Ako efektívne využiť zisk na vysporiadanie straty z minulých rokov

Po skončení príslušného obdobia obchodná spoločnosť zisťuje svoj výsledok hospodárenia. Môže dosiahnuť zisk alebo stratu. Na vyhodnotenie úspešnosti alebo neúspešnosti podnikania v príslušnom období slúži najlepšie ukazovateľ, ktorým je výsledok hospodárenia. Výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti sa zisťuje pravidelne, minimálne raz za celé predchádzajúce účtovné obdobie. Výsledok hospodárenia sa zisťuje ako rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie (neberú sa do úvahy vnútroorganizačné výnosy a náklady, ak o nich obchodná spoločnosť účtuje). Napríklad sa teda spočítajú všetky výnosy za rok 2016 a od nich sa odpočíta suma všetkých nákladov za rok 2016. V účtovníctve sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie zisťuje na účte 710 - Účet ziskov a strát. Ak boli výnosy za účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v obchodných spoločnostiach

Zisk v obchodnej spoločnosti sa na niečo použije alebo sa ponechá ako tzv. „nerozdelený zisk“ a rozhodne sa o ňom inokedy. Podobne je to aj v prípade straty, ktorá sa musí z nejakých zdrojov uhradiť, alebo sa ponechá ako tzv. „neuhradená strata“. Na Slovensku v súčasnosti existuje päť druhov obchodných spoločností - spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), akciová spoločnosť (a.s.), verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.), komanditná spoločnosť (k.s.) a jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.). Každá z týchto spoločností je osobitne upravená zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý ustanovuje aj pravidlá rozdelenia zisku a vysporiadania straty. Znamená to, že pri každom type obchodnej spoločnosti rozdelenie zisku a vysporiadanie straty môže prebehnúť úplne inak.

Rozdelenie zisku v s.r.o.

Zisk s.r.o. sa rozdeľuje až po skončení účtovného obdobia a až na základe schválenej účtovnej závierky. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami. Pri rozdeľovaní zisku v s.r.o. je potrebné myslieť na povinnosť vytvárať rezervný fond. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku, je s.r.o. povinná ho vytvoriť z čistého zisku za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Rezervný fond je s.r.o. povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu najmenej vo výške 10 % základného imania.

Ak s.r.o. zo zisku doplnila rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí pred jeho rozdelením spoločníkom jeho zvyšnú časť prednostne použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju vykazuje. Zvyšok zisku s.r.o. môže rozdeliť spoločníkom, rozdeliť zamestnancom, zvýšiť z neho základné imanie (ak sa zo zisku zvyšuje základné imanie, vtedy musí byť účtovná závierka podľa § 144 v spojení s § 208 ods. 2 Obchodného zákonníka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití rozhodne s.r.o. neskôr. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka s.r.o. nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk vtedy, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie spoločníkom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.

Rozdelenie zisku v a.s. a j.s.a.

O rozdelení zisku a vysporiadaní straty a.s. a j.s.a. rozhoduje až valné zhromaždenie na základe návrhu, ktorý mu predkladá predstavenstvo. Najskôr však musí valné zhromaždenie riadnu individuálnu účtovnú závierku schváliť. A.s. a j.s.a. vytvárajú rezervný fond už pri svojom vzniku. Sú povinné ho však každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podmienky, po ktorých splnení môže a.s. a j.s.a. vyplácať akcionárom podiely na zisku, sú uvedené v § 179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka. Po tom, ako a.s. a j.s.a. doplní rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí prednostne čistý zisk ďalej použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju má. Až potom môže zvyšok zisku rozdeliť akcionárom, členom predstavenstva, dozornej rady, zamestnancom alebo môže zo zisku zvýšiť základné imanie (vtedy musí byť účtovná závierka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití sa rozhodne neskôr. Pri rozdeľovaní zisku medzi akcionárov platí ešte obmedzenie uvedené v § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka. A.s. a j.s.a. nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie akcionárom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.

Prečítajte si tiež: Všetko o Praceneschopnosti, Ušlom Zisku a Náhrade Škody

Vysporiadanie straty v s.r.o., a.s. a j.s.a.

Ak s.r.o., a.s. alebo j.s.a. dosiahne stratu, na jej vysporiadanie možno použiť rezervný fond, ktorý na tento účel vytvárajú. Ak na jej krytie nepostačuje rezervný fond, existujú ďalšie možnosti, ako sa s ňou môže s.r.o., a.s. alebo j.s.a. vysporiadať. Stratu je možné uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z iných fondov, predpísať ju na úhradu spoločníkom alebo akcionárom, znížiť o ňu základné imanie (jeho výška ani po tom nesmie klesnúť pod minimálnu výšku základného imania) alebo sa časť neuhradenej straty ponechá ako neuhradená strata a o jej vysporiadaní s.r.o., a.s. alebo j.s.a. rozhodne neskôr.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty vo v.o.s.

V.o.s. neplatí zo svojho zisku daň z príjmov, ale jej základ dane/daňová strata je základom dane/daňovou stratou jej spoločníkov, ktorí podávajú daňové priznanie a až po tom, ako prípadne zaplatia daň z príjmov, sa dá hovoriť o ich čistom zisku alebo strate. V.o.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v.o.s. rovným dielom. Spoločníci v.o.s. potom podajú daňové priznanie, do ktorého uvedú časť základu dane alebo daňovej straty v.o.s., ktorá im prináleží. Vyplatený zisk až po zdanení predstavuje pre nich čistý zisk. Ak v.o.s. dosiahla daňovú stratu, tak tá sa medzi spoločníkov delí rovnako ako základ dane. Ak v.o.s. dosiahla stratu, spoločníci ju podľa § 80 ods. 3 Obchodného zákonníka nemusia uhradiť, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. V.o.s. sa so stratou môže vysporiadať podobne ako s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v k.s.

K.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Základ dane k.s. sa potom rozdelí na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom v pomere, v akom sa delí medzi nich zisk pred zdanením (ak to nie je uvedené v spoločenskej zmluve, tak sa medzi nich delí na polovicu). Časť základu dane pripadajúcu na komanditistov zdaní samotná k.s. a po zdanení môže prípadný zisk vyplatiť komanditistom podľa výšky ich splatených vkladov (ak v spoločenskej zmluve nie je uvedený iný pomer) alebo sa môže ponechať v spoločnosti a použiť na podobné účely ako v s.r.o. Časť základu dane k.s. pripadajúca na komplementárov spoločnosť nezdaňuje, ale zdaňujú ju samotní komplementári vo svojom daňovom priznaní a až po zdanení pre nich predstavuje čistý zisk. Komplementári si túto časť základu dane rozdelia v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Daňová strata k.s. sa delí medzi komanditistov a komplementárov rovnako ako základ dane. Komplementári nie sú povinní stratu uhrádzať, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Časť straty pripadajúcej na samotnú k.s. (teda časť straty prináležiaca komanditistom) môže byť vysporiadaná podobným spôsobom ako v s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.

Ďalšie obmedzenia pri rozdeľovaní zisku pre obchodné spoločnosti

Jedno obmedzenie vo vyplácaní zisku spoločníkom obsahuje aj § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak neboli aktivované náklady na vývoj (jedna zo zložiek majetku, ktorý môže obchodná spoločnosť mať) úplne odpísané, môže obchodná spoločnosť rozdeliť zisk len vtedy, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.

S.r.o., a.s. a j.s.a. nemôžu podľa Obchodného zákonníka svojim spoločníkom vyplácať podiely na zisku ani vtedy, ak by tým spôsobili svoj úpadok (záporné vlastné imanie alebo platobná neschopnosť). Obchodné spoločnosti by si pri rozdeľovaní zisku a vysporiadaní straty mali dávať pozor aj na to, aby im úpadok nehrozil (pomer v vlastného imania a záväzkov nižší ako stanovená hranica, v roku 2017 pomer 6 ku 100). Ak je spoločnosť v úpadku alebo jej úpadok hrozí, dostáva sa do krízy a vzťahujú sa ňu určité obmedzenia.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na práceneschopnosť konateľa

Úhrada straty v spoločnosti s ručením obmedzeným

V spoločnosti s ručením obmedzeným o vysporiadaní účtovnej straty rozhoduje valné zhromaždenie, prípadne sa vykoná rozhodnutím jediného spoločníka, ak ide o jednoosobovú s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa môže rozhodnúť vysporiadať stratu nasledovnými spôsobmi:

• preúčtovanie straty na účet ,,Neuhradená strata minulých rokov” a rozhodnúť o jej vysporiadaní neskôr,
• uhradiť stratu z rezervného fondu, ktorý je na tento účel určený,
• uložiť povinnosť uhradiť stratu spoločníkmi,
• uhradiť stratu z ,,Nerozdeleného zisku minulých rokov”,
• znížiť základné imanie, pričom nesmie dôjsť k jeho zníženiu pod minimálnu hodnotu stanovenú Obchodným zákonníkom.

Úhrada straty v akciovej spoločnosti

Právomoc rozhodovať o úhrade straty v akciovej spoločnosti spadá do pôsobnosti valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o úhrade straty nasledovnými spôsobmi:

• použitím rezervného fondu,
• znížením základného imania spoločnosti,
• použitím nerozdeleného zisku z minulých rokov,
• účtovnú stratu ponechá na účte ,,Nerozdelená strata” a o jej vysporiadaní rozhodne neskôr.

Akciová spoločnosť nemôže žiadať úhradu straty od svojich akcionárov.

Úhrada straty v komanditnej spoločnosti

Odporúčaný postup v Obchodnom zákonníku na rozdelenie zisku komanditnej spoločnosti je možné použiť aj pre prípad úhrady účtovnej straty. V prípade, že spoločenská zmluva neurčuje presný postup vysporiadania straty, Obchodný zákonník odporúča rozdelenie straty medzi komplementárov rovným dielom. Rozdelenie straty medzi komanditistov je možné rozdeliť pomerom podľa výšky splatených vkladov.

Prečítajte si tiež: Úrazy, zisk a nemocenské dávky: Podrobný sprievodca

Úhrada straty vo verejnej obchodnej spoločnosti

Obchodný zákonník stanovuje, že stratu zistenú ročnou účtovnej závierkou znášajú spoločníci rovným dielom, samozrejme ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Vysporiadanie straty spoločníkmi je možné realizovať jej úhradou spoločníkmi alebo znížením vkladov spoločníkov.

Záporné vlastné imanie - problém v spoločnosti

Vlastné imanie je tvorené základným imaním, fondmi a tiež výsledkom hospodárenia, pričom môže ísť o výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, nerozdelený zisk minulých rokov, alebo neuhradenú stratu minulých rokov. Problém nastáva, ak je neuhradená strata minulých rokov vo vyššej sume, než suma ostatných položiek vlastného imania a účtovná jednotka tak vykazuje záporné vlastné imanie. Ak má účtovná jednotka záporné vlastné imanie, je veľmi pravdepodobné, že sa dostáva do krízy.

Odpočet daňovej straty

V prípade, ak účtovná jednotka dosiahne za účtovné obdobie daňovú stratu, nie je potrebné ju vysporadúvať, a zároveň nemá vplyv na ukazovatele v účtovnej závierke. Dôležitá pri daňovej strate je možnosť jej následného odpočtu od základe dane. Účtovné jednotky, ktoré sú právnickou osobou, prípadne fyzickou osobou, ktorá zisťuje základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2. Odpočtom daňovej straty od základu dane je možné celkový základ dane znížiť, čo vedie k nižšej daňovej povinnosti, ktorú bude daňovník mať voči správcovi dane. V roku 2021 si vyššie uvedené účtovné jednotky môžu odpočítať daňovú stratu počas nasledujúcich piatich (v minulosti štyroch) bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým obdobím, v ktorom bude daňová strata odpočítaná od základu dane, je obdobie nasledujúce po období, v ktorom bola strata vykázaná.

Príklady

Otázka č. 1: Spoločnosť Alfa a. s. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 40 000 eur (zostalo na odpočet 30 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2023 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 22 000 eur. V akej výške si v roku 2025 môže uplatniť odpočet daňovej straty?

Odpoveď: V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j. 11 000 eur. Keďže rok 2025 je už posledným rokom na odpočet tejto daňovej straty, 19 000 eur zostane už neodpočítané. Daňovú stratu vykázanú za rok 2023 si môže odpočítať do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (11 000 eur), ale maximálne do výšky vykázaného základu dane - t. j.

Otázka č. 2: Spoločnosť Delta s.r.o. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 100 000 eur (zostalo neodpočítané 40 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2021 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 30 000 eur.

Odpoveď: V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t. j. 15 000 eur. Keďže rok 2025 je posledným - piatym rokom na odpočet tejto daňovej straty, 25 000 eur zostane už neodpočítané. Daňovú stratu vykázanú za rok 2021 si môže odpočítať do výšky 100% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 100% vykázaného základu dane za rok 2025 (15 000 eur), maximálne však do výšky vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j.

Otázka č. 3: Spoločnosť Beta s.r.o. vstúpila dňa 1.4.2025 do likvidácie. Za zdaňovacie obdobie od 1.1.2025 do 31.3.2025 vykázala základ dane vo výške 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 10 000 eur.

Odpoveď: V zdaňovacom období pred vstupom daňovníka do likvidácie si daňovník môže uplatniť stratu vykázanú v roku 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za zdaňovacie obdobie od 1.1. do 31.3.2025, t. j. 2500 eur.

Účtovanie rozdelenia zisku

Na účte 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje rozdelenie účtovného zisku alebo usporiadanie účtovnej straty. Na ťarchu účtu 431 sa účtujú aj tantiémy a dividendy na výplatu podľa rozhodnutia účtovnej jednotky o rozdelení účtovného zisku, ak sa na ne netvoria osobitné fondy zo zisku.

a) podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky, ak ide o účtovný zisk, zaúčtovaním v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 41 - Základné imanie a kapitálové fondy, 42 - Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a v prospech účtu 364 - Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku alebo v prospech ďalších účtov v súlade s osobitnými predpismi alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

b) podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky, ak ide o účtovnú stratu, zaúčtovaním na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 41 - Základné imanie a kapitálové fondy, 42 - Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a na ťarchu účtu 354 - Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty alebo na ťarchu ďalších účtov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Účtovné jednotky pri rozdeľovaní zisku musia najskôr pristúpiť k povinnému prídelu zo zisku do rezervného fondu. Táto povinnosť im vyplýva z osobitného predpisu a tým je Obchodný zákonník.

Rezervný fond

Akciová spoločnosť podľa § 217 Obchodného zákonníka vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a to vo výške najmenej 10 % základného imania. Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) podľa § 124 Obchodného zákonníka od 1. 1. 2002 rezervný fond pri svojom vzniku povinne nevytvára. Podľa § 235 Obchodného zákonníkadružstvá namiesto rezervného fondu vytvárajú nedeliteľný fond, a to už pri svojom vzniku sú povinné zriadiť nedeliteľný fond vo výške 10 % zapisovaného základného imania.

V akciovej spoločnosti pri vykázanejstrate v súlade s § 187 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí okrem iných skutočností aj rozhodnutie o úhrade straty.

Rozdelenie zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným

O rozdelení zisku v s. r. o. je oprávnené rozhodovať len valné zhromaždenie spoločníkov (pozri § 125 Obch. zákonníka). Podľa § 128 Obch. zákonníka sa valné zhromaždenie musí uskutočniť najmenej jedenkrát za rok. Podľa § 124 Obchod. zákonníka spoločnosť tvorí rezervný fond v čase a vo výške podľa spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.

Na výplatu podielov na zisku spoločníkom s. r. Podiel spoločníkov na zisku z účasti v spoločnosti s r. Podiel spoločníkov na zisku spoločnosti je možné určiť až po doplnení rezervného fondu. Právo na podiel na zisku vzniká každému spoločníkovi len za predpokladu, že valné zhromaždenie vyčlenilo časť zisku na rozdelenie medzi spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Podiel na zisku sa určuje, ak sa spoločníci nedohodli inak, pomerom splatených vkladov. Spoločnosť môže v zmysle § 123 Obchodného zákonníka vyplácať podiely na zisku iba pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, t. j.

Rozdelenie zisku patrí do právomoci valného zhromaždenia spoločnosti. Táto právomoc nemôže byť delegovaná na iný orgán, a to ani prostredníctvom spoločenskej zmluvy, ani iného právneho úkonu. Právo na podiel na zisku patrí medzi základné práva spoločníka. Právo na podiel na zisku vzniká spoločníkovi len za predpokladu, že valné zhromaždenie vyčlenilo časť zisku na rozdelenie medzi spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Valné zhromaždenie sa pri rozdeľovaní zisku musí riadiť spoločenskou zmluvou, stanovami spoločnosti, prípadne kolektívnou zmluvou, prípadne inými právnymi predpismi.

Zdaňovanie podielov na zisku

Vzhľadom na zásadu jediného zdanenia príjmu nie sú podľa súčasne platného zákona o dani z príjmovpodiely na zisku vyplácané obchodnou spoločnosťou po zdanení spoločníkom predmetom dane z príjmu, bez ohľadu na to, či je spoločníkom fyzická osoba [§ 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov], alebo právnická osoba [§ 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Táto úprava sa podľa § 52 ods.

V prípade, že sa bude rozdeľovať zisk vyprodukovaný pred 1. 1. 2004, príjem z podielu na zisku je predmetom dane z príjmu. Jeho zdaňovanie nie je upravené zrážkovou daňou pri zdroji vyplácania, ako to bolo v zákone o daniach z príjmov platnom do 31. 12. 2003. Podľa zákona č. 366/1999 Z. z.o daniach z príjmov platného do 31. 12. 2003 bol príjem z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s r. o. predmetom dane z príjmov a tieto príjmy podliehali osobitnej sadzbe dane vo výške 15 % v súlade s § 36 ods. 2 písm.

Podiel na zisku vyplatený po 1. 1. 2004, vytvorený v účtovných obdobiach do 31. 12. 2003, si spoločník zdaní ako súčasť základu dane z príjmu č. 595/2003 Z. z. ako ostatný príjem podľa § 8 zákona v podanom daňovom priznaní. Z dôvodu rozdielneho zdaňovania zisku vytvoreného do konca roku 2003 a zisku vytvoreného od 1. 1.

Spoločnosť podiely na zisku nezdaňuje a vyplatí ich v brutto výške (hrubá výška pred zdanením). Povinnosť zdaňovania podielov na zisku je od 1. 1. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platného od 1. 1. 2004 podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou nie je predmetom dane. Uvedené platí v prípade, ak osobou, ktorej sa zisk vypláca, je osoba, ktorá sa podieľa na základnom imaní alebo je členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti, a to aj keď by boli zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti. V zmysle prechodného ustanovenia § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov sa ustanovenie § 3 o nezdaňovaní podielov na zisku použije len na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j.

Z uvedeného vyplýva, že pri zdaňovaní vyplácaných podielov na zisku je potrebné rozlišovať, či ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do roku 2003 vrátane, alebo zisk vykázaný za zdaňovacie obdobia počnúc rokom 2004. Podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia pred rokom 2004 vyplatené slovenskou spoločnosťou slovenským spoločníkom budú v súlade s § 52 ods. 24 ZDP predm…

tags: #ako #pouzit #zisk #na #vysporiadanie #straty