Zdravotná starostlivosť v Československu počas socializmu: Mýty a realita

Mnohí Slováci vnímajú obdobie socializmu s nostalgiou, pričom prieskumy verejnej mienky ukazujú, že značná časť obyvateľstva má o tomto období nekriticky pozitívne predstavy. Agentúra FOCUS v roku 2018 realizovala reprezentatívny prieskum, ktorý ukázal, že až 43 % opýtaných si myslí, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie ako dnes, v porovnaní s 32 %, ktorí si myslia opak. Súvisí to s rozšírenými mýtmi o socializme, kde až 79 % respondentov súhlasilo, že za socializmu sa žilo bezpečnejšie a bola nižšia kriminalita, 63 %, že zdravotníctvo bolo lepšie a ľudia sa dožívali vyššieho veku.

Príčiny pozitívneho vnímania socializmu

Medzi ďalšie príčiny pozitívneho vnímania socializmu patrí preferencia istôt a garancií pred slobodou, relativizovanie totalitnej povahy režimu a spomienkový optimizmus, ktorý starší prenášajú na mladších. Mnohí si spomínajú na mladosť a bezstarostný život pod ochranou rodičov, čo skresľuje objektívne vnímanie reality.

Zdravotná starostlivosť: Mýtus o špičkovej a dostupnej starostlivosti

Jeden z najrozšírenejších mýtov sa týka zdravotníctva. Pred rokom 1948 bolo Československo na 12. mieste na svete v priemernej dĺžke života, no v roku 1989 kleslo na 27. miesto. Zdravotná starostlivosť bola štátna, čo znamenalo oddelenie platenia od poskytovania služieb. To viedlo k monopolnému postaveniu štátu bez konkurencie a možnosti voľby pre spotrebiteľa.

Nedostatky socialistického zdravotníctva

Takýto systém spôsobil preplnené čakárne, dlhé čakanie na operácie a neefektívne využívanie zdrojov. V niektorých zariadeniach boli lekári a prístroje nečinné, zatiaľ čo inde pacienti čakali mesiace na zákroky. Do hry vstupovali úplatky a čierny trh, ktoré mali zmierniť nedostatky socialistického zdravotníctva.

Autori knihy "Mýty o socialistických časech" uvádzajú, že socialistické zdravotníctvo trpelo nedostatkom financií, prístrojov a zahraničných liekov, hoci si medicína zachovala západný charakter.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Dnešná realita

Dnešný systém je tiež financovaný z verejných rozpočtov, no mechanizmy financovania sú odlišné. Medicína pokročila a ľudia vynakladajú na zdravie viac peňazí. Napriek tomu existujú preplnené čakárne, dlhé čakacie listiny a sťažnosti na nedostatok financií, ako aj úplatkárstvo.

Kvalita potravín: Ďalší silný mýtus

Podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina ľudí myslí, že za socializmu boli potraviny kvalitnejšie a bezpečnejšie. Ako to však bolo v skutočnosti?

Cena a dostupnosť potravín

Porovnanie cien a dostupnosti potravín ukazuje, že dnes sú takmer všetky potraviny vo vzťahu k mzdám a dôchodkom relatívne lacnejšie. Priemerne zarábajúci zamestnanec si môže dovoliť viac ryže, mäsa a oleja ako v roku 1989. Regály obchodov sú plné a sortiment je široký, zatiaľ čo za socializmu bola ponuka chudobnejšia a často chýbali aj základné produkty.

Hnojenie a striekanie

Hektárové výnosy v poľnohospodárstve zaostávali za Západom, hoci sa chemizovalo, koľko len šlo. V 70. rokoch 20. storočia používali československí poľnohospodári na jeden hektár päťkrát viac hnojív ako farmári vo Francúzsku. Spotreba pesticídov bola v porovnaní s dneškom dvojnásobná.

Bezpečnosť potravín

Bezpečnosť potravín síce podliehala kontrole, no v prípadoch, keď sa zistili nebezpečné látky, režim tieto zistenia tajil. Dnes každý odhalený nedostatok vyvoláva škandál a médiá mu venujú pozornosť. O ťažkých kovoch v mlieku či dusičnanoch v zelenine by sa pred rokom 1989 v novinách nedočítali.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Bulletiny potravinárskeho výskumu

Jednou z možností, ako sa dozvedieť viac o kvalite a bezpečnosti potravín za komunistov, sú Bulletiny potravinárskeho výskumu, ktoré vydával Výskumný ústav potravinársky. Tieto bulletiny odhaľujú problémy s vysokým obsahom ťažkých kovov a piesku v potravinách určených pre deti.

Dusičnany v zelenine

V 80. rokoch bola kontaminácia potravín nebezpečnými látkami pretrvávajúci problém. V roku 1989 H. Papajová a V. Hermanová písali, že olovo, kadmium a zinok zostávajú v bielkovinnej zložke syra. Monitorizácia cudzorodých látok v potravinách z roku 1988 upozorňovala na nadlimitný obsah dusičnanov v zelenine a zemiakoch.

Export do USA

V roku 1984 sa Československo pokúsilo realizovať veľkú exportnú dodávku šunky do USA, no americké úrady ju vrátili s odôvodnením, že je zamorená zmesou nebezpečných priemyselných chemikálií.

Dovoz potravín

Keďže Československo nebolo sebestačné v produkcii mäsa, hovädzie sa muselo importovať zo Sovietskeho zväzu, kde pri prekladaní čiastočne rozmŕzalo. V prípade mliečnych produktov sa nahrádzal nedostatok mliečneho tuku rôznymi náhradami. Krajina sa stala svetovým rekordérom v konzumácii tavených syrov.

Chuť potravín

Za socializmu boli v obchodoch aj chutné potraviny, v krčmách sa čapovalo dobré pivo a vznikla kofola. Mnohí ľudia sú presvedčení, že potraviny za socializmu boli chutnejšie. L. Steinhauser poznamenáva, že veľká časť produkcie mäsiarskeho sektoru by bola na súčasnom slovenskom trhu nepredajná.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Zdravotníctvo: Tlak na kvantitu a intenzitu

V zdravotníctve platil tlak na kvantitu a intenzitu. Stavali sa nemocnice a polikliniky, rástol počet zdravotníckych pracovníkov a vytvárali sa masové programy proti infekčným ochoreniam. Starostlivosť o novorodencov narástla na význame.

Problémy od 60. rokov

Od 60. rokov začali prevažovať chronické ochorenia, na ktoré socialistické zdravotníctvo nedokázalo adekvátne reagovať. Stredná dĺžka života mužov dokonca poklesla. Zdravotníctvo sa borilo s nedostatkom moderných liekov a technického vybavenia.

Rovnosť v zdravotníctve?

Aj v zdravotníctve platilo, že boli rovní a rovnejší. Pre pohlavárov existovalo špeciálne sanatórium a možnosť liečby v zahraničí. Vysoká bola aj miera korupcie.

Život sa predlžoval len pomaly

Otvorenie hraníc a zmena v spoločnosti priniesli svoje ovocie. V roku 1960 bola v Československu priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení vyše 70,5 roka. No za 30 rokov socialistického zdravotníctva sa tento ukazovateľ zvýšil len o necelý rok.

Spomienkový optimizmus

Na zlé sa ľahko zabúda. Ľudia si neuvedomujú, že diagnostiku a liečbu, ktorú máme k dispozícii v súčasnosti, sme predtým nemali. Rastúca informovanosť a povedomie o právach pacientov tiež zohrávajú svoju úlohu.

Nedostatok lekárov a sestier

Problematická je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch. Absolventi si dnes miesta hľadajú sami a môžu si vyberať. Otvorenie hraníc prinieslo možnosti zdravotníckych pracovníkov uplatniť sa v zahraničí.

Piliere socialistického zdravotníctva

V pamäti ľudí je socialistické zdravotníctvo späté s bezplatnosťou, dostupnosťou a lepšou starostlivosťou. Tieto princípy boli konštrukčnými piliermi systému. Je príznačné, že tieto asociácie nevybledli ani po tridsiatich rokoch od skončenia socializmu.

Kto pozitívne hodnotí socialistické zdravotníctvo?

Ľudia, ktorí dnes pozitívne hodnotia socialistické zdravotníctvo, majú viac ako 55 rokov. Počas ich života socialistické zdravotníctvo znížilo novorodeneckú úmrtnosť a zabezpečilo dostupnosť lekárov a nemocníc.

Na druhej strane sa ale v podstate dovtedy nestretli s medicínou chorôb a jej kvalitou. Nebol zabezpečený systém kvalitných preventívnych prehliadok pre ženy napríklad vo včasnej diagnostike rakoviny krčka maternice.

Tri fázy socialistického zdravotníctva

1. fáza (1948 - 1961): Fáza rastu, najmä vďaka revolučným, ekonomicky nenáročným a masovo aplikovateľným spôsobom liečby a prevencie (zvýšenie hygieny, očkovanie detí a zavedenie antibiotík).
2. fáza (1962 - 1967): Fáza stagnácie. Stredná dĺžka života stagnuje, efekt dosiahnutý v prvej fáze už nemohol priniesť zlepšenie parametrov.
3. fáza (1968 - 1989): Fáza úpadku. Počas nej sa parametre zhoršovali, pričom došlo k rôznej trajektórii pri mužoch a ženách. Stredná dĺžka života u mužov dokonca klesala.

Povojnová stredná Európa a zdravotníctvo

Otázka zdravia v povojnovej strednej Európe bola ovplyvnená studenou vojnou, regionálnymi špecifikami a kontinuitou. V roku 1948 vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), na ktorej založení sa podieľal aj československý lekár Josef Čančík.

Po nástupe komunistov v strednej Európe v roku 1949 zástupcovia štátov tzv. „východného bloku“ oznámili svoje vystúpenie z WHO.

Univerzálny prístup k zdravotníckym službám

Po vojne sa v štátoch strednej a východnej Európy realizovala predstava univerzálneho prístupu k zdravotníckym službám. Systém v Československu, Poľsku a Maďarsku vykazoval znaky „pôvodného sovietskeho modelu“.

Tuberkulóza a rakovina

Povojnová stredná Európa bola silno zasiahnutá aj tuberkulózou a vysoká bola aj úmrtnosť na rakovinu žalúdka. V Poľsku v 60. a 70. rokoch rástol počet úmrtí na zhubné nádorové ochorenia, no povedomie o rakovine bolo slabé.

Reprodukčné zdravie a pronatalitná politika

Jednotlivé štáty strednej Európy v priebehu 50. rokov postupne legalizovali ukončenie tehotenstva, s výnimkou Albánska a Nemeckej demokratickej republiky.

Zdravotnícka expertíza v globálnych konfliktoch

Po druhej svetovej vojne bola zdravotná expertíza zo strednej a východnej Európy využívaná v globálnych konfliktoch, napríklad v Kórei a vo Vietname.

Emancipujúce sa štáty v Afrike a Ázii

Dôležitým aspektom pôsobenia socialistického zdravotníctva a expertízy bol aj priestor emancipujúcich sa štátov, najmä v Afrike a v Ázii.

Transformácia zdravotníctva po roku 1989

Transformácia zdravotníctva po roku 1989 v strednej Európe nebola jednotná. Zavedenie príplatkov, transformácia nemocníc z verejných inštitúcií na súkromné firmy.

tags: #zdravotná #starostlivosť #socializmus #Československo