Zdaňovanie príjmov slobodných umelcov a dôchodcov na Slovensku

Slovenská legislatíva a daňový systém prechádzajú neustálymi zmenami, ktoré ovplyvňujú rôzne skupiny obyvateľstva. Medzi tieto skupiny patria aj slobodní umelci a dôchodcovia, ktorých príjmy a povinnosti sú špecifické. Tento článok sa zameriava na zdaňovanie príjmov týchto skupín, s prihliadnutím na aktuálne legislatívne zmeny a praktické príklady.

Daň z finančných transakcií od roku 2025

Od 1. apríla 2025 vstupuje na Slovensku do platnosti nový zákon o dani z finančných transakcií (zákon č. 276/2024). Táto legislatíva zavedie povinnosť zdaňovať široké spektrum finančných operácií vykonávaných podnikateľskými subjektmi. Daň z finančných transakcií alebo transakčná daň je nová povinnosť, ktorá sa vzťahuje na každú finančnú operáciu vykonanú cez tzv. transakčný účet. Zákon sa nevzťahuje na bežných občanov, zamestnancov, dôchodcov a osoby s pasívnym príjmom. Podnikatelia sú povinní viesť osobitný účet určený na finančné transakcie súvisiace s ich podnikateľskou činnosťou. Tento účet musí byť zriadený najneskôr do 31. marca. Založenie účtu v zahraničí podnikateľovi neprinesie výhodu. Podnikatelia, ktorí nezriadia transakčný účet včas alebo neodvádzajú daň z finančných transakcií, môžu čeliť pokutám. Nová daň z finančných transakcií predstavuje výzvu, ale aj príležitosť na zefektívnenie finančného manažmentu.

Povinnosť podať daňové priznanie

Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2024 v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahnu sumu 2 823,24 eur (s výnimkou uvedenou v § 32 ods. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods.

Praktické príklady povinnosti podať daňové priznanie

• Príklad 1: Daňovník počas celého roku 2024 vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a dosiahol príjmy vo výške 19 895 eur. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 (typu B), a to v lehote do 31. marca 2025. V tejto lehote je povinný daň vypočítanú v podanom daňovom priznaní aj zaplatiť. Áno, nakoľko jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 eura.
• Príklad 2: Daňovník v roku 2024 okrem príjmov zo zamestnania vo výške 2 500 eur dosiahol príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške 1 200 eur. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške 2 500 eur a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 700 eur (1 200 - 500).
• Príklad 3: Daňovník, ktorý bol celý rok 2024 zamestnaný, vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži vo výške 500 eur. Príjem zo závislej činnosti dosiahol vo výške 14 500 eur. Za zdaniteľný príjem sa v tomto prípade považuje okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 14 500 eur aj nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 eur (do výšky 350 eur ide o oslobodené príjmy), teda suma 150 eur.
• Príklad 4: Daňovník bol v roku 2024 evidovaný na úrade práce. V novembri 2024 začal vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Zo živnosti dosiahne v roku 2024 príjem vo výške 1 500 eur a na dosiahnutie tohto príjmu vynaloží výdavky vo výške 1 950 eur. Daňovník dosiahne za rok 2024 príjem z prenájmu vo výške 400 eur a príjem zo závislej činnosti vo výške 12 500 eur. Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A, nakoľko príjem z prenájmu je do výšky 500 eur oslobodený a daňovník teda dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.
• Príklad 5: Daňovník dosiahol za rok 2024 príjem z predaja nehnuteľnosti (príjem nie je oslobodený od dane z príjmov), príjem zo sprostredkovateľskej činnosti a poberal príjmy zo závislej činnosti. Daňovník, ktorý dosiahol v príslušnom zdaňovacom období okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr.
• Príklad 6: Daňovník - poberateľ starobného dôchodku pracoval v roku 2023 na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej mu plynul príjem vo výške 2 500 eur. Iné príjmy nemal.

Daňovník, ktorého príjmy nepresiahnu sumu 2 823,24 eura za zdaňovacie obdobie roka 2024, pričom mu zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, nemá povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2024. Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania, nezakladá mu to automaticky aj povinnosť podať daňové priznanie. Tomuto daňovníkovi odporúčame, aby oznámil správcovi dane (miestne príslušnému daňovému úradu), že mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie (z titulu nepresiahnutia stanovenej hranice celkových zdaniteľných príjmov a nevykázania daňovej straty za príslušné zdaňovacie obdobie, ktoré vymedzujú povinnosť podania daňového priznania).

Progresívne zdaňovanie od roku 2026

Od roku 2026 sa upravuje progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. Nové daňové pásma prinesú vyššie zaťaženie pre osoby s nadpriemernými príjmami. Schválenie tretieho konsolidačného balíka verejných financií z 24. septembra 2025 prináša aj zmeny v systéme zdaňovania príjmov fyzických osôb na Slovensku. Od 1. januára 2026 sa doterajší model progresívneho zdanenia upraví na viacero pásiem, ako tomu bolo doteraz. Cieľom reformy je vytvorenie predpokladov pre posilnenie stavu verejných financií. Nové pravidlá sa dotknú predovšetkým daňovníkov s vyššími príjmami.

Prečítajte si tiež: Príjmy a dane pre špecifické skupiny

Sadzby dane z príjmov fyzických osôb vyplývajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zákon stanovuje, že sadzba dane nie je rovnaká pri všetkých typoch príjmov - závisí od zdroja a výšky príjmu, ako aj od základu dane. Inak sa teda zdaňujú príjmy zo zamestnania, podnikania, prenájmu nehnuteľností či kapitálové príjmy. V určitých prípadoch sa uplatňuje progresívne zdaňovanie, pri ktorom osoby s vyššími príjmami platia vyššiu sadzbu dane.

Progresívne zdaňovanie znamená, že výška daňovej sadzby stúpa spolu s rastom príjmu daňovníka. Inými slovami, čím vyšší je základ dane, tým vyššiu percentuálnu sadzbu dane daňovník zaplatí.

Sadzby dane z príjmov FO pri príjmoch zo zamestnania, z prenájmu nehnuteľnosti, z použitia umeleckého diela a výkonu a z ostatných príjmov od 1.1.2026

Základ dane z príjmov fyzických osôb, z ktorého sa následne určuje daňová povinnosť, sa vytvára zo súčtu viacerých čiastkových základov dane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa do celkového základu dane zahŕňa:

• príjem zo závislej činnosti (§ 5), znížený o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť, napr. mzda zo zamestnania či odmena na základe dohody,
• príjem z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3), napr. príjem z prenájmu bytu,
• príjem z použitia umeleckého diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), napr. honorár z licenčnej zmluvy, ktorý nepodliehal zrážkovej dani (pozn.: ak bol takýto príjem zdanený zrážkou, použije sa sadzba 19 %, ktorá sa uplatňuje aj na aktívne autorské honoráre či príjmy športových odborníkov),
• ostatné príjmy (§ 8), napr. príjem z predaja nehnuteľnosti.

Na takto stanovený základ dane sa aplikuje príslušná sadzba dane, v závislosti od výšky základu dane. V roku 2026 sa hranica základu dane odvodzuje od sumy životného minima platného od 1. 7. 2025 do 30. 6. 2026, ktorá pre jednu plnoletú osobu predstavuje 284,13 eur.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnávateľa

Príklad na uplatnenie sadzby dane z príjmov FO od 1.1.2026 (zamestnanie, prenájom)

Pán Peter bol v roku 2026 zamestnaný a zároveň počas celého roka prenajímal svoju nehnuteľnosť. Od tejto sumy sa ešte odpočítava suma preddavkov na daň zo závislej činnosti, ktoré pánovi Petrovi počas roka zrážal jeho zamestnávateľ, a teda výsledná daň na úhradu za rok 2026 bude vo výške 4 693,54 eur (12 943,54 eur - 8 250 eur).

Osobitná sadzba dane z príjmov FO zo závislej činnosti od 1.1.2026

Od 1.1.2026 dochádza ku zvýšeniu osobitnej sadzby dane z príjmov zo závislej činnosti niektorých ústavných činiteľov (napr. poslancov Národnej rady SR, prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedu Národného kontrolného úradu) z 5 % na 10 %. Táto sadzba sa uplatňuje na príjmy zo závislej činnosti nad rámec štandardného zdanenia príjmov niektorých ústavných činiteľov (uvedených v § 15a zákona o dani z príjmov).

Sadzby dane z príjmov FO pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti od 1.1.2026

Základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa určuje z čiastkového základu dane:

• z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1), napr. príjmov zo živnosti,
• z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2), kam patria napr. odmeny advokátov či daňových poradcov.

Príklad na uplatnenie sadzby dane z príjmov FO od 1.1.2026 (podnikanie, príjem nad 100 000 eur)

Pani Jana je živnostníčka a v roku 2026 dosiahla zdaniteľný príjem vo výške 116 000 eur. Jej preukázateľné výdavky (vrátane odvodov) sú vo výške 84 000 eur. Okrem príjmu zo živnosti nemala pani Jana žiadne iné druhy príjmov.

Keďže pani Jana dosiahla zdaniteľný príjem vyšší ako je suma 100 000 eur, nemôže si v daňovom priznaní uplatniť „zvýhodnenú“ sadzbu dane (15 %). Pani Jana za rok 2026 zaplatí daň vo výške 6 080 eur.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia pracujúci v Nemecku a ich dane

Príklad na uplatnenie sadzby dane z príjmov FO od 1.1.2026 (podnikanie, príjem do 100 000 eur)

Pozrime sa teraz na daň pani Jany z predchádzajúceho príkladu, ak by jej ročný príjem bol 100 000 eur, výdavky v hodnote 68 000 eur, t. j.

Sadzby dane z príjmov FO pri príjmoch z kapitálového majetku od 1.1.2026

Podľa § 7 zákona o dani z príjmov tvorí osobitný základ dane príjem z kapitálového majetku. Do tejto kategórie patria napríklad úroky a výnosy z cenných papierov, úroky, výhry a iné výnosy z vkladov, ako aj úroky a výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek.

Tieto príjmy sa zdaňujú sadzbou dane vo výške 19 %, pričom túto sadzbu uplatní daňovník bez ohľadu na to, či ide o príjem zo zdrojov na Slovensku alebo zo zahraničia.

Vo väčšine prípadov sa pri príjmoch z kapitálového majetku uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov. To znamená, že daň odvedie priamo platiteľ, ktorý príjem vypláca alebo pripisuje v prospech daňovníka - typickým príkladom je banka, ktorá zdaní kreditné úroky na sporiacom účte.

Sadzby dane z príjmov FO z podielov zo zisku, z podielov na likvidačnom zostatku a z vyrovnacích podielov v roku 2026

V roku 2026 sa pri zdaňovaní príjmov z podielov zo zisku, z podielov na likvidačnom zostatku a z vyrovnacích podielov uplatnia tieto sadzby:

• 7 % - pri podieloch na zisku vykázanom za roky 2017 až 2023 a opätovne pri ziskoch za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. 1. 2025; rovnaká sadzba platí aj pre podiely na likvidačnom zostatku spoločností a družstiev vstupujúcich do likvidácie v rokoch 2017 až 2023 a znova od 1. 1. 2025, ako aj pre vyrovnacie podiely určené z účtovnej závierky za tieto obdobia,
• 10 % - pri podieloch na zisku za zdaňovacie obdobie začínajúce od 1. 1. 2024 do 31.12.2024, pri podieloch na likvidačnom zostatku, ak spoločnosť alebo družstvo vstúpili do likvidácie po 1. 1. 2024 do 31.12.2024 a pri vyrovnacích podieloch určených na základe účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce v roku 2024,
• 35 % - naďalej zostáva v platnosti pre podiely na zisku zo zdrojov v zahraničí, ak ide o príjem od daňovníka z nespolupracujúceho štátu, akým je napr. Panama.

Slobodné povolanie a jeho charakteristika

Pojem slobodný umelec, hoci široko používaný, nemá v slovenskej legislatíve jednoznačnú definíciu. Napriek tomu, slobodné povolanie predstavuje špecifickú formu podnikania, kde výkon činností vyžaduje splnenie špecifických kritérií. Tieto kritériá sa týkajú vzdelania, odbornej praxe, úspešného absolvovania odborných skúšok, v niektorých prípadoch členstva v profesijnej komore a poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu. Konkrétne požiadavky sa líšia v závislosti od daného povolania a sú upravené osobitnými predpismi.

Charakteristika slobodného povolania

Slobodné povolania sa vyznačujú poskytovaním duševných a ideových služieb, ktoré sú vykonávané osobne, nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. Príprava na výkon slobodného povolania si zvyčajne vyžaduje rozsiahle štúdium, často zavŕšené štátom uznávaným diplomom alebo certifikátom. Štatistický úrad SR eviduje príslušníkov slobodných povolaní ako fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Pre väčšinu slobodných povolaní platia kvalitatívne obmedzenia vstupu, ako minimálny stupeň vzdelania, odborné skúšky a prax. Povinná registrácia alebo členstvo v profesijných organizáciách (komorách) sú taktiež bežné. Výkon slobodného povolania je úzko spojený s osobou podnikateľa.

Definícia a klasifikácia slobodných povolaní

Štatistický úrad SR rozlišuje tri skupiny fyzických osôb:

• Fyzické osoby podnikajúce podľa živnostenského zákona (živnostníci, SZČO).
• Fyzické osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť podľa osobitných právnych predpisov - slobodné povolania (podnikatelia podľa § 2 odseku 2 písm. c) Obchodného zákonníka). Ide o osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr.
• Fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu - samostatne hospodáriaci roľníci.

Dôležité je, že príslušník slobodného povolania sa nepovažuje za SZČO a neregistruje sa na živnostenskom úrade, ale na Štatistickom úrade do štatistického registra.

Činnosti, ktoré nie sú živnosťou

Zákon č. 455/1991 Zb. definuje činnosti, ktoré nie sú živnosťou:

• Činnosti, ktoré podľa osobitných zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá právnická osoba (napr. pošta).
• Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.). Ak autor predáva vlastné diela, môže tak urobiť prostredníctvom slobodného povolania. Ak však predáva diela iných autorov, vyžaduje sa živnosť.
• Činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní:
  • Psychológ a zdravotnícky pracovník podľa osobitných predpisov (okrem očných optikov a zubných technikov).
  • Veterinárny lekár, veterinárny pracovník a osoby vykonávajúce odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat.
  • Advokát, notár, patentový zástupca a súdny exekútor.
  • Znalec a tlmočník.
  • Overovateľ (audítor) a daňový poradca.
  • Burzový dohodca, samostatný finančný agent a finančný poradca (a iné FO oprávnené vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu).
  • Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov, mediátor.
  • Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt a autorizovaný stavebný inžinier.
  • Autorizovaný geodet a kartograf.
  • Reštaurátor kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.
• Činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické aj právnické osoby, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní, usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.).
• Činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania v školách, atď. (napr. lekári, zubní lekári, zverolekári, lekárnici, maséri, chiropraktici, fyzioterapeuti, psychológovia, psychoterapeuti).

Hranica medzi slobodným povolaním a živnosťou môže byť niekedy nejasná a závisí od konkrétneho prípadu. Je však dôležité zdôrazniť, že slobodné povolanie nie je živnosť.

Príklad rozlíšenia slobodného povolania a živnosti

Ak umelec predáva obrazy, ktoré sú jeho vlastným dielom, môže to robiť v rámci slobodného povolania a spísania umeleckej zmluvy. Ak však chce predávať obrazy vo veľkom a mnohým odberateľom, musel by s každým z nich spísať umeleckú zmluvu. Pri umeleckej zmluve vzniká vzťah s odberateľom na základe zmluvy a objednávky, zatiaľ čo pri živnosti vzniká vzťah objednávkou a faktúrou. Ak by umelec chcel rozšíriť svoje podnikanie o predaj obrazov iných umelcov, musel by si zriadiť živnosť a s autormi obrazov spísať zmluvy o dielo.

Slobodné povolania a legislatíva

Slobodné povolanie nie je jednoznačne definované žiadnym právnym predpisom SR, ale tento pojem sa vyskytuje v niektorých zákonoch:

• Zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§2 - vymedzenie niektorých pojmov - službou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov, prekladateľov).
• Zákon č. 5/2004 Z. z.

Postup pri zakladaní slobodného povolania:

1. Splnenie osobitných podmienok slobodného povolania podľa konkrétneho zákona - vzdelanie, prax, odborná skúška, atď.
2. Registrácia na Štatistickom úrade SR (nie na živnostenskom úrade!). V závislosti od prihlasovaného povolania môžu vyžadovať doklady o splnení osobitných podmienok. Štatistický úrad po splnení podmienok a predložení dokumentov pridelí identifikačné číslo organizácie (IČO). Na Štatistickom úrade sa neregistrujú umelci, ktorí vykonávajú slobodné povolanie tak, že používajú výsledky svojej duševnej tvorivej činnosti (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.), pretože tieto slobodné povolania nespadajú pod definíciu podnikateľa v Obchodnom zákonníku.
3. Registrácia na Daňovom úrade SR - kvôli prideleniu daňového identifikačného čísla. Príslušník slobodného povolania sa musí zaregistrovať u miestne príslušného správcu dane do 30 dní. Správca dane pridelí DIČ a vydá o tom osvedčenie. Príslušník slobodného povolania sa stáva daňovým subjektom. Ak nie je registrovaný ako platiteľ DPH, musí DIČ uvádzať na všetkých dokladoch.
4. Prihlásenie do zdravotnej poisťovne - ide o nahlásenie zmeny kategórie platiteľa poistenia. Príslušník slobodného povolania je povinný do 8 dní od pridelenia IČO oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa. Odvody na zdravotné poistenie je povinný platiť od prvého dňa začiatku podnikania.
5. Prihlásenie do Sociálnej poisťovne - ak fyzická osoba ešte nevykonávala slobodné povolanie, ani živnosť, nie je potrebné ísť do Sociálnej poisťovne nahlásiť začiatok podnikania. Sociálne poistenie je v prvom roku podnikania len dobrovoľné, v ďalších rokoch závisí od dosiahnutých príjmov z podnikania.

Hoci slobodné povolanie nie je živnosť, podlieha legislatíve, ako napríklad:

• Zákon č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Zdravotné poistenie

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení má príslušník slobodného povolania na účely zdravotného poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Je teda povinný prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne.

Sociálne poistenie

Novelou zákona od 1.1.2012 získali príslušníci slobodných povolaní na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Umelci platia z aktívnych príjmov odvody do Sociálnej poisťovne od júla 2013. Ak príjmy z umeleckej činnosti za rok 2012 presiahli 4 078,68 EUR (hranica pre vznik povinného poistenia SZČO), vzniká od 1. júla 2012 povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Minimálna výška odvodov, ktoré musí platiť do sociálnej poisťovne (pri prekročení ročného príjmu 4 078,68 EUR ), je od 1.1.2013 130,27 €.

Daň z príjmov

Príjmy zo slobodného povolania patria podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov medzi príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatne zárobkovej činnosti. Príslušník slobodného povolania je povinný prihlásiť sa na miestne príslušný daňový úrad, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) kvôli odvodu dane z príjmov v daňovom priznaní.

Daňové priznanie

V roku 2012 bola výška paušálnych daňovo uznaných výdavkov ohraničená iba percentom z príjmov, v roku 2013 sú už ohraničené aj absolútnou hodnotou v maximálnej výške 5040 € ročne. V prípade, že príslušník slobodného povolania poberá príjmy iba časť zdaňovacieho obdobia, uplatňuje paušálne výdavky maximálne do výšky 420 € mesačne).

Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočných (preukázateľných) daňových výdavkov na zníženie základu dane. Základným kritériom pri rozhodovaní medzi uplatňovaním daňových výdavkov alebo paušálnych výdavkov je výška skutočných výdavkov.

eKasa a slobodné povolanie

Pokiaľ ide o originálne produkty a obrazy, kedy každý kus je originál, používate výsledky Vašej tvorivej duševnej činnosti, ide o výkon činnosti slobodného povolania (umelca) na základe autorského zákona a príslušnej zmluvy. K podnikaniu v tejto oblasti nie je potrebné si otvárať živnosť, nakoľko činnosť umelca nie je živnosťou. Identifikačné číslo (IČO) mať udelené nebudete, nakoľko Vám ho nemá kto prideliť. IČO Vám neudelí ani Štatistický úrad SR, nakoľko ten udeľuje IČO iba na základe žiadosti povinných osôb, ktoré vedú zdrojové registre. Platiteľom DPH sa stanete až v prípade, ak za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov budete mať obrat 49 790 eur.

Legalizácia predaja handmade výrobkov

Ak chcete svoje handmade výrobky predávať, je podľa zákona vašou povinnosťou svoj predaj legalizovať. Ale čo je výhodnejšie? Stať sa slobodným umelcom? Založiť si živnosť alebo prejsť priamo k s.r.o.? Každá z foriem má svoje výhody aj nevýhody. Jedno však majú spoločné. Čakajú na vás administratívne a byrokratické povinnosti, ktoré si musíte splniť. Aj keď na začiatku celý proces vyzerá desivo, krok po kroku ho určite zvládnete aj vy.

Aká forma podnikania je najvýhodnejšia? (Živnosť, s.r.o.)

Všeobecná odpoveď na túto otázku neexistuje. Každá forma má svoje výhody aj nevýhody. Záleží od vašej východiskovej situácie. Budete popri predaji svojich výrobkov ďalej pracovať? Ste na materskej / rodičovskej? a pod. Slobodný umelec nemôže byť každý. Väčšina handmade výrobkov patrí do živnosti. Zjednodušene: ste umelec (maliar, sochár, zlatník a pod.) či remeselník? Môžete byť slobodný umelec. Slobodný umelec má rovnaké daňové a odvodové povinnosti ako živnostník. Moja rada je aby ste zvážili, ktorá forma je pre vás dnes a bude aj v budúcnosti najvýhodnejšia.

#

tags: #zdanenie #príjmov #slobodných #umelcov #dôchodcov #Slovensko