
Žaloba je základným nástrojom na uplatnenie práva na súde. Avšak, nie každá žaloba, ktorá je podaná, je úspešná. Existujú rôzne dôvody, pre ktoré môže súd žalobu zamietnuť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dôvodoch na zamietnutie žaloby v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na Správny súdny poriadok (SSP) a Civilný sporový poriadok (CSP).
Správny súdny poriadok upravuje konanie pred správnymi súdmi. Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže správny súd žalobu zamietnuť.
Súd odmietne žalobu, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy stanovené zákonom pri jednotlivých typoch konania. Takýmto postupom je pri žalobe proti nečinnosti vyčerpanie sťažnosti alebo podnetu prokuratúre podľa § 244 ods. 1 a 3. Pri prokurátorovi je takýmto postupom podanie neúspešného protestu prokurátora pri správnej žalobe (§ 45 ods. 1 a § 178 ods. 2), pri žalobe proti uzneseniu zastupiteľstva (§ 45 ods. 3 a § 350), pri žalobe proti všeobecne záväznému nariadeniu (§ 45 ods. 4, § 359 ods. 1) a podanie neúspešného upozornenia prokurátora pri žalobe proti nečinnosti (§ 45 ods. 2 a § 244 ods. Ak žalobca nevyčerpal všetky dostupné opravné prostriedky predtým, ako sa obrátil na súd, jeho žaloba môže byť zamietnutá.
Povahu obmedzenia, a teda výnimky zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach Správneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie § 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. Z uvedeného je zrejmé, že k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 28 SSP môže dôjsť na základe troch dôvodov - šikanózny charakter správnej žaloby, správnou žalobou sa sleduje zneužitie práv, či jeho bezúspešné uplatňovanie. O aký prípad v praxi pôjde bude závisieť výlučne od konkrétnych okolností prejednávanej veci s tým, že bude úlohou a zároveň povinnosťou súdu takéto správanie riadne identifikovať a vzhľadom na to, že sa bude jednať o celkom výnimočný postup, aj presvedčivo odôvodniť.
Dôvodová správa k zákonu č. Písmeno a) sa týka zastavenia konania pri späťvzatí žaloby, avšak len za podmienky, že vo veci nebolo doposiaľ správnym súdom rozhodnuté, čím sa rozumie moment vyhlásenia rozhodnutia, resp. Písmeno b) stanovuje subsidiaritu zastavenia konania v dôsledku zistenia neodstrániteľnej vady, ak existencia tejto vady nie je jedným z dôvodov pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. Písmeno c) ako dôvod zastavenia nadväzuje na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. d). Ak orgán verejnej správy na základe protestu prokurátora zruší žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, správny súd konanie zastaví. Ak však rozhodnutie o vyhovení protestu bolo následne napadnuté na správnom súde správnou žalobou inej osoby, bude môcť byť konanie o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vydanému vo veci samej zastavené správnym súdom len so súhlasom žalobcu (ktorý napadol rozhodnutie alebo opatrenie vydané vo veci samej). Písmeno d) ako dôvod zastavenia konania nadväzuje na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. e). Ak orgán verejnej správy v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušil alebo zmenil žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, správny súd konanie zastaví. Ak však rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie vo veci samej, bolo následne napadnuté na správnom súde žalobou inej osoby, bude môcť byť konanie o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vydanému vo veci samej zastavené správnym súdom len so súhlasom žalobcu (ktorý napadol rozhodnutie alebo opatrenie vydané vo veci samej). Ak výsledkom konania o mimoriadnom opravnom prostriedku bola zmena rozhodnutia vo veci samej, a toto rozhodnutie následne ten istý žalobca tiež napadol správnou žalobou, správny súd konanie zastaví len so súhlasom žalobcu. Písmeno e) má ako dôvod zastavenia konania zabrániť zbytočnému predlžovaniu konania pred správnym súdom zo strany žalobcu a nadväzuje na predchádzajúce prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. Písmeno g) ustanovuje ako dôvod zastavenia konania odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v konaní, ak sa nejedná o situácie uvedené v písm. c) a d). Písmeno h) určuje, že konanie správny súd zastaví aj v prípadoch stanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom Zákon upravuje zastavenie konania v § 63, § 101 ods. 4, § 179 ods. 4, § 205, § 217, § 218, § 239, § 248, § 251 ods. 2, § 260, § 262 ods. 4, § 271 ods. 1, § 321, § 333, § 345, § 356 ods. 1, § 365, § 374 ods. 1, § 419 ods. 1, § 460, § 462 ods.
Prečítajte si tiež: Všetko o náhrade mzdy pri PN
Civilný sporový poriadok upravuje konanie v civilných veciach.
Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť.
Podľa § 172 ods.1 CSP Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. Rozsudok pre zmeškanie je samostatne upravený v § 278 a nasl. CSP a primerane sa použije nie len pri predbežnom prejednaní sporu, ale aj pri nedostavení sa na klasické pojednávanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje.
Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje podľa § 80 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p.
Podľa § 153 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Hlavným argumentom je, že len ak má sudca k dispozícii všetky relevantné dôkazy je schopný včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Výnimkou je situácia, že sa strana predloží jeden z vyššie uvedených prostriedkov neskôr, ako reakciu napr. na tvrdenie protistrany, pričom o tejto skutočnosti predtým nevedela a nemala objektívne možnosť túto skutočnosť, či tvrdenie predvídať. Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.
Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov. Ide konkrétne o zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok. V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného. Na úvod je potrebné povedať, že zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“. Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného. V OSP bola miestna príslušnosť určená tak, že všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Bydlisko však nie je trvalý pobyt. Bydlisko je pojmom širším, ako je pojem trvalý pobyt. Môže však nastať situácia, že trvalý pobyt nemá osoba nahlásený. V takom prípade sa postupuje tak, že príslušným súdom je ten súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba trvalý pobyt naposledy, resp. právnická osoba naposledy svoje sídlo. Ak by nebolo možné určiť miestnu príslušnosť súdu ani týmto spôsobom, potom je miestne príslušným súdom ten súd, v ktorého obvode má právnická osoba alebo fyzická osoba majetok. Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe. Za použitia doslovného výkladu zákona je možné dospieť k záveru, že v prípade určovania miestnej príslušnosti fyzickej osoby podnikateľa, napr. živnostníka, sa táto nebude určovať podľa miestna podnikania, ako tomu bolo doteraz v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby podnikateľa. Snahou autorov zákona bolo viesť ľudí k tomu, aby si dôsledne nahlasovali svoj trvalý pobyt, avšak takáto právna úprava miestnej príslušnosti by mohla v praxi spôsobiť problémy. Dôvodom je, že napr. vo verejnej časti Živnostenského registra nie je uvedený trvalý pobyt živnostníka. Takáto právna úprava nasvedčuje tomu, že veritelia (žalobcovia) si budú musieť prostredníctvom registra obyvateľov zrejme zisťovať trvalý pobyt žalovaného. Do úvahy ešte prichádza vyžiadať si od živnostníka adresu trvalého pobytu už pri vzniku právneho vzťahu. Pre porovnanie uvádzame znenie už neúčinného ustanovenia OSP: Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Tak, ako tomu bolo aj v Občianskom súdom poriadku, aj v CSP je určená aj alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu. Mimosporové konania, ako sú rozvod, neplatnosť manželstva, veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých CSP vylúčil úplne a sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku Ani na konania týkajúce sa burzy, či zmenky sa už nevzťahuje alternatívna príslušnosť tak, ako tomu bolo v OSP. Na tieto konania sa teraz uplatňujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov. V špeciálnych druhoch konaní, uvedených v § 22 až 33 CSP, akými sú napríklad konania o zmenke a šekoch, burzové spory, pracovnoprávne spory, konania o konkurze a reštrukturalizácii a pod., je príslušnosť upravená odlišne. Ide o tzv. kauzálnu príslušnosť, teda príslušnosť podľa typu sporu (podľa kauzy). V týchto prípadoch sú na konanie príslušné konkrétne súdy, stanovené zákonom. CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní. Ide o tzv. Predbežné prejednanie sporu. Predbežné prejednanie sporu upravuje § 168 až 172 CSP. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Jedným zo základných princípov súdneho konania, je podľa čl.7 ods.2 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Aj v tomto prípade je úlohou súdu dosiahnuť zmier strán, nakoľko ide o rýchlejší a lacnejší spôsob. Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné. Ak však strany nie sú ochotné vyriešiť spor zmierom, či mediáciou ani po ingerencii súdu, potom bude nasledovať klasické pojednávanie. Predtým však uloží stranám, aby splnili procesné povinnosti, ktoré sú potrebné na riadny priebeh pojednávania. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne. Takýto postup má podľa autorov zákona zabrániť prekvapivým rozhodnutiam v sporoch. S predbežným prejednaním sporu a rovnako aj s pojednávaním vecne súvisí aj ďalšie nóvum v civilnom konaní.
Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP. Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov- spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala predložiť strana, aj sám. Z judikatúry a praxe je zrejmé, že spotrebitelia, či zamestnanci často nepoznajú svoje práva a ani účinný spôsob právnej ochrany.
Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Sťažnosť môže podať strana, v ktorej neprospech bolo vydané uznesenie. Podať ju môže do 15 dní od doručenia sťažnosti, pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne a tiež čoho sa strana domáha. Domáhať sa môže v podstate buď zmeny alebo zrušenia rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje sudca príslušného súdu. Sudca posúdi, či je sťažnosť dôvodná. Ak nie je, tak ju zamietne. Ak ju posúdi ako dôvodnú, tak môže rozhodnúť dvoma spôsobmi. Môže uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, alebo ju zrušiť a vrátiť. Ak uznesenie sudca zruší a vráti, je vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. Sťažnosť má suspenzívny účinok, to znamená, že ak je sťažnosť podaná včas, tak sa plynutie lehoty, po uplynutí ktorej by inak uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preruší. Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí žaloby, uviesť aj opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. V prípade ak návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý či nie je zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, súd takýto návrh odmietne. Ak sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, súd rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 30 dní od doručenia, v prípade ak sa navrhovateľ domáha, aby osoba nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne táto osoba podozrivá z násilia, rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 24 h. Ak súd neodkladné opatrenie nariadi, doručí uznesenie o jeho nariadení spolu s návrhom na nariadenie protistrane. Zmena však nastáva v prípade, ak súd prvej inštancie nenariadi neodkladné opatrenie a navrhovateľ podá odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi. V doterajšej právnej úprave, ak odvolací súd nariadil predbežné opatrenie, nemohla sa protistrana nijako brániť, nakoľko takéto rozhodnutie bolo právoplatné. § 329 ods.1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Zostáva zachované, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak zákon neustanoví inak. Zmenou oproti OSP však je, že súd bude môcť výnimočne nariadením neodkladného opatrenia rozhodnúť vo veci samej. Ani žaloba vo veci samej sa nebude musieť podávať vždy. V prípade, ak možno nariadením neodkladného opatrenia zabezpečiť trvalú úpravu vzťahov medzi stranami, potom nie je nutné žalobu vo veci samej podávať. Inak súd určí lehotu na podanie žaloby vo veci samej a ak táto podaná nebude, súd neodkladné opatrenie zruší. V OSP nebolo možné rozhodnúť predbežným opatrením vo veci samej a bolo nutné podať návrh vo veci samej na súd v stanovenej lehote. Novinkou je tzv. Zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 OSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Podľa § 106 ods. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. To znamená, že aj v tomto prípade si bude môcť osoba zvoliť inú adresu, avšak ak sa nepodarí zásielky adresátovi riadne doručovať, bude súd postupovať podľa ods.1 písm. a) a písm. Sankciou za nesplnenie si svojej povinnosti nahlásiť pobyt riadne a včas je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. Dôležitým ustanovením je aj § 116. Tento odráža ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, majú osoby právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto je potrebné, aby aspoň jeden úkon bol doručený do osobe do vlastných rúk. Toto ustanovenie zavádza povinnosť doručiť na adresu uvedenú vo verejnom registri, ak takáto adresa absentuje, potom je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu. To bude uskutočňovať napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu, ústav na výkon trestu odňatia slobody, či Daňový úrad. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Aj CSP sa riadi zásadou úspechu, resp. pomerom úspechu strany v konaní. Zmenou oproti OSP však je, že náhradu trov prizná súd strane aj …
Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku
tags: #dôvody #na #zamietnutie #žaloby