
Smrť blízkych je vždy ťažká, a ak sa k tomu pridajú majetkové spory, situácia sa ešte viac komplikuje. Preto je dôležité vedieť, ako správne spísať závet, aby sa predišlo nedorozumeniam a zabezpečilo sa, že majetok bude rozdelený podľa vôle poručiteľa.
Existuje niekoľko spôsobov, ako spísať závet. Najvhodnejšou formou je závet spísaný formou notárskej zápisnice.
Závet spísaný vo forme notárskej zápisnice je najbezpečnejšou formou zriadenia závetu. Notár ručí za to, že závet bude mať všetky zákonom vyžadované formálne aj obsahové náležitosti a za právnu kvalitu ním vyhotovených listín. Taktiež, že bude korešpondovať s právnym poriadkom. Notár konštatuje, že osoba je spôsobilá na právne úkony, garantuje to, že sa presvedčil, že je miestne a časovo orientovaná, úkon pochopila a schválila ho a následne osobne podpísala.
Holografný závet je doklad napísaný rukou. Tento typ závetu je jednoduchý na vytvorenie, ale je dôležité, aby bol celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou závetcu.
Alografná listina je napísaná na počítači či na stroji a musí byť podpísaná poručiteľom a dvomi svedkami, ktorí sú prítomní pri prejave poslednej vôle. Pri tomto type závetu je dôležité, aby svedkovia potvrdili, že poručiteľ prejavil svoju poslednú vôľu v ich prítomnosti.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca písaním závetu na nehnuteľnosť
Závet môže závetca kedykoľvek zrušiť alebo zmeniť. Ak je spísaný vo forme notárskej zápisnice, je to najbezpečnejšia forma jeho zriadenia.
Dôvodom spísania závetu býva vôľa poručiteľa, aby sa dedilo inak ako podľa zákona. Často ide o prípady, keď závetca nemá priamych potomkov, teda dedičov prvej dedičskej skupiny, alebo nemá žiadnych zákonných dedičov.
Obsahovými náležitosťami závetu sú určenia dedičov a majetku, ktorý sa má dediť. Ak nie sú určené podiely dedičov, platí, že sú rovnaké. Testamentom je možné odkázať majetok fyzickej alebo právnickej osobe, prípadne štátu. Môže sa týkať celého majetku, ako aj konkrétnej veci. Poručiteľ môže odkázať napríklad auto určitej osobe a zvyšok majetku sa bude dediť podľa zákona.
Dedičia musia byť v závete označení takým spôsobom, aby nemohli byť zameniteľní s inou osobou. Nestačí uviesť napríklad len Ján.
Pre závet platí zásada formálnej prísnosti, čo znamená, že zákon stanovuje základné náležitosti tohto právneho úkonu, ktorých nedodržanie robí listinu neplatnú v celom rozsahu. Ide napríklad o dátum spísania. Podpis závetcu musí byť uvedený pod textom.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca závetom
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami. Listina musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok. Pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V závete musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto ju nahlas prečítal. Zároveň musí posledná vôľa obsahovať aj informáciu o tom, akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Napokon svedkovia závet podpíšu.
Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč. Listinu je nutné pretlmočiť do znakovej reči a musí v nej byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto ju napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že testament obsahuje jeho pravú vôľu. Zároveň v ňom nesmie chýbať informácia o tom, že závet bol pretlmočený do znakovej reči.
Závet je možné pripraviť a podpísať kedykoľvek počas života. Každý si môže napísať, respektíve pripraviť vlastný platný závet, ak dodrží jeho zákonné náležitosti. Výnimkou sú maloletí. Tí, ktorí dovŕšili 15 rokov, môžu spísať závet len vo forme notárskej zápisnice.
K častým chybám pri spisovaní závetu patrí nedodržanie jeho formálnych náležitostí. Ide napríklad o dátum spísania, podpis poručiteľa a podobne. Vzhľadom na to by sme odporučili vyhľadať pri spisovaní závetu právnu pomoc. Ďalšou chybou je, že v mnohých prípadoch ľudia uvažujú nad závetom až v čase, keď je neskoro. Stáva sa totiž, že závetcov zdravotný stav je už natoľko vážny, že nie je schopný prejaviť svoju poslednú vôľu.
Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia závetcu. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, aký je ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia majú nárok minimálne na jednu polovicu svojho dedičského podielu. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.
Pre vydedenie platia rovnaké zákonné podmienky ako pre závet. Čo sa dôvodov vydedenia týka, platí, že poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
Listinu o vydedení však nestačí len zriadiť. Musí byť spísaná v súlade so zákonom.
Rodičia a starí rodičia majú často vôľu svojim dospelým deťom pomôcť finančne už počas svojho života. Jednou z možností je darovanie nehnuteľnosti.
Vo všeobecnosti je zložité povedať, či je tento spôsob vhodným a bezpečným riešením. To závisí od uhla pohľadu. Konečné rozhodnutie je vždy na samotnom rodičovi. Keďže však ide o podstatný zásah, je viac než vhodné sa o tom poradiť s právnikom. Nemožno opomenúť možné budúce zhoršenie rodinných vzťahov, možnú exekúciu darovaného majetku alebo hrozbu budúceho sporu dedičov, ktorí sa budú cítiť ukrátení.
Ak sa rodičia chcú vyhnúť konfliktom v rodine alebo si ponechať majetky až do smrti, je dedenie podľa zákona spravodlivejšie? Najúčinnejšou ochranou majetku rodičov je spoľahnúť sa na dedičské právo, ktoré zabezpečuje spravodlivé prerozdelenie majetku po ich smrti. Či už podľa zákonných pravidiel, alebo na základe ich poslednej vôle - závetu. Takto však nie je možné poskytnúť potrebnú finančnú pomoc deťom v čase, keď ju najviac potrebujú. Preto je na individuálnom posúdení, ktoré riešenie je pre ktorú rodinu vhodnejšie.
Vo svojej praxi sa často stretávame s problémom, keď rodičia majú záujem deťom pomôcť, zachovať si majetkovú istotu a neukrátiť žiadne z detí. Na druhej strane sa to stretáva so záujmom detí využiť výhody predčasného dedičstva a poskytnúť doopatrovanie svojim rodičom v starobe.
Základným rozdielom medzi závetom a darovaním je, že pri závete závetca ostáva naďalej vlastníkom majetku. Počas života majetkom môže akokoľvek právne disponovať, keďže závet je úkonom pre prípad smrti. Pri darovacej zmluve dochádza k zmene vlastníka podpísaním samotnej darovacej zmluvy, ktorej účinky prevodu sa zavŕšia vkladom do katastra nehnuteľností.
Vecné bremeno doživotného práva bývania negarantuje pre darujúcu osobu fakt, že potomok neskôr neprevedie dom či byt aj bez súhlasu rodiča. Rodičia sa neraz mylne domnievajú, že toto vecné bremeno im zaručí aj morálnu povinnosť dieťaťa doopatrovať rodičov a postarať sa o nich v chorobe či starobe. Toto je totiž predmetom osobného záväzku medzi nimi, nie predmetom vecného bremena.
Ak notár spíše závet, ktorý bol na súde vyhodnotený ako neplatný, je možné podať žalobu. V zmysle § 40 ods. 1 notárskeho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Ak dcéra prevzala v rámci dedičského konania celý dlh, čo bol pôvodne pôžička od matky, dcéra môže zodpovedať len za dlhy do výšky ceny zdedeného majetku a nič viac. Zápis spísaný u notára nie je možné opraviť.
Ak sa syn o matku vôbec nezaujíma, odmieta ju stretnúť so svojimi deťmi, matka môže nechať si spísať vydedenie notárom a potom pre istotu si ho môže nechať skontrolovať advokátovi, aby to bolo právne určite v poriadku.