
Zabezpečenie stravovania zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa, ktorú upravuje Zákonník práce. Jednou z foriem zabezpečenia tejto povinnosti je aj finančný príspevok na stravovanie, ktorý predstavuje alternatívu k tradičným stravným lístkom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o finančnom príspevku na stravovanie, jeho podmienkach, daňových a odvodových aspektoch, ako aj o rozdieloch medzi ním a stravnými lístkami.
Zamestnávateľ je podľa § 152 Zákonníka práce povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zabezpečenie stravovania sa rozumie poskytovanie najmä jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Zamestnávateľ si môže túto povinnosť splniť viacerými spôsobmi:
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancovi výber medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.
Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín môže zamestnávateľ (nie je to však jeho povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. To sa týka napríklad zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným bez pracovnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Prehľad zdaňovania príspevku na dieťa
Finančný príspevok na stravovanie je peňažný príspevok, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako alternatívu k stravným lístkom. Cieľom je umožniť zamestnancom flexibilnejšie zabezpečenie stravovania.
Finančný príspevok na stravovanie musí byť poskytnutý vopred.
Suma finančného príspevku na stravovanie sa odvíja od sumy, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístka, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Od 1. apríla 2025 platia nové sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
Na základe toho je minimálna hodnota stravného lístka od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie je teda 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok alebo finančný príspevok na stravovanie je 4,84 eura (55 % z 8,80 eur).
Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad zdaňovania výsluhového príspevku
Zamestnávateľ môže na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. apríla 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancom sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak sú poskytnuté ako hodnota stravy - nepeňažné plnenie. To znamená, že hodnota stravných lístkov je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane z príjmov.
Finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce, rovnako ako aj finančný príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu, nie je oslobodený od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, lebo nejde o nepeňažné plnenie - o hodnotu stravy. Finančný príspevok je teda súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a podlieha dani z príjmov, ako aj sociálnemu a zdravotnému poisteniu.
Výnimkou je situácia, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V takom prípade je finančný príspevok u zamestnanca oslobodený od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o rodičovskom príspevku
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak sú poskytované za podmienok podľa § 152 Zákonníka práce. To znamená, že ak je finančný príspevok na stravovanie poskytovaný v súlade s pravidlami Zákonníka práce, je pre zamestnávateľa v plnej výške daňovým výdavkom.
Výdavok vynaložený zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca je daňovým výdavkom aj vtedy, ak je vynaložený nad limit Zákonníka práce (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie aj nad uvedené limity, takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a pre zamestnávateľa daňovým výdavkom.
Finančný príspevok na stravovanie sa poskytuje vopred a účtuje sa na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom. Po ukončení mesiaca zamestnávateľ podľa skutočného nároku zamestnanca na stravovanie zúčtuje pohľadávku z účtu 335 v prospech účtu 335 súvzťažne na ťarchu účtu: