Zdaňovanie príjmov pracujúcich dôchodcov v Nemecku: Komplexný prehľad

Tento článok sa zameriava na problematiku zdaňovania príjmov pracujúcich dôchodcov v Nemecku, pričom zohľadňuje slovenské daňové predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o daňových povinnostiach slovenských rezidentov, ktorí pracujú v Nemecku, a to aj v kontexte aktuálnych ekonomických a sociálnych zmien v Nemecku.

Daňová rezidencia a jej vplyv na zdaňovanie

Daňová rezidencia je kľúčovým faktorom pri určovaní daňových povinností. Slovenský rezident, teda osoba s trvalým pobytom alebo bydliskom na Slovensku, alebo osoba, ktorá sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku, má povinnosť vysporiadať si v Slovenskej republike svoj celosvetový príjem. To znamená, že do daňového priznania musí zahrnúť príjmy zo zdrojov na území Slovenska, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, vrátane príjmov z Nemecka.

Konflikt dvojitej rezidencie

V prípade, že je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, napríklad Slovenska a Českej republiky, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií, ktoré zohľadňujú:

• Stály byt: Byt, ktorý má daňovník vo vlastníctve alebo v držbe, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie.
• Stredisko životných záujmov: Štát, ku ktorému má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy.
• Miesto obvyklého zdržiavania sa: Štát, v ktorom sa daňovník obvykle zdržiava.
• Štátne občianstvo: Ak predchádzajúce kritériá nie sú rozhodujúce, daňovník je považovaný za rezidenta štátu, ktorého je štátnym občanom.
• Dohoda príslušných úradov: Ak predchádzajúce kritériá nie sú rozhodujúce, príslušné úrady zmluvných štátov sa dohodnú na vyriešení konfliktu.

Zdaňovanie rôznych typov príjmov zo zdrojov v Nemecku

Zdaňovanie príjmov slovenského rezidenta, ktoré mu plynú zo zdrojov v Nemecku, sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Nemeckom a zákonom o dani z príjmov.

Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)

Ak slovenský rezident vykonáva zamestnanie v Nemecku, príjem za túto činnosť je spravidla zdaniteľný v Nemecku, teda v štáte skutočného výkonu činnosti. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v Nemecku zdaňuje Nemecko, slovenský rezident má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike.

Prečítajte si tiež: Príjmy a dane pre špecifické skupiny

Výnimkou je situácia, keď rezident SR vykonáva zamestnanie v Nemecku kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v Nemecku nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takom prípade príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v Nemecku.

Príjmy z podnikania (živnosti)

V prípade, ak slovenský rezident vykonáva podnikateľskú činnosť v Nemecku, pri zdaňovaní jeho príjmov je rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne. Ak daňovníkovi v Nemecku vznikne stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej tam vykonáva svoju činnosť, právo na zdanenie jeho príjmov má Nemecko. Ak stála prevádzkareň nevznikne, príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na území Nemecka zdaní len v SR.

Príjmy z prenájmu a predaja nehnuteľnosti

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v Nemecku sa riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v Nemecku podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Slovenský rezident je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca

Ak slovenský rezident dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v Nemecku, tieto príjmy môžu byť zdanené v Nemecku. To, či Nemecko toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Slovenský rezident je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnávateľa

Výhry a ceny

Ak slovenský rezident v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu z Nemecka, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Úrokové príjmy

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia slovenský rezident dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v Nemecku, ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je slovenský rezident povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

Dividendy (podiely na zisku)

V prípade, že slovenský rezident v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) z Nemecka, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy". Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov v Nemecku sa v Slovenskej republike používajú dve metódy:

• Metóda vyňatia príjmov: Príjem zo zdrojov v zahraničí sa vyjme zo základu dane v Slovenskej republike, avšak táto metóda sa v súčasnosti uplatňuje len obmedzene.
• Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť v Slovenskej republike, a to najviac do výšky dane, ktorá by bola z tohto príjmu zaplatená v Slovenskej republike.

Od zdaňovacieho obdobia roku 2020 sa v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z. z.) uplatňuje pri príjmoch dosiahnutých v Nemecku metóda zápočtu dane.

Prečítajte si tiež: Ako zhodnotiť úspory v 3. pilieri?

Daňové priznanie a povinnosti slovenského rezidenta

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok je 31. marca nasledujúceho roka. Túto lehotu je možné predĺžiť, ak daňovník podá príslušnému správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.

Povinnosť podať slovenské daňové priznanie pri práci v Nemecku

Aj keď ste celý rok pracovali iba v Nemecku, ste povinný podať slovenské daňové priznanie. Dôvodom je povinnosť slovenského rezidenta zdaniť svoje celosvetové príjmy v Slovenskej republike. Zahraničné príjmy, teda príjmy z Nemecka, sa zo slovenského daňového priznania vynímajú, a tak Vám na Slovensku nevzniká žiadna daňová povinnosť z dosiahnutého zahraničného príjmu.

Potvrdenie EU/EWR

Povinnou prílohou nemeckého daňového priznania je potvrdenie EU/EWR. Tento formulár potvrdzuje príslušný slovenský daňový úrad, ktorý na ňom potvrdzuje výšku príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska, resp. boli dosiahnuté daňovníkom mimo Nemecka. Formuláre však slovenský daňový úrad potvrdí len na základe podaného slovenského daňového priznania.

Aktuálne výzvy v Nemecku a ich vplyv na pracujúcich dôchodcov

Nemecko v roku 2024 čelí viacerým ekonomickým a sociálnym výzvam, ktoré majú vplyv aj na pracujúcich dôchodcov. Medzi tieto výzvy patria:

• Zvyšovanie daní a odvodov: Na udržanie sociálneho štátu je potrebné neustále zvyšovať dane a dávky, čo znižuje čistý príjem pracujúcich.
• Vysoké ceny energií: Vysoké náklady na energie znižujú disponibilný príjem domácností.
• Postupná deindustrializácia: Presun výroby do krajín s nižšími nákladmi ohrozuje pracovné miesta a znižuje hospodársky rast.
• Volebné otrasy doma i v zahraničí: Politická neistota komplikuje prijímanie hospodárskych opatrení.
• Pokračujúca nekontrolovaná migrácia: Vysoký počet migrantov zaťažuje sociálny systém a znižuje tlak na zvyšovanie miezd v nízkopríjmovom sektore.
• Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily brzdí hospodársky rast.

Tieto faktory ovplyvňujú atraktivitu Nemecka pre zahraničných pracovníkov, vrátane kvalifikovaných odborníkov, a môžu viesť k odlivu mozgov.

Sociálny systém a jeho vplyv na motiváciu pracovať

Štátne sociálne dávky spôsobujú, že pracovať v mnohých profesiách je takmer nerentabilné. Pokiaľ mzdy v nízkopríjmovom sektore nebudú výrazne vyššie ako štátne sociálne dávky, čoraz viac ľudí sa pochopiteľne rozhodne pre štátne sociálne dávky. To vytvára tlak na zvyšovanie daní a odvodov, čo ďalej znižuje motiváciu pracovať.

tags: #zdanenie #príjmov #pracujúcich #dôchodcov #v #Nemecku