že určenie konkrétnej dĺžky započítanej praxe prináleží iba zamestnávateľovi.
Čo sa týka zápočtu doby vysokoškolského štúdia, ako z už z pojmu „štúdium“ vyplýva, nemôžeme hovoriť o pracovnej činnosti, teda túto dobu nemožno považovať ani za odbornú prax ani prax v inom odbore. Rovnako zápočet tejto doby nezaradzuje zákon ani do tzv. náhradných dôb v zmysle § 6 ods. 5.
Výkon pracovných činností na základe dohôd o výkone práce mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ má započítať do praxe, no zároveň je iba na jeho posúdení v akom rozsahu uvedené činnosti započíta. Vysokoškolské štúdium sa pre účely zákona o odmeňovaní nepovažuje za započítateľnú prax.
Softvérové systémy umožňujú evidenciu odbornej praxe pre účely platových postupov. Pri pridávaní odbornej praxe sa ako prvé pridajú obdobia trvania pracovného pomeru u jednotlivých zamestnávateľov podľa zápočtových listov zamestnanca. Ak je potrebné sledovať dosiahnutú prax aj u aktuálneho zamestnávateľa, je potrebné pridať záznam aj za túto organizáciu, pričom tento záznam musí zostať neukončený.
tags: #započítanie #praxe #pedagogického #zamestnanca #dohoda #o