
Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Jeho súčasťou sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, ako aj ďalšie dôležité informácie. Občiansky zákonník, ako základný právny predpis upravujúci majetkové vzťahy, má na fungovanie katastra nehnuteľností významný vplyv.
Kataster nehnuteľností je definovaný ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
V katastri sa evidujú katastrálne územia, pozemky, stavby spojené so zemou pevným základom, byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory, chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky, práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovi nehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, začatie vyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti. V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. V pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený v odseku 1 písm. c), rozhoduje okresný úrad.
Kataster obsahuje geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, sídelné a nesídelné geografické názvy.
Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; súbor popisných informácií, ktorý tvoria údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B - vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, z časti "C - ťarcha", ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza, údaje o sídelných a nesídelných názvoch; zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb, písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam, a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov; sumárne údaje katastra o pôdnom fonde; pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zákon
Občiansky zákonník upravuje právne vzťahy k nehnuteľnostiam, vrátane vlastníctva, vecných bremien, záložného práva a iných práv. Kataster nehnuteľností slúži na evidenciu týchto práv a zabezpečuje ich ochranu. Zápisy v katastri majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky. Vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Spoluvlastníctvo predstavuje jeden z klasických inštitútov vecného práva, napriek tomu niektoré aspekty jeho normatívnej úpravy sú v odbornej spisbe reflektované len pomerne chabo. Pri posúdení verejnosti zbierky listín vo vzťahu k spoluvlastníkovi je potrebné vychádzať z normatívneho poňatia spoluvlastníctva ako inštitútu, v zmysle ktorého majú spoluvlastníci spoločné panstvo nad tou istou vecou bez jej rozdelenia, pričom všetci spoločne sa navonok i medzi sebou považujú za jediného vlastníka tejto veci. Spoluvlastník má teda postavenie vlastníka celej veci s osobitným obmedzením daným tým, že rovnaké postavenie má k veci minimálne jedna ďalšia osoba. Spoluvlastník nehnuteľnosti má preto z hľadiska verejnosti zbierky listín síce obdobné, avšak nie rovnaké postavenie ako jediný vlastník celej nehnuteľnosti. Inými slovami, podmienky a rozsah práva spoluvlastníka na prístup k listinám uloženým v zbierke listín sú síce obdobné, avšak nie identické s podmienkami a rozsahom práva jediného vlastníka nehnuteľnosti na prístup k listinám uloženým v zbierke listín.
Spoluvlastník, ako to už bolo uvedené, má postavenie vlastníka a v kontexte nehnuteľností má postavenie vlastníka nehnuteľnosti. Umožňuje sa mu preto prístup k listinám uloženým v zbierke listín, ktoré sa týkajú predmetu jeho spoluvlastníctva a v rozsahu, v akom sa týkajú predmetu jeho spoluvlastníctva. Spoluvlastník má právo na sprístupnenie aj takej zmluvy, ktorá bola uzatvorená predtým, ako sa sám stal podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pokiaľ touto zmluvou mohlo byť porušené predkupné právo jeho právneho predchodcu a nejde o darovaciu zmluvu. Orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nie je v postavení obmedziť opomenutého spoluvlastníka v jeho práve domáhať sa svojich nárokov z titulu porušenia jeho predkupného práva nesprístupnením zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na tretiu osobu. Ak by predmetom zmluvy boli aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom vlastníctva, resp. spoluvlastníctva spoluvlastníka, ktorý žiada o sprístupnenie zmluvy, spoluvlastníkovi žiadajúcemu sprístupnenie zmluvy možno predmetnú zmluvu sprístupniť (pri splnení už uvedených podmienok) iba v takom rozsahu, v akom sa týka nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom jeho spoluvlastníctva. Orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností je teda povinný takúto zmluvu žiadateľovi sprístupniť tak, aby sa ten nemohol oboznámiť s takými údajmi zmluvy, ktoré sa týkajú vlastníctva, resp.
Pri sprístupňovaní údajov, ktoré majú orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností k dispozícii, t. j. aj pri sprístupňovaní zmluvy, je potrebné vždy dbať na dôslednú ochranu osobných údajov, a preto sa rozsah osobných údajov, ktoré možno sprístupniť spoluvlastníkovi pri sprístupnení zmluvy, riadi režimom § 68 a § 69 katastrálneho zákona. Spoluvlastník, majúci postavenie vlastníka a v kontexte nehnuteľností vlastníka nehnuteľnosti, má právo na sprístupnenie údaja o cene, za ktorú sa spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom jeho spoluvlastníctva, prevádza, resp. previedol a to aj vtedy, ak sám nebol účastníkom zmluvy, ktorou sa predmetný spoluvlastnícky podiel prevádza, resp. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy je údaj o cene spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti v príslušnej zmluve o prevode daného spoluvlastníckeho podielu označený ako obchodné tajomstvo. Orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nemá inú možnosť, ako takýto údaj z listiny neposkytnúť.
V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol zverejnený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Novela priniesla zmeny v evidovaní stavieb, zápise rozostavaných stavieb a bytov, evidencii cien nehnuteľností a v náležitostiach návrhu na začatie katastrálneho konania.
Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku
Do katastra nehnuteľností sa po novom budú zapisovať stavby ohraničené obvodovými stenami a strešnou konštrukciou, t.j. budovy. Novela však nerieši, ako sa vysporiadať so situáciou, ak sa do katastra v minulosti zapísali stavby, ktoré nie sú predmetom evidovania v katastri podľa Novely. Na základe toho v praxi často vznikali nejasnosti, či predmetná stavba je predmetom evidovania v katastri a teda či na prevod vlastníckeho práva k nej je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa nového rozdelenia kompetencií na úseku katastra je Úrad oprávnený na rozhodovanie o pochybnostiach týkajúcich sa evidencií stavieb v katastri nehnuteľností. Pre toto rozhodovanie je upravené osobitné konanie nepodliehajúce pravidlám správneho poriadku.
Zmeny sa týkajú aj zápisov rozostavaných stavieb a rozostavaných bytov a rozostavaných nebytových priestorov do katastra nehnuteľností. Podklady na zápis rozostavanej stavby do katastra sa v zásade nezmenili. Vyžadujú sa právoplatné stavebné povolenie, znalecký posudok o stupni rozostavanosti, z ktorého je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia a uvedenie čísla úradného overenia geometrického plánu v návrhu na zápis stavby (to neplatí ak bol geometrický plán úradne overený skôr ako 01.10.2018). Rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, ak sa nachádza v stavbe ohraničenej obvodovými stenami a strešnou konštrukciou a jednotlivé rozostavené byty alebo rozostavané nebytové priestory sú stavebnotechnicky oddelené.
Kataster nehnuteľností bude obsahovať aj údaj o cene nehnuteľnosti. Cena sa bude evidovať vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, a to z listín, ktoré budú predložené katastru nehnuteľností. Údaj o cene nehnuteľnosti sa nebude zverejňovať. Bude sa poskytovať na požiadanie len vlastníkovi nehnuteľnosti a iným subjektom za účelom plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov (napr. súdy, prokuratúra, Policajný zbor, daňový úrad).
Stanovili sa všeobecné obsahové náležitosti návrhu na začatie každého katastrálneho konania (napr. konania o vklade práva do katastra nehnuteľností, záznamového konania, konania o oprave chyby). Návrh na začatie katastrálneho konania je možné podať v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára do prístupového miesta okresného úradu alebo v listinnej podobe. Prílohy predkladané v listinnej podobe musia byť predložené v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku v 64 rokoch: Prehľad
tags: #zbierka #listin #kataster #občiansky #zákonník #definícia