Závet a Odpustenie Dlhu: Podmienky a Dôsledky

Závet je dôležitý nástroj, ktorý umožňuje jednotlivcovi rozhodnúť o osude svojho majetku po smrti. Okrem ustanovenia dedičov a určenia ich podielov, závet môže mať vplyv aj na odpustenie dlhov. Tento článok sa zaoberá podmienkami závetu a ich dôsledkami, vrátane problematiky odpustenia dlhu a súvisiacich právnych aspektov.

Úvod do Závetu

Občianske právo, ako základ súkromného práva, upravuje širokú škálu osobných a majetkových vzťahov. Závet je jednostranný právny úkon, prostredníctvom ktorého fyzická osoba (poručiteľ) rozhoduje o svojom majetku pre prípad smrti. Poručiteľ tak nakladá so svojim majetkom formou, ktorá je predpísaná zákonom.

Kto Môže Spísať Závet?

Závet môže spísať každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Dôležitou podmienkou je dovŕšenie pätnásteho roku života. Maloletí, ktorí dovŕšili 15 rokov veku, môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice. Osoby mladšie ako 15 rokov nemajú spôsobilosť na spísanie závetu. Závet nemôže spísať ani osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche. Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony môže dôjsť k spísaniu závetu, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne vylúčená.

Formálne Náležitosti Závetu

Pre spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Závet musí byť urobený v predpísanej, zákonom požadovanej forme. Závet musí byť vždy vyhotovený písomne. V závete sa musí uviesť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný.

Druhy Závetov

Existujú tri základné druhy závetov:

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca písaním závetu na nehnuteľnosť

1. Holografný Závet: Tento závet musí poručiteľ celý spísať a podpísať vlastnou rukou. Môže tak urobiť sám, bez prítomnosti svedkov. Podpis je nutné urobiť tak, aby sa dal identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis poručiteľa.
2. Alografný Závet: Tento závet nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaný strojom, inak mechanicky, inou rukou (inou osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred dvomi svedkami súčasne, pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu poručiteľa a týmito dvomi svedkami musí byť závet i podpísaný. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony.
3. Závet zriadený formou notárskej zápisnice: Ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť svoju výslovnú poslednú vôľu. Táto forma závetu má výhodu v tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatnosti závetu pred súdom. Náležitosti tejto formy spísania závetu upravujú predpisy o notárskom konaní.

Osobitné Prípady Alografného Závetu

Môže nastať prípad, kedy poručiteľ nemôže písať ani čítať, takisto môže ísť o slepé osoby, hluché osoby, ktoré nemôžu čítať ani písať a chcú spísať závet. V takýchto prípadoch sa vyžaduje súčasná prítomnosť až troch svedkov. Svedkovia, samozrejme, musia byť spôsobilí na svedecký úkon, tak ako pri alografnom závete spísanom poručiteľom, ktorý sa vie a môže vlastnoručne podpísať. Závet, listina, musí byť prečítaná pred tromi svedkami súčasne, nie každému svedkovi zvlášť. Svedkovia závet musia podpísať. Poručiteľ musí pred svedkami vyjadriť, že ide o jeho výslovnú poslednú vôľu. Predmetné sa v závete uvedie. Takisto i fakt, že poručiteľ nemôže písať a čítať, a že závet bol prečítaný pred svedkami. Uvedie sa, kto závet prečítal, kto závet napísal a akým spôsobom poručiteľ vyjadril svoju výslovnú poslednú vôľu (napr. kývnutím hlavy, zdvihnutím ruky…). Ten, kto závet napísal, nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom.

Obsahové Náležitosti Závetu

Dedičom môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba alebo štát. Štátu pripadne dedičstvo v prípade, ak ho nenadobudne žiaden dedič. Takéto dedičstvo sa nazýva odúmrť (hereditas caduca). Takto nadobudnuté, resp. pripadnuté dedičstvo nemôže štát odmietnuť. Pri fyzických osobách treba mať na zreteli a vziať do úvahy i ustanovenia o dedičskej nespôsobilosti. Nededí totiž ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičská nespôsobilosť stráca opodstatnenie v prípadoch, ak poručiteľ takéto konanie odpustil a vzal „nehodných" dedičov na milosť.

Testamentárna Sloboda a Neopomenuteľní Dedičia

Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Jedná sa najmä o ochranu maloletých potomkov, ktorým sa musí zo zákona dostať po smrti poručiteľa aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletým potomkom sa musí zo zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného dedičského podielu. Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil. Vydediť potomkov môže poručiteľ iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v § 469a OZ.

Určenie Majetku a Podielov

Ďalším obligatórnym znakom obsahu závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. Určenie podielov nie je nevyhnutne náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené, platí, že podiely sú rovnaké. V závete možno určiť i konkrétne práva alebo veci, ktoré majú dedičia po smrti poručiteľa nadobudnúť.

Podmienky a Príkazy v Závete

Poručiteľ pri spísaní závetu nemôže uvádzať žiadne podmienky, príkazy dedičom ohľadom nakladania s dedičstvom, použitia dedičstva, či povinnosť strpieť niečo, vykonať niečo, alebo i určenie času na prevzatie dedičstva a pod. Takéto podmienky, či príkazy pripojené k závetu sú irelevantné a nemajú právne následky. Ak by však závet takéto podmienky či príkazy obsahoval, nie je závet ako celok neplatný. Neberú sa do úvahy (teda sú neplatné) iba podmienky, či príkazy. Výnimkou zo zákona je iba príkaz poručiteľa na započítanie do dedičského podielu to, čo za života poručiteľa dedič od neho dostal bezplatne, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca závetom

Odvolanie Závetu

Vzhľadom k tomu, že spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, ktorý uskutočňuje ešte za svojho života, táto vôľa poručiteľa sa môže v priebehu jeho života meniť. Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa. Nie je však potrebné, aby odvolanie závetu malo takú istú formu, v akej bol spísaný. Napr. ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, nemusí byť odvolaný formou notárskej zápisnice. Možno ho odvolať listinou, ktorú vlastnoručne poručiteľ napíše, podpíše a ktorá obsahuje deň, mesiac a rok podpísania. Možno odvolať i len časť závetu, ide o tzv. čiastočné odvolanie závetu. Závet je možné zrušiť i neskoršie napísaným platným závetom. Takisto sa nevyžaduje, aby neskôr napísaný závet bol spísaný takou istou formou, ako bol spísaný predchádzajúci závet. Najjednoduchším spôsobom zrušenia závetu je zničenie, roztrhanie listiny, teda závetu.

Dedičstvo a Dlhy

Smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, čo znamená, že fyzická osoba prestáva byť právnym subjektom. Dedením rozumieme všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Ak majú smrťou poručiteľa prejsť na dediča dlhy, musí byť tento prechod dlhov spojený so súčasným prechodom majetkových práv na osobu, ktorá má vo vzťahu k tretím osobám (veriteľom) nahradiť poručiteľa.

Zodpovednosť Dedičov za Dlhy

Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, t. j. ktoré zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom. V prípade, že dedičov je viac, určuje sa miera ich zodpovednosti podľa pomeru toho, čo z dedičstva skutočne nadobudli, a to k celému dedičstvu.

Odmietnutie Dedičstva

Právny úkon, ktorým dedič dáva najavo, že sa nechce stať dedičom, sa nazýva odmietnutie dedičstva. Lehota na vyhlásenie odmietnutia dedičstva trvá jeden mesiac a plynie od času, keď bol dedič súdom, resp. notárom ako súdnym komisárom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Dedič, ktorý vyhlási, že dedičstvo odmieta, nemôže toto svoje vyhlásenie odvolať, a to ani v prípade, že neuplynula lehota na odmietnutie dedičstva. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti.

Premlčanie Dlhů

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba 3 roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Ak veriteľ v tejto lehote neuplatnil pohľadávku na súde, dlžník (alebo dedič) môže namietať premlčanie a súd návrh veriteľa zamietne. Ak však existuje právoplatný rozsudok, premlčacia doba je 10 rokov od právoplatnosti rozsudku.

Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady

Započítanie Darov do Dedičského Podielu

Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol.

Nová Kodifikácia Občianskeho Práva

O potrebe novej úpravy Občianskeho zákonníka sa diskutuje už vyše 30 rokov. Cieľom je odstrániť relikty socialistického prístupu k súkromnému právu, zmodernizovať súkromné právo, pozdvihnúť význam autonómie vôle a zjednotiť podstatnú časť súkromnoprávnej úpravy. Nová kodifikácia volí monistickú koncepciu - cieľom je sústrediť jadro súkromného práva do jedného kódexu.

Zmeny v Rodinnom Práve

V majetkovej rovine sa opúšťa pojem BSM a zavádza sa „spoločné imanie manželov (SIM)”. Návrh prepracúva vybrané časti vecného práva. Kodifikácia má za cieľ rozšíriť možnosti poručiteľa: popri dedení zo zákona a zo závetu sa navrhuje zaviesť dedičská zmluva, odkaz (do 25 % čistej hodnoty dedičstva bez zodpovednosti za pozostalostné dlhy) a príkaz s vymožiteľnosťou viazanou na formuláciu a legitimáciu.

Darovanie a Dedičstvo

Čo sa týka vplyvu darovania na dedičstvo, resp. Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu je ale situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval.

tags: #zavet #odpustenie #dlhu #podmienky