Zapocitanie v medzinárodnom práve: Definícia, riziká a zabezpečenie

Medzinárodný obchod sa neustále vyvíja a štáty aj medzinárodné organizácie majú veľkú snahu o liberalizáciu svetového obchodu. Medzinárodný obchod je najčastejšie uskutočňovaný prostredníctvom medzinárodných obchodných transakcií, ktoré sa na rozdiel od vnútroštátnych transakcií spájajú s viacerými rizikami pochádzajúcimi z kultúrnych, ekonomických, sociálnych, geografických a iných odlišností. Pred začatím svojej obchodnej činnosti by ste mali tieto riziká identifikovať, následne eliminovať a odstraňovať, a to najčastejšie pomocou rôznych zmluvných dojednaní.

Úvod do medzinárodného práva súkromného

Základom každej medzinárodnej obchodnej transakcie je zmluva a prítomnosť medzinárodného prvku, čo ich zaraďuje do oblasti úpravy medzinárodného práva súkromného, aj keď sa tento pojem častejšie vyskytuje v ekonomike ako v práve a je možné podeň zaradiť niekoľko druhov transakcií, napr.

Medzinárodné právo súkromné (MPS) reguluje súkromnoprávne vzťahy, ktoré obsahujú túto osobitosť, ktorá ich odlišuje od bežných súkromnoprávnych vzťahoch vyskytujúcich sa v rámci jedného štátu. Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom majú vzťah k viacerým právnym poriadkom súčasne. Ak by právny vzťah medzi subjektmi súkromného práva neobsahoval tento cudzí prvok, tak na takýto právny vzťah, by sa nemohli uplatniť normy MPS. Pre uplatnenie noriem MPS je postačujúce, aby sa cudzí prvok vyskytol aspoň v ktoromkoľvek jednom z prvkov súkromnoprávneho vzťahu (v subjekte, objekte alebo obsahu - právach a povinnostiach vyplývajúcich zo súkromnoprávneho vzťahu), alebo druhý variant je, aby sa cudzí prvok vyskytol v konaní pred súdom.

Definícia Cudzieho Prvku

Vo všeobecnosti, cudzí prvok - medzinárodný prvok (foreign element) je kľúčovým aspektom medzinárodného práva súkromného. Pre uplatnenie noriem MPS je postačujúce, aby sa cudzí prvok vyskytol aspoň v ktoromkoľvek jednom z prvkov súkromnoprávneho vzťahu (v subjekte, objekte alebo obsahu - právach a povinnostiach vyplývajúcich zo súkromnoprávneho vzťahu), alebo druhý variant je, aby sa cudzí prvok vyskytol v konaní pred súdom.

Za subjekt súkromnoprávneho vzťahu považujeme fyzickú osobu (FO) alebo právnickú osobu (PO). Tieto osoby musia mať právnu spôsobilosť (spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť právne konať). „Objektom alebo predmetom právneho vzťahu je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov."[1] Za objekt súkromnoprávneho vzťahu považujeme teda ľudské správanie, hnuteľné a nehnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty a aj výsledky tvorivej ľudskej činnosti. „Obsahom súkromnoprávneho vzťahu sú subjektívne práva a povinnosti. Výkon týchto z objektívneho práva vyplývajúcich konkrétnych práv a povinností sa môže uskutočňovať mimo hraníc SR, resp.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Napríklad slovenský občan uzavrie kúpnu zmluvu v Maďarsku (cudzí obsah), predmetom ktorej je budova v Portugalsku (cudzí objekt) s občanom Ruskej federácie (cudzí subjekt). Ak súkromnoprávny vzťah obsahuje cudzí prvok, tak tento vzťah presahuje hranice jedného štátu a vytvára spojenie so zahraničím, následkom čoho je aplikácia noriem MPS. Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom môžeme rozlišovať podľa toho, či sa javia ako vzťahy s cudzím prvkom iba orgánu konkrétneho štátu, ktorý ich posudzuje, alebo sa javia ako vzťahy s cudzím prvkom aj akémukoľvek inému štátu. Napríklad slovenský občan uzavrie s iným slovenským občanom kúpnu zmluvu na Slovensku, predmetom ktorej je hnuteľná vec vo Francúzsku.

Riziká v medzinárodnom obchode

Problematika zahraničných rizík je veľmi rozsiahla. V ekonomickej aj v právnej teórii existuje viacero možností ich delenia, napr. Riziká v medzinárodnom obchode nemajú stále pomenovanie a ani jednotné delenie, navzájom sa prelínajú, úzko súvisia a aj sa podmieňujú.

Komerčné riziká

Komerčné riziká predstavujú posúdenie vzťahu medzi stranami a stranami s tretími osobami. To, že je veľmi dôležité zvážiť, s kým sa pustíte do obchodovania, je všeobecne známe, ale často je veľmi ťažké vedieť posúdiť riziká vyplývajúce z nesplnených záväzkov vašich obchodných partnerov, hlavne keď partnerov delí veľká vzdialenosť spôsobujúca horší prehľad na cudzom trhu a keď odlišnosti medzi vami a vaším obchodným partnerom nachádzame všade, či v sociálnej alebo kultúrnej oblasti, v existencii jazykovej bariéry, v rozdielnosti mentalít a v neposlednom prípade rozdielnosti právnych systémov a existencie rozličných obchodných zvyklostí.

Teritoriálne riziká

Teritoriálne riziká sa spájajú s neistotou politického a ekonomického vývoja danej oblasti o. i. vplyvom vojny, revolúcie, štrajkov, nepokojov, politických rozhodnutí.

Kurzové riziká

Kurzové riziká spočívajú v zmenách kurzov medzi menami, ktoré majú vplyv na vyrovnanie záväzkov, vzťahujú sa na všetky formy medzinárodných obchodných transakcií, kde je predmetom zaplatenie určitej peňažnej čiastky v konkrétnej mene. Ich následkom je kurzová strata alebo kurzový zisk a rozhodným obdobím je čas medzi uzavretím príslušnej zmluvnej dohody a následným peňažným splnením zmluvy.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Právne aspekty medzinárodných obchodných transakcií

Právny pohľad na riziká medzinárodných obchodných transakcií je odlišný od pohľadu ekonomického. Obvyklým postupom pri uzavieraní zmlúv je absolvovanie sérií rokovaní, overovanie údajov poskytnutých protistranou a výmena písomných návrhov. Dôležité je si uvedomiť, že aj v tomto štádiu máte vy a váš obchodný partner voči sebe povinnosti. Existuje veľa prípadov, kedy z rôznych často aj špekulatívnych dôvodov nedôjde k uzavretiu zmluvy a vám vznikne škoda. Môže byť záujmom vašej konkurencie oslabiť vaše postavenie na trhu tým, že bude s vami viesť bezdôvodne dlhé rokovania, ktoré vám nedovolia sa naplno sústrediť na podnikateľské aktivity, zastavia vývoj, odhalia stratégie vášho smerovania a napokon ich váš partner jednostranne ukončí.

Predzmluvné vzťahy a ich právne dôsledky

Z predzmluvného vzťahu môžu vzniknúť aj iné ako zmluvné nároky. Aby ste si vaše nároky mohli čo najlepšie vymôcť, potrebujete dôkladne poznať právo, ktorým sa váš mimozmluvný vzťah bude spravovať. Na rozhodnom práve sa môžete s protistranou dohodnúť alebo v zmysle Nariadenie Rím II o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky to bude najmä právo, ktorým sa riadi alebo by sa riadila zmluva alebo právny poriadok krajiny, v ktorej škoda vznikla.

Platnosť zmluvy a právna spôsobilosť

Vecnú neplatnosť upravuje článok 10 Nariadenia Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý určuje podmienky existencie a platnosti zmluvy v zmysle právneho poriadku, ktorým sa má spravovať zmluva alebo jej príslušná časť. Formálna platnosť je v zmysle správy Guiliano - Lagarde definovaná ako: ,,úkon obsahujúci všetky vonkajšie prejavy požadované od osoby, ktorá vyjadruje svoju vôľu byť právne viazaná, pri nedostatku ktorých toto vyjadrenie vôle nebude pokladané za účinné“. Aby bola vaša zmluva formálne platná, musia byť dodržané formálne požiadavky v zmysle rozhodného právneho poriadku podľa Nariadenia Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky alebo právneho poriadku krajiny, kde ste zmluvu uzavreli.

Dôležité je, aby váš partner platne prevzal na seba všetky záväzky vyplývajúce z vašich dohodnutí. Na to je v prvom rade potrebné, aby mal právnu spôsobilosť pre uzavretie zmluvy. Ďalšiu skutočnosť, ktorú musíte vyhodnotiť, je otázka oprávnenosti konania v mene spoločnosti alebo zastúpeného, preskúmanie oprávnenosti uzatvárania určitých typov zmlúv a zákonného obmedzenia zmluvnej voľnosti. Niektoré právne poriadky môžu obmedzovať možnosť rôznych druhov spoločností a podnikateľov vstupovať do určitých zmluvných záväzkových vzťahov, resp. zmluvné záväzkové vzťahy môžu takisto podliehať devízovým obmedzeniam alebo plnenia z nich plynúce môžu byť predmetom zrážkovej dane, napr.

Nemožnosť zmluvného plnenia a imperatívne normy

V prípade posudzovania nemožnosti zmluvného plnenia v čase uzavretia zmluvy rozoznávame vnútorný a medzinárodný prednostný účinok. Vnútorný prednostný účinok určuje, že ak sa zmluvný právny vzťah riadi určitým právnym poriadkom, zmluvné strany nemôžu vylúčiť tie jeho ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť ani dohodou (kogentné ustanovenia). Medzinárodný prednostný účinok hovorí o imperatívnych normách, t. j. v zmysle článku 9 ods.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Autonómna úprava pojmov a postúpenie pohľadávok

Najlepšou prevenciou tohto rizika je autonómna úprava používaných nosných pojmov priamo vo vnútri zmluvy, tá zabráni vzniku kvalifikačných problémov a uchráni vás od skúmania druhov a použitia kvalifikačných teórií. postúpenie pohľadávok, kde možno postúpiť pohľadávky rôzneho druhu definované prostredníctvom určenia dlžnej sumy (istiny), výšky úroku, času, miesta a spôsobu plnenia a pod. Článok 14 ods. 1 Nariadenia Rím I uvádza základné pravidlo: vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe (ďalej len „dlžník“) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom.

Niektoré právne poriadky môžu vylučovať možnosť postúpenia pohľadávky úplne, resp. len vo vzťahu k niektorým druhom pohľadávok alebo môžu stanoviť špeciálne podmienky (napr. súhlas dlžníka). súd rozhodol, že ak ide o nehmotné statky (podľa anglického práva aj pohľadávky), nie je možné dosť dobre rozlíšiť, ktoré otázky sa týkajú prevodu právneho titulu a ktoré sú čisto zmluvného charakteru - súd sa rozhodol pre druhú možnosť - a teda, že je v rozsahu pôsobnosti nariadenia Rím I - ide o otázku podmienok, za ktorých možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi - aplikácia článku 14 ods.

Prevencia a eliminácia rizík

V záujme každého podnikateľa, ktorého cieľom je uskutočňovanie bezproblémových obchodov, by mal byť jeho aktívny prístup k rizikám. Tak ako bolo už spomenuté v predošlom texte, svoje obchody si môžete poistiť viacerými spôsobmi, t. j. Znalosť práva je jednou z čŕt dobrého obchodníka.

Medzinárodný obchod a medzinárodné obchodné transakcie predstavujú pre obidve zmluvné strany zdroj rizík a problémov. Najvýznamnejšími príčinami týchto rizík sú rozdielne obchodné a právne zvyklosti, politická situácia, kultúrne bariéry, neznalosť obchodného partnera a obchodného prostredia. Je potrebné, aby ste všetky riziká vopred identifikovali a snažili sa o ich elimináciu alebo úplné odstránenie. Najlepšou ochranou a prevenciou je dôkladná písomná úprava zmluvného vzťahu, ktorý bude myslieť ako aj na ekonomické, tak aj na právne riziká medzinárodného obchodovania. Vzhľadom na dostatočnú zmluvnú voľnosť strán v zmysle nariadení a medzinárodných úprav je zásadným predpokladom zníženia rizík znalosť jednotlivých možností zmluvných nástrojov a existujúcej právnej úpravy. Podceňovanie rizík existujúcich v rámci medzinárodného obchodu sa nevypláca a každý obchodník by im mal venovať dôkladnú pozornosť.

Medzinárodné právo a sociálne zabezpečenie

Vzťahy medzi personálnou prácou, odmeňovaním za prácu a medzi sociálno-zabezpečovacími právnymi vzťahmi (právne pomery sociálneho zabezpečenia) sú veľmi úzke. Sociálne zabezpečenie je súčasťou i predmetom personálnej práce, tvorí s ostatnými personálnymi aktivitami a činnosťami jej predmet a obsah. Pracovnoprávne vzťahy súvisia so všetkými druhmi sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov, ktoré sú súčasťou sociálneho zabezpečenia. Personálna práca a mzdová práca vo firme súvisí so sociálnym poistením (s dôchodkovým poistením, so starobným poistením a invalidným poistením, s nemocenským poistením, s úrazovým poistením, s garančným poistením i s poistením v nezamestnanosti). Súčasťou sociálneho zabezpečenia v širšom zmysle je i zdravotné poistenie a zdravotná starostlivosť, konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia, zodpovednosť a sankčné vzťahy. Ochrana, dozor, dohľad a kontrola v sociálnom zabezpečení súvisia s možným vznikom právnej zodpovednosti zamestnávateľa aj vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu (pokuty, penále, povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú dávku, úroky z omeškania).

Medzinárodné dokumenty a sociálne práva

Ústava Slovenskej republiky upravuje v Článku 39, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa Článku 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Organizácia Spojených národov vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, 10. december 1948, Rezolúcia č. 217/III. A.) v Článku 22 (Sociálne istoty) ustanovuje, že každý ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie a má právo na to, aby prostredníctvom vnútroštátnych opatrení a medzinárodnou spoluprácou s prihliadnutím k organizácii a prostriedkom príslušnej krajiny dosiahol uspokojenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nevyhnutných pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.

Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach Organizácie Spojených národov (vyhláška č. 120/1976 Zb.) v Článku 9 ustanovuje, že štáty, zmluvné strany Paktu, uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie, ktoré obsahuje i právo na sociálne poistenie. Pakt obsahuje i práva na ochranu rodiny, matiek a detí, právo na primeranú životnú úroveň a právo na ochranu zdravia.

Dohovor o právach dieťaťa Organizácie Spojených národov (20. november 1989, Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.) obsahuje i právo detí na sociálne zabezpečenie, ktoré uznávajú zmluvné štáty ako právo na výhody sociálneho zabezpečenia vrátane sociálneho poistenia a ktoré vykonávajú nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie plného uskutočňovania tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.

Medzinárodná organizácia práce (MOP)

Medzinárodná organizácia práce (MOP, www.ilo.org) je najvýznamnejšia svetová tripartitná organizácia, ktorá v rámci tvorby svetového sociálneho práva prijala aj pre oblasť sociálneho zabezpečenia rad medzinárodných právnych dokumentov, ktoré sú tiež súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Základný Dohovor MOP o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení č. 102 obsahuje druhy sociálno-zabezpečovacích vzťahov a systém tzv. V Článku 68 upravuje Dohovor MOP medzinárodné právne princípy rovnosti zaobchádzania s obyvateľmi, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi krajiny, kde majú bydlisko. MOP definuje sociálne zabezpečenie ako „…ochranu, ktorú spoločnosť poskytuje svojim členom prostredníctvom súboru verejných opatrení pred ekonomickou a sociálnou núdzou, ktorá by mohla byť inak spôsobená zastavením alebo výrazným znížením príjmov v dôsledku choroby, materstva, úrazu v zamestnaní, nezamestnanosti, invalidity, staroby a smrti, poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytovania podpory rodinám s deťmi (ILO, Introduction to Social Security, 1984)“.

Rada Európy a sociálne zabezpečenie

Rada Európy (www.radaeuropy.sk) v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. Európska sociálna charta (Turín, 18. október 1961) je základným prameňom sociálnych práv a ekonomických práv v pôsobnosti Rady Európy a je súčasťou slovenského právneho poriadku (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z.).

Európsky kódex sociálneho zabezpečenia (Štrasburg, 16. apríl 1964, European Treaty Series, Séria európskych zmlúv č. 48, Slovenská republika doteraz dokument neratifikovala) prijala Rada Európy s cieľom vypracovať Kódex na vyššej úrovni, akú predstavujú minimálne štandardy vymedzené v Dohovore MOP č. 102 o minimálnych štandardoch sociálneho zabezpečenia.

Vzťah medzi medzinárodnou zmluvou a obyčajou

Tak ako v medzinárodnom, tak aj v súkromnom práve je prítomná pluralita tvorby právnych prameňov, ktoré sú podľa právnej sily náležite hierarchizované. V medzinárodnom práve verejnom sa však stretávame s istým špecifikom, a to konkrétne v rámci vzťahu medzi dvoma hlavnými prameňmi tohto odvetvia-medzinárodným zmluvným (zmluvy,dohovory…) a nepísaným (obyčajovým) právom. Konkrétne sa jedná o fakt, že z hľadiska záväznosti sa tieto spomínané pramene nachádzajú v rovnocennom postavení, čo otvára priestor pre viaceré právne otázky: Je vôbec možné uvažovať o ich vzájomnej hierarchizácii? Vzhľadom na neexistenciu vzťahu subordinácie, vieme vôbec, ktorý z nich uprednostniť v prípade vzniku ich vzájomnému konfliktu? A ako vôbec môže byť odvetvie medzinárodného verejného práva konzistentné, keď nemá jasne zadefinované postavenie svojich primárnych predpisov? Dôležitým je článok čl. 38 ods.

Medzinárodná obyčaj

Medzinárodná obyčaj definovaná v článku 38 vyššie spomínaného štatútu musí spĺňať dva základné prvky: 1. materiálny (opakujúce sa všeobecné praktizovanie v dostatočne dlho trvajúcom časovom rozmedzí) a 2. psychologický (musí existovať všeobecné presvedčenie o jej právnej záväznosti).V súčasnosti, tým že sa znásobujú rôzne medzištátne zoskupenia, narastá oproti minulosti aj počet vzniknutých medzinárodných obyčají, pričom materiálny kompotent je vo veľkej miere ignorovaný, keďže to, či ide o obyčaj častokrát definujú súdy pri rozhodovaní konkrétnych prípadov. Je dôležité odlíšiť medzinárodnu obyčaj ako prameň MPV od obyčaje na úrovni vnútroštátnych právnych poriadkov. V prvom prípade sú subjektami štáty,ktoré sú ňou viazané, a ktoré spôsobujú jej vznik až po samotné kodifikačné zavŕšenie,ktorým sa však jej existencia nekončí! Neexistencia hierarchizácie vytvára medzi oboma prameňmi istý druh právnej symbiózy, pričom sa tieto stávajú od seba závislé.Úlohou zmluvy totiž nie je spôsobovať zánik obyčaje, ale naopak podporovať posilnenie jej záväznosti.

Konflikt medzi prameňmi

Komplikovanejší prípad však môže nastať v prípade ich vzniknutého konfliktu. Pokiaľ nie sú v pozícii,že si právne odporujú, logicky nedocházda k potrebe tento právny stav riešiť. Lenže ak dôjde k prvej spomínanej situácii, ako budeme môcť určiť, ktorý z prameňov uprednostníme?

Vo vyššie spomínaných prípadoch sa nám teda môže zdať, že pokiaľ dôjde ku konfliktu týchto prameňov a uprednostníme jeden z nich, dostávame dôkaz o tom, že teória o ich rovnocennosti je chybná. Tu si však treba vysvetliť, že spomínané hierarchické usporiadanie naozaj neexistuje, okrem prípadov kedy dôjde k spomínaným konfliktom a situácia si tak vyžaduje náhle uprednostnenie jedného z nich.

Vplyv zmlúv na vznik obyčají

Je zjavné, že štáty sa za účelom efektívnej ochrany snažia regulovať svoje medzinárodné vzťahy s ostatnými štátmi, a to za pomoci uzatvárania početných medzinárodných zmlúv. Tieto zmluvy majú vplyv nielen na štáty, ktoré pôsobia ako členovia vzniknutých spoločenstiev, ale aj na tzv. tretie štáty, ktoré stoja mimo týchto závazkov. Tu si treba uvedomiť, že tak ako samotné správanie štátov, tak aj jednotlivo uzatvárané zmluvy vytvárajú podhubie pre vznik medzinárodných obyčají, ktoré napriek ich kodifikácií nestrácajú svoj pôvodný chrakater, ale existujú upravené v konkrétnych zmluvách, čo koniec koncov potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor v rozhodnutí v rámci tzv. North Sea Continental Shelf Case.

tags: #zapocitanie #v #medzinarodnom #prave #definicia