Výsluhový dôchodok na Slovensku: Prehľad a aktuálne otázky

Slovenská republika, podobne ako väčšina európskych krajín, má osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre vojakov, policajtov a ďalšie profesie, ktoré zabezpečujú ochranu života a majetku občanov. Tento systém, známy ako výsluhové zabezpečenie, má za cieľ poskytnúť príjem príslušníkom týchto zložiek po ukončení aktívnej služby.

Osobitosti sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov

Z hľadiska sociálneho zabezpečenia obyvateľstva nie je Slovensko s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov vo svete ničím mimoriadnym. Väčšina európskych krajín má podobné osobitné systémy pre vojakov, policajtov a ďalšie profesie, ktoré zabezpečujú ochranu života a majetku občanov, alebo je sociálne zabezpečenie zamestnancov v týchto profesiách súčasťou sociálneho zabezpečenia štátnych zamestnancov.

História a podmienky nároku na výsluhový dôchodok

Obdobie najmenej 15 rokov služobného pomeru ako nároku na vznik výsluhového dôchodku je pomerne nový parameter, platí od účinnosti zákona číslo 328 v roku 2002. Predtým však bol nárok podmienený 25-ročným trvaním zamestnania a neskoršie 20-ročným obdobím zamestnania.

Aktuálne diskusie a návrhy zmien

V médiách a na rôznych sociálnych sieťach boli od 1.7.2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky (ktoré by mali byť predstavené v druhej polovici augusta). Podľa týchto informácii sa pripravujú aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) a to formou ich zdanenia resp. odvodov, kde sú uvedené aj konkrétne informácie o výške zdanenia resp.

Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí o možnom zdaňovaní výsluhových dôchodkov či zavedení špeciálneho odvodu. Nemyslím si, že ide o dobrý nápad. Výsluhový dôchodok má zabezpečiť príjem policajtovi či vojakovi vtedy, ak mu starnutie bráni vykonávať jeho prácu. Nie je to poistná dávka, ale zabezpečovacia dávka a ak po skončení služobného pomeru začne pracovať a vznikne povinné dôchodkové poistenie, potom by nárok na výplatu výsluhového dôchodku nemal trvať až do dovŕšenia dôchodkového veku. S priznanými nárokmi už neurobí nič, čo by mu prinieslo úsporu fondov výsluhového zabezpečenia, ak nepresadí zákaz súbehu výsluhového dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti. Podľa mňa by to bol problém. Po dovŕšení dôchodkového veku v základnom systéme určite nie je možné výsluhové dôchodky zdaňovať a starobné nezdaňovať, bolo by to porušenie ústavy. A podľa mňa by k rovnakému porušeniu došlo aj v prípade, ak by sa zdanili výsluhové dôchodky pred dovŕšením dôchodkového veku.

Prečítajte si tiež: Podmienky zdaňovania DDS

Reakcia Ministerstva vnútra SR

V nadväznosti na váš list, v ktorom žiadate ministra vnútra Slovenskej republiky povereného riadením ministerstva vnútra slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ktoré je gestorom zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) o poskytnutie informácie k správam šíriacim sa v posledných dňoch na sociálnych sieťach, ktorých obsahom sú zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia týkajúceho sa zdanenia, resp. odvodov z výsluhového dôchodku, si Vás dovoľujem úvodom ubezpečiť, že ministerstvu vnútra doposiaľ nebol predložený, ani iným spôsobom odprezentovaný zo strany ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov žiadny oficiálny - neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky a zároveň hneď úvodom aj dementovať informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra taktiež, uvedomujúc si silný vplyv sociálnych sieti a iných médií cíti značné znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali nie len v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek pocit neistoty a obavy. Ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. v súčasnosti nemá ministerstvo vnútra vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom kontexte.

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)

Asociácia policajtov vo výslužbe (ďalej len "APVV") je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich miestnych organizácií (47) a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.

Ciele a činnosti APVV

Cieľom činnosti APVV je združovanie, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe a:

• zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
• zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
• spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Aktivity APVV v roku 2025

Členovia predsedníctva MO Bratislava II zorganizovali 9.-10. októbra 2025 z darovaných finančných prostriedkov 2 % pre rok 2025 dvojdňový autobusový výlet, ktorého sa zúčastnilo 16 osôb (10 členov a 6 rod. prísl.). Predsedníctvo MO APVV Nitra oznamuje všetkým svojim členom, že členská schôdza MO APVV Nitra sa uskutoční dňa 14. PaedDr. MO APVV Nitra organizuje akciu "Posedenie pri čaši vína vo Vinárni pod hradom" dňa 21. novembra 2025 o 17:00 h. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo SMS správou na mobil: 0918 879040. Počet účastníkov je obmedzený na 30 z dôvodu kapacitných možnosti vinárne. Zoznam bude robený na základe nahlásenia sa v poradí, ako budú zaslané prihlášky. PaedDr. Predsedníctvo MO APVV Nitra oznamuje všetkým svojim členom, že od 10.10.2025 si môžu zakúpiť členské známky v hodnote 15,-€. Odporúčam členom, aby sa pred zakúpením členskej známky telefonicky alebo sms správou spojili s predajcami známok na dohodnutí termínu zakúpenia. Známky si môžete zakúpiť u:1, PaedDr. Marian Grác, Ďurčanského 18, Nitra, mobil: 0918 8790402, RSDr. PaedDr. Predsedníctvo MO APVV Dolný Kubín pozýva všetkých svojich členov na Koncoročnú kapustnicu, ktorá bude dňa 13. decembra 2025 (sobota) o 16:00 h v reštaurácii Kopačka na Bysterci v Dolnom Kubíne. Svoju účasť nahláste na mobil 0903 967803. Bc. Predsedníctvo MO APVV Trebišov oznamuje členom MO, že dňa 13. decembra 2025 (sobota) o 14:00 h sa uskutoční posedenie z príležitosti ukončenia roka 2025 v priestoroch klubu OZP pri OR PZ Trebišov. Týmto pozývam všetkých členov MO APVV Trebišov na toto neformálne stretnutie s vianočným nádychom a vôňou kapustnice. Svoju účasť potvrďte telefonicky do 10.12.2025 podpredsedovi MO APVV Trebišov Dušan Gazdura (0903 840137), Štefan Roman (0905 781940). MO APVV Poprad oznamuje členom, že v zmysle plánu práce plánuje zorganizovať autobusový zájazd do Znojma a okolia v termíne od 17.10. - 19.10.2025.

Snahy o ústavné zakotvenie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (M. Bajo Holečková, J. Bittó Cigániková, K. Galek, J. Krúpa, V. Ledecký, M. Kolíková, V. Marcinková a M. Viskupič) doručila dňa 19. 02. 2025 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe (ďalej aj „návrh Ústavného zákona“). Citovaný návrh je zaradený do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 25. 03. 2025 ako bod 68 (parlamentná tlač 717). Vzhľadom k tomu, že ide o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať zaslali sme 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR k návrhu na vydanie ústavného zákona toto stanovisko: "Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila predpísaným spôsobom) pred vnútroštátnou právnou úpravou. Ide napr. o zmluvy Európskej sociálnej charty a dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorých predmetom je stanovenie a napĺňanie minimálnych požiadaviek v určitých oblastiach sociálneho zabezpečenia. Vo vzťahu k starobnému dôchodku je to Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer tohto starobného dôchodku vo výške 45% voči príjmom, ktoré dosahoval jednotlivec pred dovŕšením dôchodkového veku. Jednou z podmienok je získanie minimálneho obdobia a to v rozsahu minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia. Odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty, ale aj vážne obavy z budúcnosti a ohrozenia svojich práv a sociálnych istôt. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.". V ďalšej časti stanoviska sú konkrétne návrhy k čl. 1 odsekom 1, 2 a 3 a čl. 2 ods.

Prečítajte si tiež: Fond opráv a zdaňovanie

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15.4.2025, že podľa § 73 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovali: 137, z toho Za 39, Zdržali sa 98 a Proti 0.

13. dôchodok

Národná rada SR dňa 18. 04. 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024 kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV a preto nárok na 13. Čítať ďalej: 13. dôchodok - aktualizované 4. 12.

Rodičovský dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. 9.

Zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 O návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto už nemá žiadne právny účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 06. 03. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Pritom Národná rada SR bola viazaná právnym názorom vysloveným v tomto náleze. Ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu (pričom rovnocenný účinok sa dosiahne aj bez akéhokoľvek legislatívneho zásahu, alebo zmenou, resp. Dňa 6. 9. 2024 uplynula 6. mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, resp.

Prečítajte si tiež: Náhrada príjmu počas PN: daňové aspekty

Daňové aspekty výsluhového dôchodku

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade. Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t. j. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napr. Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené.

Príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov

• Príjmy z podnikania - § 6 ods.
• príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr.
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti - § 6 ods.
• príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods.
• príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr.
• Príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods.
• Príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti - § 6 ods.
• Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, t.j. príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona - § 6 ods.
• príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z.
• kompenzačné platby podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z.
• náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.
• príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa § 3 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z.
• príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z. [nové okno] o športe) prijaté športovcom podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z.
• Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva - § 3 ods. 1 písm.
• Vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva - § 3 ods. 1 písm. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm.
• Podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva - § 3 ods. 1 písm. Podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva vyplatený spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členovi družstva z likvidačného zostatku pri zániku spoločnosti alebo družstva likvidáciou je predmetom dane z príjmov, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm.
• Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti - § 3 ods. 1 písm. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je obchodná spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech tichého spoločníka. Základom dane je iba príjem neznížený o výdavky. Túto zrazenú daň odvedie spoločnosť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. V rovnakej lehote je obchodná spoločnosť ako platiteľ dane povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane, a to na tlačive, ktoré je zverejnené na internetovej stránke finančnej správy. Zrazením a odvedením dane vybratej zrážkou je daňová povinnosť fyzickej osoby ako tichého spoločníka splnená a fyzickej osobe nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna iná daňová povinnosť.
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou - § 3 ods. 1 písm. S účinnosťou od 1.1.2017 sa zdaňujú podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa § 20 zákona č. 97/2013 Z. z. [nové okno] o pozemkových spoločenstvách vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017, ako aj podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak tieto príjmy presiahnu v príslušnom zdaňovacom období 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Zdaniteľným príjmom je teda iba príjem v sume prevyšujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou dosiahnutý v príslušnom zdaňovacom období. Základom dane z podielov na zisku je iba príjem neznížený o daňové výdavky, a to aj v prípade dane vyberanej zrážkou, ako aj v prípade zaradenia príjmu do osobitného základu dane v podanom daňovom priznaní. Základom dane z podielu na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je príjem znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. Pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je pozemkové spoločenstvo, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech člena pozemkového spoločenstva. Túto zrazenú daň pozemkové spoločenstvo odvedie správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Zrazením a odvedením dane vybratej zrážkou je daňová povinnosť fyzickej osoby ako člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou splnená a fyzickej osobe nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna iná daňová povinnosť.
• Dani z príjmov podlieha aj podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to zo zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003.
• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov (napr. príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií (§ 208 Obchodného zákonníka) a podielov (§ 144 a 223 Obchodného zákonníka) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu (zákon č. 309/2023 Z .z.

#

tags: #zdanenie #vysluhoveho #dochodku #Slovensko