
Článok sa zaoberá problematikou žiadosti o odchodné, nároku na odstupné a odchodné v rôznych situáciách, ako aj postupom pri uplatňovaní týchto nárokov.
Odstupné pri skončení pracovného pomeru je pomerne zaužívaný pracovnoprávny inštitút, ktorého podmienky poskytovania sa v priebehu času menili. Nový Zákonník práce, zákon č. 311/2001 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla 2002, zrušil osobitný zákon o poskytovaní odstupného pri skončení pracovného pomeru a právnu úpravu odstupného zahrnul do svojho obsahu.
Odstupné a odchodné sú dva rôzne inštitúty pracovného práva, ktoré plnia odlišné funkcie. Spoločným znakom oboch plnení je, že sa poskytujú pri skončení pracovného pomeru. Odstupné, na rozdiel od odchodného, môže zamestnanec dostať aj viackrát od rôznych zamestnávateľov, najmä ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z hospodárskych dôvodov.
Ďalšou spoločnou charakteristikou je, že podľa mzdových predpisov tieto plnenia netvoria súčasť mzdy alebo platu. Napriek tomu sa s nimi z hľadiska súdnej vymáhateľnosti nakladá ako so mzdovými nárokmi. Ak sú súčasťou kolektívnej zmluvy, tvoria jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej vymáhateľnosti na rovnakej úrovni, akoby tieto nároky zakotvoval samotný zákon. Pri zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom prechádzajú tieto pracovnoprávne nároky na nadobúdateľa.
Novela Zákonníka práce prijatá zákonom č. 210/2003 Z. z. zmenila právnu úpravu odstupného. Ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce už neformuluje poskytnutie odstupného ako právnu povinnosť zamestnávateľa, ale ako jeho oprávnenie, obmedzené skončením pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákonníka práce. Toto ustanovenie je relatívne kogentné, čo má zásadný právny význam pri posudzovaní oprávnenosti poskytovania odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou alebo pri iných formách skončenia pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Oprávnenie zamestnávateľa poskytnúť odstupné pri skončení pracovného pomeru podľa § 76 ods. 1 ZP sa podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ZP mení na právnu povinnosť zamestnávateľa, ak sa zamestnanec vzdá výpovednej doby. V takom prípade musí zamestnávateľ poskytnúť odstupné minimálne vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, a ak zamestnanec pracuje u zamestnávateľa najmenej päť rokov, minimálne vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Poskytuje ho zamestnávateľ pri prvom skončení pracovného pomeru zamestnanca po jeho vzniku nároku na dôchodok. Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného.
O odchodné, ak spĺňate podmienky na jeho vyplatenie, musíte požiadať, zamestnávateľ ho nevypláca automaticky. Zákon nestanovuje, že žiadosť musí byť písomná, ale za účelom preukázania, že zamestnanec požiada zamestnávateľa o vyplatenie, je vždy lepšie doručiť písomnú žiadosť, prípadne aspoň správu elektronickej pošty alebo požiadať o vyplatenie pred svedkami. Ak zamestnávateľ odchodné nevyplatí dobrovoľne, môžete sumu odchodného vymáhať ako peňažnú pohľadávku voči zamestnávateľovi.
Ku dňu [dátum] ste so mnou rozviazali pracovný pomer výpoveďou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. [písmeno] Zákonníka práce. Keďže sa tak stalo z dôvodov [uviesť dôvod], vznikol mi nárok na vyplatenie odstupného vo výške [násobok] môjho priemerného mesačného zárobku.
Žiadam o zaplatenie odstupného najneskôr do termínu [dátum].
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
S pozdravom,
[Meno a priezvisko]
[Podpis]
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?