Kto môže poberať eurofondy a aké sú podmienky?

Granty a dotácie predstavujú významný zdroj financovania pre rôzne projekty, organizácie a jednotlivcov. Či už ide o neziskové organizácie, podnikateľov alebo miestne samosprávy, existuje mnoho možností na získanie finančnej podpory. Tento článok poskytuje základné informácie a rady pre úspešné uchádzanie sa o granty a dotácie, s osobitným zameraním na eurofondy.

Určenie cieľa a potreby

Pred začatím hľadania grantov je nevyhnutné jasne definovať, na čo sú financie potrebné. Či už ide o podporu výskumného projektu, spustenie novej podnikateľskej iniciatívy alebo kultúrneho podujatia, presný popis zámeru je kľúčový. Pomáha to lepšie zamerať sa na grantové programy, ktoré sú relevantné pre dané potreby. Projektový zámer by mal obsahovať čo najpresnejšiu predstavu, na aké aktivity chcete získať peniaze a čo chcete projektom dosiahnuť. S vytvorením kvalitného projektového zámeru vám dokáže pomôcť aj služba Grant AI, ktorá využíva technológie umelej inteligencie. Projektový zámer by mal vychádzať zo strategických cieľov organizácie či firmy a získanie grantu by malo byť nástrojom pomáhajúcim jeho implementácii.

Vyhľadávanie grantových príležitostí

Existuje mnoho zdrojov, kde možno nájsť informácie o dostupných grantoch a dotáciách:

  • Eurofondy: Eurofondy sú kľúčovým zdrojom grantov a dotácií na Slovensku. Z aktuálneho programového obdobia 2021 - 2027 je vďaka Programu Slovensko k dispozícii takmer 13 miliárd eur.
  • Plán obnovy: Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín Európskej únie na pokles ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19. Kľúčovým cieľom plánu je podporiť reformy a investície, ktoré posilnia slovenskú ekonomiku a umožnia začať znova dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.
  • Grantové schémy VÚC: Vyššie územné celky poskytujú finančné príspevky zo svojho rozpočtu na rozvoj aktivít a služieb v samosprávnom kraji. Grantové schémy VÚC fungujú aj na princípe pravidelnosti, avšak len v rámci niektorých krajov.
  • Domáce grantové zdroje: Z národných zdrojov podporuje Slovenská republika prostredníctvom cielených programov rad rôznych aktivít. Ide najmä o dotácie na podporu kultúry, umenia (Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond) či výskumu a vývoje (APVV).
  • Komunitárne programy EK: Komunitárne programy sú nástrojom EÚ. Tieto programy sú obvykle viacročné a sú financované priamo z rozpočtu EÚ. Zodpovednosť za realizáciu týchto komunitárnych programov nesie zväčša Európska komisia.

Všetky grantové možnosti nájdete v databáze grantov.

Výber vhodného grantu

Kľúčovým krokom k získaniu eurofondov je nájsť vhodný grantový zdroj. Na Slovensku existujú desiatky grantových zdrojov. Každý grant má svoje špecifické požiadavky a kritériá, ktoré musia byť splnené. Dôkladne si prečítajte podmienky a uistite sa, že váš projekt spĺňa všetky kritériá. Tieto podmienky môžu zahŕňať oprávnené právne formy, oprávnené aktivity, konkrétne územie, cieľovú skupinu, oblasť pôsobnosti projektu a podobne.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Príprava kvalitnej žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP)

Proces prípravy žiadosti o NFP sa začína tvorbou projektového zámeru. Zhmotnite vaše prvotné úvahy do podoby projektového zámeru. Výsledkom má byť zrozumiteľný, merateľný a dosiahnuteľný plán, ktorý pomôže implementovať váš zámer. Dôležitým predpokladom pre získanie grantu alebo nenávratného finančného príspevku z eurofondov je napísanie kvalitnej žiadosti. S prípravou žiadosti vám pomôže Grant AI.

Dodržiavanie postupov a termínov

Každý grant má stanovené termíny a administratívne postupy, ktoré je potrebné dodržať. Zmeškanie termínu alebo nedodržanie pokynov či podmienok výzvy môže viesť k zamietnutiu žiadosti. Vytvorte si zoznam úloh a harmonogram, aby ste mali všetko pod kontrolou.

Aktuálne zmeny v sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

Odstrániť z trhu zneužívanie sociálnych podnikov, no zároveň nezadusiť tie, ktoré dávajú prácu ľuďom so zdravotným či iným znevýhodnením je cieľom novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorú rezort práce po riadnom sociálnom dialógu predkladá do medzirezortného pripomienkového konania, je podľa ministra pripravená na predloženie v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby nadobudla účinnosť 1. januára 2026. Ministerstvo práce pripravovalo novelu od jari tohto roka, v úzkej spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku, ktorá združuje vyše 200 sociálnych podnikov, a tiež s Najvyšším kontrolným úradom SR. Jednou z najzásadnejších zmien je zavedenie povinnosti pre integračné sociálne podniky. Ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku, budú musieť alikvotnú časť príspevku vrátiť. Zároveň sa zavádza trojmesačné obdobie, počas ktorého môže podnik rozhodnúť, či bude so zamestnancom pokračovať v spolupráci. Novela tiež presne stanovuje, ako dlho sa musí znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce. Ak pri bežne znevýhodnených zamestnancoch bude poberať sociálny podnik vyrovnávací príspevok jeden rok, musí ho udržať na otvorenom trhu práce, alebo u seba bez príspevku minimálne šesť mesiacov, pri značne znevýhodnených, ak bude poberať príspevok dva roky, musí ho udržať jeden rok. Ak sa tak nestane, podnik bude povinný vrátiť pomernú časť príspevku. Výnimku budú mať zdravotne znevýhodnení zamestnanci, pre ktorých pravidlá zostávajú rovnaké, avšak po novom bude posudkový lekár úradu práce posudzovať ich schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú pozíciu a potrebu asistenta. Výška príspevkov sa v percentách nemení. Pri znevýhodnených zostáva 50 % z celkovej ceny práce, pri zdravotne znevýhodnených 75 %. Mení sa však maximálny limit, príspevok od štátu nebude môcť presiahnuť sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026. Sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak sa zamestnanec bude chcieť uplatniť v inom sociálnom podniku, bude musieť mať minimálne šesťmesačnú prestávku. Zakazuje sa tiež súbeh pracovného pomeru, na ktorý sa poberá príspevok, s inými pracovnými činnosťami alebo živnosťami. Nové sociálne podniky budú musieť naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov namiesto doterajšieho jedného roka. Mení sa aj pravidlo o zisku - podnik bude musieť zisk zo svojej činnosti použiť na sociálne účely do dvoch rokov, inak prepadne v prospech štátu. Rezort zároveň sprísňuje podmienky v oblasti verejného obstarávania. Po novom bude môcť sociálny podnik realizovať zákazky s maximálne 20 % podielom subdodávateľov a nebude môcť byť súčasťou konzorcií s bežnými komerčnými firmami. Dôležitou súčasťou novely je posilnenie kontroly. Ministerstvo práce plánuje každoročne skontrolovať 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. V spolupráci s Ministerstvom financií SR sa pripravuje aj úprava DPH pre sociálne podniky. Podľa návrhu by sa sadzba mala zvýšiť z 5 na 19 percent.

Ďalšie zdroje financovania pre neziskové organizácie

Okrem eurofondov existuje niekoľko ďalších zdrojov financovania pre neziskové organizácie:

  • 2 % z dane: Najdostupnejšími a často najvýznamnejšími príjmami pre neziskovku sú takzvané 2 % - prijaté podiely zaplatenej dane, ktoré môžu jednotlivci (zamestnanci) alebo spoločnosti poukázať v prospech OZ-tka vo svojich daňových priznaniach. Aby mohlo občianske združenie prijímať 2 % z dane už budúci rok (2025), muselo vzniknúť ešte v roku 2023 alebo skôr a musíte ho zaregistrovať pre 2 % u notára najneskôr v tomto roku (2024).
  • Príspevky zo strany štátu: Ministerstvá, štátne organizácie, vyššie územné celky, ale aj obce a mestá a niektoré orgány štátnej správy, ako napríklad Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podobne.
  • Príspevky od samosprávnych krajov a obcí: Tie môžu poskytovať združeniam finančnú podporu vo forme finančných prostriedkov alebo nefinančnú podporu v podobe napríklad prenájmu obecného priestoru alebo zariadenia, poskytnutia služieb či dobrovoľníckej práce. Ďalším príkladom je úľava na dani z nehnuteľnosti.
  • Zdroje od nadácií: V podobe rôznych grantov môžu predstavovať jeden z kľúčových príjmov občianskych združení. Ako príklad možno uviesť granty poskytované nadáciami zriadenými bankami, veľkými spoločnosťami či súkromnými alebo komunitnými nadáciami.
  • Dary: Predstavujú príjmy občianskeho združenia, ktoré im poskytnú konkrétni klienti alebo podnikatelia na základe darovacej zmluvy. Dary môžu mať finančnú aj vecnú podobu. V športe je od roku 2016 možné využiť aj zmluvu o sponzorstve v športe.
  • Členské príspevky: Občianske združenie môže mať členov a môže prijímať členské príspevky. Ide pritom o jeden z rozdielov medzi občianskym združením a neziskovou organizáciou. V prípade, že je členské uvedené v stanovách ako zdroj príjmov, radíme ho medzi výnimky z príjmov, ktoré sú predmetom dane. Teda členské príspevky ako príjmy sa v takom prípade nezdaňujú.
  • Charitatívna reklama: Ide o špecifický druh reklamy, v ktorej občianske združenie alebo nezisková organizácia propaguje produkty alebo služby podnikateľov s cieľom získať financie pre svoje aktivity. Charitatívna reklama umožňuje neziskovým organizáciám získať finančnú podporu od podnikateľov, ktorá je zvýhodnená daňovými úľavami.
  • Podnikanie: Žiadny zákon nevylučuje, aby občianske združenie sekundárne vykonávalo podnikateľskú činnosť. Rovnako je potrebné získať aj príslušné oprávnenie, napríklad živnostenské oprávnenie a spĺňať rovnaké podmienky ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt. Platí zásada, že združenia môžu podnikať, ale prípadný zisk musia použiť na svoju ďalšiu činnosť.

Priame podpory pre poľnohospodárov

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk. Medzi priame podpory patria:

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

  1. Zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF):

    • Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
    • Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
    • Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
    • Podpora formou celofarmovej eko-schémy
    • Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu (podpora pastevného chovu)
    • Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín (podpora na bielkovinovú plodinu)
    • Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka (podpora na mlieko)
    • Platba na ovce a kozy (podpora na ovce a kozy)
    • Platba na pestovanie chmeľu (podpora na chmeľ)
    • Platba na pestovanie cukrovej repy (podpora na cukrovú repu)
    • Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia (podpora na ovocie)
    • Platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny (podpora na zeleninu)
  2. Zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV):

    • Podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka
      • pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami
      • v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom trávnom poraste
      • v rámci sústavy Natura na lesnom pozemku
      • na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat
      • na dobré životné podmienky zvierat
      • na precízne hnojenie orných pôd pri ochrane vodných zdrojov
      • na šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vo vinohradoch
      • na ochranu a zachovanie biodiverzity
      • na zatrávňovanie podmáčanej ornej pôdy
      • na ekologické poľnohospodárstvo
      • na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov
      • na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche a na ochranu a údržbu drevín založeného agrolesníckeho systému
      • na založenie líniových vegetačných prvkov a na ochranu a údržbu drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku
      • na zalesňovanie ornej pôdy a na ochranu a údržbu drevín v rámci zalesnenej pôdy
  3. Zo zdrojov štátneho rozpočtu SR (ŠR):

    • Doplnková vnútroštátna podpora na plochu na užívanú výmeru
    • Doplnková vnútroštátna podpora na chmeľ
    • Doplnková vnútroštátna podpora na dobytčie jednotky

Podmienky pre získanie priamych podpôr

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár. Žiadateľ musí spĺňať podmienky aktívneho poľnohospodára, dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy.

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne poľnohospodárovi na oprávnenú plochu, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne na najviac 150 ha na prijímateľa.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov sa poskytne na oprávnenú plochu poľnohospodárovi, ktorý je oprávnený na priamu platbu v rámci základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti a ktorý prvýkrát založí poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktorý už taký podnik založil počas dvoch rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna podpora príjmu pre mladého poľnohospodára sa poskytne najviac na obdobie piatich rokov, najviac na 100 ha.

Podpora formou celofarmovej eko-schémy sa poskytne prijímateľovi, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti a ktorý dodržiava stanovené podmienky.

Podpora pastevného chovu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v období od 1. mája do 31. októbra roku podania žiadosti zabezpečí pasenie v trvaní najmenej 120 dní pre chov oviec a kôz samičieho pohlavia od 12 mesiacov veku, 120 dní pre chov dojníc alebo 150 dní pre chov jalovíc.

Podpora na bielkovinovú plodinu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje poľnohospodársku plochu vo výmere najmenej 1 ha a pestuje niektorý z vybraných druhov bielkovinových plodín.

Podpora na mlieko sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti chová dojnice, má elektronický prístup do registra a vedie v registri určenú evidenciu.

Podpora na ovce a kozy sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti chová oprávnené zviera, má elektronický prístup do registra a vedie v registri určenú evidenciu.

Podpora na chmeľ sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu najmenej s výmerou 1 ha a pestuje chmeľ, ktorá musí byť vedená v registri chmeľníc.

Podpora na cukrovú repu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu najmenej s výmerou 1 ha a pestuje cukrovú repu.

Podpora na ovocie sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu, ktorá je vedená v registri ovocných sadov, najmenej s výmerou 1 ha a pestuje niektorý z vybraných druhov ovocia.

Podpora na zeleninu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu, najmenej s výmerou 1 ha a pestuje niektorý z vybraných druhov zeleniny.

Podpora pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytne na poľnohospodársku plochu, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, oblasti čeliacej významným prírodným obmedzeniam alebo oblasti postihnutej špecifickými obmedzeniami.

Podpora v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom trávnom poraste sa poskytuje na plochu na území európskeho významu nachádzajúcom sa vo štvrtom stupni ochrany alebo v piatom stupni ochrany s výmerou najmenej 1 ha.

Podpora v rámci sústavy Natura 2000 na lesnom pozemku sa poskytuje na lesný pozemok s lesným porastom vedený v evidencii lesných pozemkov a v Informačnom systéme lesného hospodárstva, ktorý sa v roku podania žiadosti nachádza v piatom stupni ochrany na výmeru najmenej 1 ha na území európskeho významu alebo mimo území európskeho významu.

Podpora na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat sa poskytuje na hospodárske zvieratá zapísané do plemennej knihy vedenej príslušnou chovateľskou organizáciou v Slovenskej republike týchto druhov a plemien: hovädzí dobytok, ovce, kozy, kone, ošípané.

Podpora na dobré životné podmienky zvierat zahŕňa operácie ako zlepšenie podmienok ustajnenia dojníc, zlepšenie podmienok ustajnenia oviec a kôz, vzdanie sa skorého odstavu jahniat a kozliat od oviec a kôz, používanie natívneho mlieka vo výžive teliat, zlepšenie životných podmienok v chove hydiny, zlepšenie životných podmienok prasničiek, prasníc a prasiatok po narodení, zlepšenie ustajňovacích podmienok výkrmových ošípaných, zvýšenie plochy vo výkrme ošípaných.

Ako postupovať pri žiadosti o NFP

  1. Na začiatok je potrebné si dobre premyslieť aké aktivity, resp. projekt by ste chcel realizovať a financovať z EÚ fondov.
  2. Na základe plánovaných aktivít projektu si vyhľadajte relevantný operačný program, jeho časti alebo konkrétnu výzvu.
  3. V prípade, že ste našli relevantnú výzvu, tak si dôkladne preštudujte podmienky poskytnutia pomoci/podpory.
  4. Vypracovanie a predloženie žiadosti o NFP sa realizuje prostredníctvom verejnej časti ITMS2014+.
  5. V rámci autentifikovanej zóny verejnej časti ITMS2014+ je pre žiadateľa prístupný elektronický formulár žiadosti o NFP. Žiadateľ vyplní elektronický formulár žiadosti o NFP, priloží relevantné podporné dokumenty a následne formulár aj s prílohami prostredníctvom verejnej časti ITMS2014+ predloží Vyhľasovateľovi výzvy na ďalšie spracovanie.
  6. Pri vypracovaní žiadosti o NFP postupujte v zmysle pokynov Vyhľasovateľa výzvy.
  7. V prípade otázok k Príručke pre žiadateľa, k dokumentácií o výzve a pod. V prípade, že máte otázky k výzve, k dokumentácii a pod.
  8. Počas doby ako je výzva otvorená môže dôjsť k rôznym zmenám, dovysvetleniam, k vydaniu metodických usmernení a pod. platných pre výzvu. Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači.

Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory (priame platby a vybrané opatrenia programu rozvoja vidieka), ktoré sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ, prechodné vnútroštátne platby sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR.

  1. Platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie - poskytuje sa na poľnohospodársku plochu využívanú jedným žiadateľom a vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 ha, pričom žiadateľ je povinný dodržiavať postupy, ktoré prispievajú k zlepšeniu klimatických podmienok a sú prospešné pre životné prostredie.
  2. poskytne sa žiadateľovi, ktorý hospodári na poľnohospodárskej pôde v územiach európskeho významu nachádzajúcich sa v 4. a 5. stupni ochrany, alebo na lesných pozemkoch s 5. stupňom ochrany.
  3. v rastlinnej výrobe sa poskytuje žiadateľovi na chmeľnicu evidovanú v evidencii dielov pôdnych blokov k 31. 12. poskytuje sa najmenej na jednu dobytčiu jednotku žiadateľovi, ktorý chová dojčiace kravy, ovce a kozy resp. ktorý choval teľatá, hovädzí dobytok, býky, voly a jalovice a takisto aj na individuálne referenčné množstvo mlieka k 31. 03.

Reforma eurofondov na Slovensku

Ministerstvo investícií zaviedlo reformu eurofondov s cieľom zjednodušiť a zefektívniť ich správu. Nový Program Slovensko nahrádza šesť operačných programov jedným riadiacim orgánom, jednotnými pravidlami a metodikou pre verejné obstarávanie.

Ciele a priority Programu Slovensko

Program Slovensko prináša zjednodušenie a zefektívnenie celého eurofondového procesu. Keďže bude iba jeden program, budú sa ľahšie presúvať peniaze medzi jednotlivými investičnými prioritami - bez potreby súhlasu Európskej komisie. Investície podporia energetickú efektívnosť, znižovanie emisií skleníkových plynov, energiu z obnoviteľných zdrojov a uskladňovanie energie. Podstatná časť zdrojov z nových eurofondov pôjde na ochranu prírody a životného prostredia. Na ochranu prírody a biodiverzity je vyčlenených 721 miliónov eur. Pre zdravší život v mestách a obciach budú dôležité investície do udržateľnej mestskej mobility (891 mil. eur), medzi nimi aj investície do ekologickej verejnej dopravy (491 mil. eur) a cyklodopravy (100 mil. eur). Významná časť nových eurofondov je určená na budovanie a opravy ciest I. triedy (241 mil. eur), ciest II. a III. triedy (169 mil. eur) a rekonštrukcie miestnych komunikácií (62 mil. eur).

Sociálna inklúzia a Fond spravodlivej transformácie

Ide o európsky cieľ politiky 4: Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa (3,3 mld. eur). Špecifickým cieľom v novom programovom období je Fond spravodlivej transformácie, ktorý pomôže riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky regiónom, ktorých sa týka prechod na uhlíkovú neutralitu. Z balíka 441 mil. eur.

Partnerská dohoda a investičné priority

Slovensko je v poradí 16 členskou krajinou EÚ, ktorej Európska komisia 18. júla 2022 schválila Partnerskú dohodu na programové obdobie 2021 - 2027. Najväčšia časť investícií bude smerovať na zelené a klimatické ciele, vrátane zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska. Dôležitá časť zdrojov bude ďalej smerovať na vedu, výskum, podporu inovácií, keďže len inovácie zabezpečia kvalitnejšie pracovné miesta a lepšie platy pre ľudí na Slovensku. Druhý najvyšší objem investícii pôjde do sociálnej oblasti a na vzdelávanie, ktoré je kľúčom k úspechu Slovenska.

História čerpania eurofondov na Slovensku

Dňa 20. 6. 2014 uzavrela Slovenská republika s Európskou komisiou (EK) Partnerskú dohodu o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 - 2020. Partnerská dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. eur. Prioritou SR je zameranie investícií na kľúčové odvetvia rastu akými sú dopravná infraštruktúra, výskum, vývoj a inovácie, podpora malých a stredných podnikov, ochrana životného prostredia, digitálna agenda, energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie. Programové obdobie 2007 - 2013 bolo pre Slovensko prvým programovým obdobím, v ktorom mala možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec. Slovensko ako nový členský štát EÚ prvýkrát čerpalo eurofondy v oblasti politiky súdržnosti v rokoch 2004 - 2006 v tzv. skrátenom programovom období.

Sociálne podniky a systémové zmeny

Sociálne podniky plnia svoju veľmi dôležitú funkciu, ktorou je zamestnávanie znevýhodnených ľudí. Od roku 2018 je v praxi zákon o sociálnej ekonomike, na základe ktorého tieto sociálne podniky pôsobia na Slovensku. Dnes, 3. októbra 2025, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavilo systémové zmeny, ktoré upravia pravidlá zamestnávania, financovania a prevádzky sociálnych podnikov, aby ich činnosť bola ešte účinnejšia. Sociálne podniky sú podniky, ktoré majú povinnosť zamestnávať minimálne 30 % znevýhodnených ľudí. Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 600 registrovaných sociálnych podnikov. Väčšina z nich patrí medzi integračné sociálne podniky. Spoločne zamestnávajú 8 600 zamestnancov, pričom najväčšiu skupinu tvoria zdravotne znevýhodnení zamestnanci. Fungujú na princípe, že ak zamestnajú znevýhodneného človeka, štát im prepláca časť nákladov na jeho mzdu.

Zmeny v integračných podnikoch

Prvou zmenou je, že integračný sociálny podnik, ktorý nesplní svoju integračnú úlohu - teda nezamestná človeka na otvorenom trhu alebo vo vlastnom podniku bez nároku na príspevok - bude musieť vyrovnávací príspevok v alikvotnej časti vrátiť. Pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratý štatút sociálneho podniku. Druhou zmenou je, že sociálny podnik bude môcť na toho istého zamestnanca čerpať vyrovnávací príspevok iba raz. Po novom nebude možné, aby zamestnanec, ktorý sa považuje za znevýhodneného, zároveň vykonával aj inú pracovnú činnosť, napríklad na živnosť, alebo iný pracovný pomer. Ďalšou úpravou je, že zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik odkladať na tzv. osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov. V prípade, že v tomto časovom limite nepoužije tento svoj zisk na socializáciu, tak tento zisk prepadne v prospech štátu. Na subdodávateľskú činnosť bude môcť sociálny podnik využiť maximálne 20 - 30 % každej zákazky.

tags: #kto #môže #poberať #eurofondy #podmienky