Zaslanie Evidencneho Listu Dochodkoveho Poistenia po Umrti: Podrobný Postup a Povinnosti

Smrť zamestnanca predstavuje náročnú situáciu nielen pre jeho rodinu, ale aj pre zamestnávateľa, ktorý musí okrem iného splniť aj množstvo povinností vyplývajúcich zo zákonov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupe a povinnostiach zamestnávateľa v súvislosti so zaslaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia po úmrtí zamestnanca, ako aj ďalších súvisiacich administratívnych úkonoch.

Zánik pracovnoprávneho vzťahu a povinnosti zamestnávateľa

Základným právnym dôsledkom úmrtia zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou, zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce zánik smrťou neupravuje, avšak pracovnoprávny vzťah zaniká aj v tomto prípade, nakoľko nie je možné dodržať podmienku osobného vykonávania prác zamestnancom.

Zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca Zákonník práce neupravuje, odkazuje na osobitné predpisy, najmä zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (nárok na vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok) a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb (nárok na príspevok pre osobu, ktorá zabezpečila pohreb).

Oznámenie úmrtia a evidenčné povinnosti

Oznámenie o úmrtí fyzickej osoby je Sociálnej poisťovni povinná zaslať obec, ktorá vedie matriku a úmrtie zapísala do knihy úmrtí (§ 233 ods. 7 zákona o sociálnom poistení).

Zamestnávateľ má však tiež dôležité evidenčné povinnosti. Podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je povinný viesť evidenciu o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia a predložiť ju Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti odvádzaného poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnancovi skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. Touto evidenciou je Evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorý obsahuje údaje na účely dôchodkového zabezpečenia od vzniku sociálneho poistenia u zamestnávateľa po celé obdobie trvania tohto poistenia.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Vrátenie dôchodku

Evidenčný list dôchodkového poistenia je zamestnávateľ povinný predložiť Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti poistného za mesiac, v ktorom zamestnancovi zanikol pracovný pomer. V prípade úmrtia zamestnanca je potrebné uviesť v Evidenčnom liste v rubrike "vymeriavací základ" sumu vymeriavacieho základu dosiahnutú do dňa, ktorý bezprostredne predchádza dátumu úmrtia zamestnanca. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.

V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu. V súvislosti s ročným zúčtovaním poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti.

Daňové povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch. V zákone nie je stanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce. Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Súčasťou peňažných nárokov sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, peňažné plnenie za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu úmrtia zamestnanca.

Do mzdových nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, na náhradu škody a ostatné plnenia vymedzené v ustanovení § 118 ods. 2 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce v Holandsku

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva.

Do mzdových nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti (za mesiac, v ktorom zamestnanec zomrel). Súčasťou zúčtovaného príjmu môžu byť aj iné nároky zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti, napr. sociálna výpomoc zo sociálneho fondu, ktorý podľa kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa patrí zomrelému zamestnancovi a môže byť vyplatený osobe, na ktorú prešli mzdové nároky podľa ustanovenia § 35 ods.

Výpočet poistného a dane pri výplate nárokov pozostalým

Zamestnávateľ vypočíta poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preddavky na poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 13 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní osobe, na ktorú prešli mzdové nároky podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce a § 5 ods. Vypočíta poistné z vymeriavacieho základu určeného podľa § 139b ods. pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní osobe, na ktorú prešli mzdové nároky podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovenia § 5 ods.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. Zamestnávateľ si môže uplatniť svoje peňažné nároky voči zamestnancovi, o ktorých sa právoplatne rozhodlo, t. j. ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, t. na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

Prečítajte si tiež: Výmer o dôchodku policajta – všetko, čo potrebujete vedieť

Príspevok na pohreb a sociálna výpomoc

Zamestnávateľ môže poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca alebo aj iný príspevok. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Zamestnávateľ takto poskytnutý príspevok zúčtuje a vyplatí priamo rodinnému príslušníkovi resp. príspevok je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZDP (príjem plynúci v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti zomrelého zamestnanca) a podľa § 5 ods.

Podľa podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa môže zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytnúť sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia zamestnanca, pozostalým blízkym osobám žijúcim v domácnosti zamestnanca. Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby poskytnutá so sociálneho fondu je podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP od dane oslobodená, ak je vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie a len jedným zamestnávateľom. Do základu dane sa zahrnie len suma prevyšujúca ustanovenú sumu 2 000 €. Sociálna výpomoc sa týka aj úmrtia samotného zamestnanca a predstavuje jeho príjem, na ktorý prešlo právo na inú osobu. Zamestnávateľ sociálnu výpomoc zúčtuje zomrelému zamestnancovi a vyplatí tejto osobe. Do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zomrelého zamestnanca uvedie aj sumu príjmu oslobodenú od dane. Zamestnávateľ môže sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia zamestnanca pozostalým blízkym osobám poskytnúť aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa.

Daňové priznanie po úmrtí zamestnanca

Keďže zomrelý zamestnanec už nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania, daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje ustanovenie § 49 ods. 4 a 5 ZDP. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti zamestnanca, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie aj osoba, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ods.

V súlade s § 32 ods. 1 ZDP bude dedič alebo zástupca podávať za zomrelého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. V prípade, že termín na podanie daňového priznania za rok je skôr ako zdaňovacie obdobie skončilo, resp. v období kedy ešte nie sú zverejnené tlačová pre tento rok, podá daňové priznanie na tlačive platnom pre predchádzajúci rok. Ak zomrelý daňovník mal príjmy len zo závislej činnosti, podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A, ak mal aj iné zdaniteľné príjmy podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. V daňovom priznaní uvedie identifikačné údaje zomrelého daňovníka aj svoje identifikačné údaje ako dediča, ktorý daňové priznanie podáva. Dedič alebo osoba povinná podať daňové priznanie zahŕňa do daňového priznania všetky zdaniteľné príjmy zomrelého daňovníka, ktoré mu plynuli do dňa úmrtia.

Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti sa určí podľa § 5 ods. nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP je možné uplatniť v plnej výške, za predpokladu, že zomrelý nebol k 1. januáru poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku alebo mu dôchodok nebol priznaný spätne k 1. nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la podľa ustanovenia § 11 ods. nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami podľa ustanovenia § 11 ods. dodatočne sa môže daňový bonus uplatniť, ak výška zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zomrelého bola najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Ak po podaní daňového priznania boli osobe, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa ustanovenia § 35 ods.

tags: #zaslanie #evidencneho #listu #dochodkoveho #poistenia #po