Započítanie väzby a trestu podmienky: Komplexný prehľad

Článok sa zaoberá problematikou započítania väzby do trestu odňatia slobody, podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a alternatívnych trestov, ako aj ďalšími aspektmi trestného práva súvisiacimi s ukladaním trestov a ochranných opatrení.

Základné princípy trestného práva

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.

Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu alebo iná osoba získala trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku. V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.

Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, teroristického útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods.

V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo o inom odškodnení. V prípade prečinov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 326 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie možno upustiť od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Od potrestania páchateľa prečinu podľa § 171 ods. 1, 2 alebo 3 alebo prečinu podľa § 172 ods. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3.

Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Započítanie väzby do trestu

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu, spoločného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

Doživotný trest odňatia slobody

Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 3, neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3, 4 a 5, neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4, vydierania podľa § 189 ods. 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 alebo 4, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Zaradenie do ústavu na výkon trestu

Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods.

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.

Probačný dohľad

Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Súd pri uložení obmedzenia podľa odseku 3 písm. f) a povinnosti podľa odseku 4 písm. Povinnosť podľa odseku 4 písm.

Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods.

Trest domáceho väzenia

Súd môže uložiť páchateľovi počas výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas.

Trest domáceho väzenia bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky dňa 01.01.2006. Pri uložení takéhoto druhu trestu sa nepretrhávajú sociálne väzby v takom kontexte ako pri treste odňatia slobody. V prípade dlhodobých trestov si odsúdený „zvykne“ na život v ústave na výkon trestu, a preto sa následne ťažšie začleňuje do „normálneho“ života. Odsúdený má problém nájsť si prácu, čo zvyšuje náklady štátu (dávky na sociálnu podporu) a tým aj riziko, že bude páchať ďalšiu trestnú činnosť.

Z pohľadu štátu je veľkou výhodou skutočnosť, že výkon predmetného trestu domáceho väzenia je spojený s podstatne nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody. Pričom jeden odsúdený na trest odňatia slobody stojí štát 40€/deň, v prípade odsúdeného na trest domáceho väzenia to vychádza 4€/deň. Právna úprava trestu domáceho väzenia sa nachádza v § 53 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a jeho výkon v § 435 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, pričom ide o primárnu úpravu. Dĺžka predmetného trestu nesmie presiahnuť dva roky, avšak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky plánuje túto hranicu navýšiť na desať rokov.

Od 01.01.2016 je možné uložiť mladistvému trest domáceho väzenia, podľa § 109 písm. b) fakultatívna časť-obsahom trestu domáceho väzenia môžu byť obmedzenia alebo povinnosti uvedené v §51 ods. Ako bolo vyššie uvedené, výkon trestu domáceho väzenia je upravený v Trestnom poriadku. Súd ho nariadi bez meškania po tom, ako sa rozsudok stal vykonateľným. Súčasne ho upozorní na obmedzenia alebo povinnosti, ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest odňatia slobody. Inštitút premeny trestu súd uplatní v prípade, ak odsúdený neplní povinnosti alebo obmedzenia, ktoré mu boli uložené súdnym rozhodnutím.

Predmetný inštitút spočíva v premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, kedy súd za jeden deň domáceho väzenia stanoví jeden deň odňatia slobody, pričom zároveň rozhodne aj o spôsobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, t. j. o vonkajšej diferenciácií. Súd na verejnom zasadnutí rozhodne o premene trestu uznesením, pričom pred takýmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý. Tento inštitút sa uplatňuje aj v opačnom prípade, kde dochádza k premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, kedy súd za jeden deň odňatia slobody stanoví jeden deň domáceho väzenia. Na takúto premenu musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, upravené v § 65a ods.

Na druhej strane, ak odsúdený plní povinnosti uložené súdom a odpyká si polovicu trestu domáceho väzenia, môže požiadať o upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu súd, ktorý najneskôr do 30 dní o tom rozhodne uznesením. Návrh môže podať aj probačný a mediačný úradník. Vymedzenie probačného a mediačného úradníka, respektíve jeho činnosti máme upravené v § 79a Vyhláška č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. novembra 2005 o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské sudy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy a v § 2 zákona č. 550/2003 Z. z.

Monitorovanie osôb prostredníctvom kontroly technickými prostriedkami je upravené trestnými kódexami a zákonom č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štruktúra uvedeného zákona sa skladá zo štyroch častí. V trestnom konaní je možná kontrola výkonu technickými prostriedkami v rámci uloženia nasledujúcich trestov: trest domáceho väzenia, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Elektronický monitoring môžeme charakterizovať ako činnosť, ktorá s použitým technických prostriedkov slúži na kontrolu dodržiavania uložených zákazov, povinností alebo obmedzení. Technické prostriedky sú majetkom štátu a sú napojené na tzv. centrálny monitorovací systém. Ide o informačný systém, ktorý prostredníctvom signálov vysielaných technickými prostriedkami umožňuje kontrolu dodržiavania režimu a tiež zaznamenáva bezpečnostné i prevádzkové incidenty. Obsluhujú ho zamestnanci operačného strediska, ktoré je v prevádzke nepretržite 24 hodín denne 7 dní v týždni. Na nich sa môžu v prípade potreby obrátiť kontrolované i chránené osoby. Zriaďovateľom operačného strediska a prevádzkovateľom centrálneho monitorovacieho systému je MS SR.

Ďalšie alternatívne tresty

Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané.

Započítanie väzby v kontexte zastavenia trestného stíhania

Ak súd zastaví trestné stíhanie podľa § 281 ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, preto že dospeje k záveru, že by prichádzalo do úvahy upustenie od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu, treba dobu, ktorú strávil v tomto konaní vo väzbe, započítať do trestu odňatia slobody uloženého obvinenému skorším rozsudkom. Ak by uvedené neplatilo, nastala by nespravodlivá, neprijateľná a neakceptovateľná situácia, v rámci ktorej by bol v priaznivejšom postavení páchateľ závažnejšieho trestného činu, ktorému bol uložený súhrnný trest a započítaná do neho doba strávená vo väzbe, ako páchateľ menej závažného trestného činu, vo vzťahu ku ktorému bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 281 ods. 2 Trestného poriadku, § 215 ods. 2 písm. O započítaní väzby do trestu odňatia slobody uloženého obvinenému v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej "vykonal" väzbu rozhodne predseda senátu resp. samosudca (§ 414 ods. 1 Trestného poriadku) súdu, ktorý zastavil trestné stíhanie postupom podľa § 281 ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm.

Započítanie väzby v zahraničí

Problematika započítania väzby do výkonu trestu odňatia slobody, je výslovne upravená v § 45 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) tak, že „ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, ak je to vzhľadom na druh uloženého trestu možné.“ Ide o realizáciu zásady nebis in idem. Započítanie je v takomto prípade obligatórne a započítať sa musí celá doba trvania väzby, pretože súd nemá na výber v otázke nezapočítania určitej doby.

V zmysle platnej judikatúry započítanie doby vo väzbe do uloženého trestu podľa § 45 ods. 1 TZ prichádza do úvahy len vtedy, keď bol páchateľ vo väzbe v tom konaní, v ktorom došlo k jeho odsúdeniu (V2/1986). Pritom nie je rozhodujúce, či išlo o väzbu, ktorá trvala nepretržite až do nástupu trestu alebo len o určitý časový úsek v priebehu trestného konania, resp. viacero takýchto úsekov. Preto v prípade, ak došlo k spojeniu dvoch vecí na základe § 21 ods. 3 TP, pričom zo začiatku bol odsúdený väzobne stíhaný pre iný skutok, ako pre ten, pre ktorý bol po spojení vecí „vo finále“ aj právoplatne odsúdený, je možné do uloženého trestu započítať len čas strávený vo väzbe, ktorý odsúdený vykonával v tejto trestnej veci.

Legislatíva ako aj prax štátov „Schengenu“ nie je v tomto smere identická. Je dôležité sa pozrieť na problematiku započítavania doby trvania väzby podstúpenej v zahraničí, najmä na otázku, v akom pomere zohľadňovať fakt, že väzba obvineného bola vykonávaná v podmienkach, ktoré nezodpovedajú štandardom, ktoré sú bežné. Ide o podmienky, ktoré musia napĺňať minimálny štandard, ktorý nie je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv. Zákonite sa preto naskytá otázka, ako postupovať v prípadoch, ak jednotlivé krajiny Európy, ale i sveta nezabezpečujú rovnaký štandard pre väzbu obvineného, a či vôbec je možné pri väzbe v cudzine následne spomenutý faktor zohľadňovať v rámci započítania do výkonu trestu. Preto sa zameriame na započítanie väzby, ktorá celkom alebo sčasti trvala v zahraničí. Spomenuté zahraničné právne úpravy poskytujú odlišný pohľad v tejto problematike, ako tie naše, a preto môžu byť cenným zdrojom informácií, resp. inšpirácií pre našu legislatívu. Po objasnení slovenskej legislatívy sa preto zameriame na právne úpravy troch vybraných po nemecky hovoriacich krajín, konkrétne Rakúska, Nemecka a Švajčiarska, ktoré budeme v komparatívnom pohľade porovnávať so Slovenskou republikou.

Súčasný stav ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku

Súčasný stav ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku je nepostačujúci a v niektorých mestách až kritický (ako napríklad v Bratislave). Práve to bolo dôvodom zo strany zákonodarcu, aby prišiel s novým riešením, ktorý odstráni danú situáciu. Jedným z riešení uvedeného stavu sú práve alternatívne tresty. Trest domáceho väzenia predstavuje správnu voľbu, ako vyriešiť kritickú situáciu ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku, avšak praktické využitie nenaplnilo predpokladané očakávania zákonodarcu z dôvodov, ako sme uviedli vyššie, to neznamená, že v budúcnosti nemôže nastať zmena, ktorá by naplnila očakávania zákonodarcu.

tags: #zapocitanie #väzby #a #trestu #podmienky