
Zmluva o dielo je v slovenskej právnej praxi veľmi frekventovaný zmluvný typ, ktorý nachádza uplatnenie v rôznorodých situáciách. Od stavebných prác, cez výrobu na zákazku, až po vývoj softvéru alebo tvorbu autorských diel. Slovenská legislatíva pozná dva druhy zmluvy o dielo - podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka. Určenie, ktorý z týchto dvoch zákonov sa na konkrétnu zmluvu vzťahuje, závisí od toho, či ide o vzťah medzi nepodnikateľmi alebo medzi podnikateľskými subjektmi.
V rámci slovenskej právnej úpravy rozlišujeme dva druhy zmlúv o dielo, a to zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Tento právny inštitút zohráva kľúčovú úlohu v rôznych odvetviach, veľmi často napríklad v stavebníctve, pri zhotovení vecí na zákazku, v súčasnosti napríklad aj pri vývojoch softvérov a podobne. Je však dôležité podotknúť, že dielo nemusí byť len výsledkom materiálnej činnosti (napr. stavba budovy, ušitie obleku, …), ale zmluvou o dielo sa môžu spravovať aj činnosti duševnej povahy (napr. vytvorenie architektonického návrhu).
V tomto článku sa zameriame na zodpovednosť zhotoviteľa za vady pri zhotovovaní veci na zákazku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak zhotoviteľ plní pokyny objednávateľa. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady pri zhotovovaní veci na zákazku je upravená v ust. § 645 až 651 Občianskeho zákonníka, pričom subsidiárne sa použijú aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady upravené v ust. § 499 a nasl. Podľa ust. § 645 ods. ,,Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ako už v praxi býva zvykom, nie vždy sa to podarí a objednané dielo nie je vždy zhotovené tak, ako by malo byť. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
Zodpovednosť zhotoviteľa za vady sa vzťahuje na:
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri reklamácii?
Záručná doba je časové obdobie, počas ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady diela.
Záručnú dobu upravuje nielen Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy. Všeobecná záručná doba podľa Občianskeho zákonníka je 24 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa používali dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, môže byť záručná doba aj dlhšia, pričom dĺžku tejto záručnej doby upravujú osobitné predpisy. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže v zmysle ust. § 646 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahovať aj na len konkrétne súčiastky veci. Uvedené predstavuje minimálny zákonný štandard dĺžky záručnej doby. Dôležité je spomenúť, že záručná doba je tzv. prekluzívna lehota, uplynutím ktorej právo objednávateľa zaniká. Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky.
Ak vznikne na diele vada, potom je potrebné ju uplatniť u zhotoviteľa, a to v príslušnej záručnej dobe.
Podľa ust. § 645 ods. To isté platí aj pre prípad, ak objednávateľ dodá materiál zhotoviteľovi na zhotovenie veci, a tento materiál nie je vhodný. Pokiaľ zhotoviteľ neupozorní objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov alebo materiálu, zodpovedá za všetky vady, ktoré vzniknú na veci v dôsledku nevhodnosti pokynov alebo materiálu. Zhotoviteľ sa nemôže dodatočne vyviniť poukázaním na to, že takéto pokyny alebo materiál zabezpečil sám objednávateľ, a preto by mal zodpovedať on namiesto zhotoviteľa. Zákon v tomto smere prenáša celé riziko na zhotoviteľa, ktorý ako profesionál musí vedieť rozoznať nesprávne pokyny alebo nevhodný materiál, a musí na to objednávateľa upozorniť. Pokiaľ aj po upozornení na nevhodnosť objednávateľ trvá na danom postupe alebo materiáli, zhotoviteľ má právo od zmluvy odstúpiť. Pokiaľ zhotoviteľ svoje právo na odstúpenie od zmluvy nevyužije a dielo vykoná, nevylučuje to jeho zodpovednosť za škodu napr. podľa ust, § 421 alebo 421a Občianskeho zákonníka.
V prípade, ak sa rozhodnete o opravu, či úpravu existujúcej veci (nejde teda o zhotovenie/ vytvorenie novej veci), tak sa právny vzťah spravuje ustanoveniami § 625 a nasl. Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia.
Prečítajte si tiež: Podmienky záruky na novostavbu
Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. Teda aj tu si musí zhotoviteľ dávať pozor na to, aby pokiaľ sú pokyny objednávateľa nevhodné a na tieto ich upozorniť.
Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.
Prečítajte si tiež: Záručné Podmienky