Živnosť, dohoda, alebo trvalý pracovný pomer: Porovnanie pre rok

Pri rozhodovaní o spôsobe zárobku si mnohí kladú otázku, či je výhodnejšie pracovať ako živnostník, zamestnanec na dohodu alebo na trvalý pracovný pomer (TPP). Voľba závisí od mnohých faktorov, vrátane finančnej stránky, administratívnej záťaže, ale aj od charakteru vykonávanej práce. Tento článok poskytuje komplexné porovnanie týchto troch foriem zárobku, s dôrazom na daňové a odvodové zaťaženie, ako aj na práva a povinnosti s nimi spojené.

Úvod do problematiky

Predstavte si, že sa uchádzate o prácu a firma vám dá na výber medzi prácou na faktúru, teda živnosťou, alebo prácou na trvalý pracovný úväzok. Čo spravíte? V prvom rade si treba zapamätať, že pracovať na faktúru v prípade, keď vaša práca má charakter tzv. závislej činnosti, je nelegálne. V preklade ide o prácu, kde existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Prečo sa väčšina ľudí rozhoduje medzi živnosťou a trvalým pracovným úväzkom? No jednoducho kvôli peniazom. V prípade, že máte živnosť, tak máte možno evidencie alebo reálnych výdavkov alebo tzv. paušálnych výdavkov. V prípade reálnych výdavkov jednoducho evidujete to, koľko ste minuli peňazí na predmety či aktivity spojené s podnikaním. Paušálne výdavky sa naopak používajú v prípade, keď výdavky nemáte, napr. keď ste grafik. Preukazovať ich nemusíte a uplatníte ich vo výške 60% z ročných príjmov, avšak maximálne do 20-tisíc eur. Tie sú mimochodom pri začiatku podnikania a pre niekoho aj v jeho priebehu jeho jediným nákladom.

Práca na živnosť: Výhody a nevýhody

Živnosť, alebo samostatná zárobková činnosť (SZČO), je zaujímavým a moderným spôsobom zarábania príjmov. Prečo je práca na živnosť atraktívna aj pre pracovníka? Hlavnou výhodou je finančné hľadisko. Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca. K novému podnikateľskému účtu vám pribalíme balík benefitov. Okrem toho si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky, a to až vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, teda daň z príjmov platí z oveľa nižšieho daňového základu, ako ich platí zamestnanec na TPP. Navyše, ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 100 000 eur ročne, uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti klasickým 19 % u zamestnanca.

Daňové a odvodové zaťaženie živnostníka

Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok suma 1173,60 EUR.

Prečítajte si tiež: Práca, podnikanie a dôchodok súčasne

Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane).

Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp. Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa prepočíta jeho podnikateľské príjmy a vypočíta celkové ročné odvody. Keďže neplatil preddavky, nedoplatok zaplatí jednorazovo.

V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. Povinnosť platiť sociálne odvody: v tejto oblasti sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody, úľavy ani rozdiely. Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník.

Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr.

Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Živnosť popri minimálnom invalidnom dôchodku

Riziká a povinnosti živnostníka

Ako živnostník si budete zakladať živnosť, čo mimochodom niekedy nie je také jednoduché ako sa prezentuje (ja som si ju zakladal a bolo to celkom na nervy) a platiť odvody sám na svoj účet. Plus nebudete mať nárok na stravné, rovnako nebudete mať nárok na náhradu mzdy za dovolenku a všeobecne dovolenku. A zároveň nebudete mať nárok na odstupné či odchodné. Samozrejme opačne nemá zamestnávateľ s vami toľko starostí, keď vám len bude platiť faktúry za vašu prácu.

Špecifikom je ešte dôchodok, v rámci ktorého sa po vašich odpracovaných rokoch berie do úvahy vymeriavací základ. Pri zamestnancovi je vymeriavacím základom hrubá mzda, avšak pri živnostníkovi je vymeriavacím základom len polovica priemernej mzdy, pričom z tohto vymeriavacieho základu platí odvody, tak ako sme spomínali predchvílou. O výpočte dôchodkov sme sa bavili v inom videu a nájdete ho hore v rohu, avšak zjednodušene vyzerá vzorec na výpočet takto. Každý rok sa vám počíta toto Dôchodok = POMB x ODB x ADH. ODB je obdobie dôchodkového poistenia, čiže keď ste pracovali 40 rokov, tak je to 40. ADH je konštanta, teda aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky, tú upravuje štát, v roku bola 12,66 eura. Pre nás je podstatný priemerný osobný mzdový bod. Ten hovorí o tom, aký bol váš vymeriavací základ vo vzťahu k priemernej mzde. Inak povedané, z akej sumy ste platili odvody. Pre lepšie pochopenie si uvedieme príklad. Ako sme spomínali v roku bola priemerná mzda 1013 €, keď ste zarábali 1000 na TPP, tak váš priemerný osobný mzdový bod bude tesne pod jednotkou. Keby ste pracovali na živnosť, tak je 0,5, avšak vďaka solidarite v dôchodkovom systéme sa zvýši o 20% na 0,6. Už z tohto výpočtu je jasné, že živnostníci po 40 rokoch budú mať akurát dosah na minimálny dôchodok. Len si to porovnajme 0,6x40x12,66= cca 304. a 1x40x12,66€ = 506,44. Živnostníkov zachráni v súčasnosti len minimálny dôchodok, ktorý sa len prednedávnom menil a teda sa hodnotovo zvýšil.

Pri kladení si otázky, či sa v roku viac oplatí živnosť alebo s. r. Živnostník ručí za svoje záväzky vyplývajúce z podnikania celým svojím majetkom. Aj tým, ktorý používa na podnikanie, aj tým, ktorý nepoužíva na podnikanie. Keď si niekto voči tebe bude uplatňovať pohľadávku napr. z titulu neuhradenej faktúry alebo spôsobenej škody, tak to môže v najhoršom prípade skončiť až tým, že exekútor siahne aj na vaše rodinné auto alebo dom.

Paušálne výdavky verzus skutočné výdavky

Živnostník si okrem skutočných výdavkov môže uplatňovať aj paušálne výdavky. Tie sa vypočítajú ako 60 % z príjmov SZČO (maximálne však 20 000 eur ročne) a môže si k nim pripočítať aj zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. Nesmie byť však platiteľom DPH, prípadne ním môže byť len časť roka.

Ak si vyberie paušálne výdavky, bude musieť viesť pre ne veľmi jednoduchú evidenciu, ktorej vedenie ho nebude stáť veľa peňazí. Pri nich nie je potrebné sa riadiť zákonom o účtovníctve, robiť inventarizácie, zostavovať účtovné závierky a ani uchovávať doklady týkajúce sa výdavkov.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo a živnostenské podnikanie

Ukončenie živnosti

Živnostník môže podnikanie ukončiť okamžite doručením jednoduchého formulára živnostenskému úradu osobne, poštou alebo elektronicky. Neplatí sa za to žiaden poplatok. Má aj možnosť podobne jednoduchým formulárom pozastaviť prevádzkovanie živnosti na ním zvolenú určitú dobu. V prípade podnikania prostredníctvom s. r. o. nie je možné podnikanie ukončiť okamžite. Zrušenie a zánik s. r. o. je časovo, administratívne a finančne náročný proces. V prvom rade je potrebné spoločnosť zrušiť rozhodnutím spoločníkov a ustanoviť likvidátora. Potom sa zloží do úschovy u notára preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 eur. Nasleduje zápis statusu „v likvidácii“ k obchodnému menu spoločnosti a likvidátora do obchodného registra za poplatok 50 eur. Najskôr šesť mesiacov po tom, ako sa v obchodnom vestníku zverejní oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, môže byť spoločnosť zlikvidovaná. Likvidátor v obchodnom vestníku zverejní oznámenie o skončení likvidácie a spoločnosť sa vymaže z obchodného registra.

Trvalý pracovný pomer (TPP): Istoty a povinnosti

Práca na trvalý pracovný pomer (TPP) prináša zamestnancovi istoty v podobe pravidelného príjmu, nároku na dovolenku, stravné lístky a iné benefity. Na druhej strane, zamestnanec je povinný dodržiavať pracovný čas a pokyny zamestnávateľa.

Daňové a odvodové zaťaženie zamestnanca

Pri hrubej mzde 1 500 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 543 eur. Odvody a daň zo svojej mzdy platí aj samotný zamestnanec. Z jeho hrubej mzdy vo výške 1 500 eur mu tak v roku zostane v čistom (pri uplatnení nezdaniteľnej časti) približne 1 134 eur.

Odvody zamestnanca v roku

Sumy sociálnych a zdravotných odvodov zamestnanca v roku :

Odvody zamestnávateľa za zamestnancov v roku :

Minimálne zdravotné odvody zamestnanca

Od 1.1. vstúpila do platnosti novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá stanovuje minimálny vymeriavaci základ zamestnanca. V snahe zabrániť špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam bude zamestnanec platiť minimálne odvody zo sumy platného životného minima. Od 1.1. bude zamestnanec platiť zdravotnej poisťovni minimálne 14,21 € (5 % zo sumy 284,13 €), zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sumu 31,25 € (11 % zo sumy 284,13 €). Spolu sú minimálne zdravotné odvody vo výške 45,46 € mesačne.

Minimálny preddavok sa zníži o pomernú časť podľa počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec: samostatne zárobkovo činná osoba, osoba, za ktorú platí poistné štát, osoba so zdravotným postihnutím, vyhlásený za nezvestnú osobu alebo sa nepovažoval za zamestnanca. Ak by výška nedosiahla sumu minimálneho zdravotného odvodu, zamestnanec bude musieť doplatiť rozdiel, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Minimálny zdravotný odvod sa netýka ľudí, ktorí sú zároveň poistencami štátu. Maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca ani zamestnávateľa nie je určený.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

Zákon o ZP umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v: pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere, štátnej službe. Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €.

Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca: Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní

Dohoda o vykonaní práce: Flexibilita a obmedzenia

Dohoda o vykonaní práce je flexibilná forma zamestnania, ktorá umožňuje zamestnávateľovi využiť pracovnú silu na konkrétne úlohy bez nutnosti uzatvárať trvalý pracovný pomer. Pre zamestnanca prináša možnosť privyrobiť si, avšak s obmedzeniami v oblasti odvodov a nároku na dovolenku.

"Švarc systém": Nelegálna práca na živnosť

Nie vždy je však práca na živnosť legálne možná. Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená na jej vykonávanie pracovná zmluva, príp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“. Pomenovanie dostal po vynaliezavom českom podnikateľovi Miroslavovi Švarcovi, ktorý po Nežnej revolúcii začal podnikať a pracovno-právne vzťahy zamestnancov nahrádzal prácou na živnosť. Tým firme odbudli náklady na odvody, zároveň sa znížila administratíva súvisiaca so zamestnávaním. Keďže ľudia „na faktúru“ dostávali vyššiu odmenu, boli spokojné obe strany. O čo teda presne ide v prípade nelegálneho „švarc systému“? živnostník však bude vykonávať činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs.

Tento fenomén začína byť stále viac pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. Od 1. januára ide o zvýšené sumy, a to od 4 000 do 200 000 eur. Pre pracovníka je maximálna pokuta 331 eur. Hoci inšpektoráty práce v roku vykonali vyše 18-tisíc kontrol, odhalili najmä prácu bez zmluvy či nelegálne zamestnávanie cudzincov a samotných fiktívnych živností len minimum - konkrétne u 12 zamestnávateľov 16 osôb, čo tvorí menej ako dve percentá zistených prípadov. Napriek tomu analýza Ministerstva financií SR z roku uvádza, že fiktívnych živnostníkov môže byť na Slovensku v súčasnosti viac ako 100-tisíc. Okrem zvýšenia pokút má zamedziť „zamestnávaniu na živnosť“ aj nové ustanovenie, ktoré bolo schválené v rámci tretieho konsolidačného balíčka. Z pohľadu ekonomiky švarc systém prináša výpadky príjmov z daní a odvodov v stovkách miliónov eur ročne.

Ak však ide o účtovníčku, ktorú si najmete ako externého dodávateľa, ktorá pracuje vo svojom mene so svojimi prostriedkami, v tomto prípade by fakturovanie z jej živnosti bolo v poriadku. Práca na živnosť sa využíva často v stavebníctve, finančníctve alebo pri grafikoch či programátoroch.

Živnosť verzus S.R.O.

Na začiatku podnikania sa musí podnikateľ rozhodnúť, prostredníctvom ktorej právnej formy podnikania bude podnikať. Na Slovensku medzi najčastejšie patria živnosť a s. r. o. Pri prvej menovanej ide o podnikanie fyzickej osoby, pri druhej o podnikanie právnickej osoby. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody, ktoré zhrnieme práve v tomto článku.

Rýchlosť začatia podnikania a náklady

V tomto smere je jednoznačne výhodnejšia živnosť ako s. r. Začať podnikať ako fyzická osoba so živnostenským oprávnením je prakticky možné „zo dňa na deň“. Oprávnenie prevádzkovať živnosť totižto fyzickým osobám vzniká dňom ohlásenia živnosti. Na ohlásenie živnosti postačuje jednoduchý formulár, ktorý sa doručí živnostenskému úradu osobne, poštou alebo elektronicky. Za každú voľnú živnosť sa platí 7 eur a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť sa platí 22 eur. Naopak, začatie podnikania prostredníctvom s. r. o. je omnoho zložitejšie a drahšie. V prvom rade je potrebné s. r. o. založiť spísaním zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy, čo tiež môže stáť nejaké poplatky pre právnika. Potom je potrebné si vybaviť živnostenské oprávnenie (poplatky sú rovnaké ako pre fyzickú osobu). Nasleduje podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra za poplatok 220 eur. Ak toto všetko človek nedokáže sám, treba počítať aj s poplatkami pre poradenskú firmu. Kým sa s. r. o. zapíše do obchodného registra, niekoľko dní to potrvá. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na minimálny základný kapitál (základné imanie) s. r. o. vo výške aspoň 5 000 eur.

Ručenie za záväzky

V tomto prípade je výhodnejšie podnikať prostredníctvom s. r. o. Spoločnosť ako taká síce ručí za záväzky celým svojim majetkom, ale spoločník s. r. o. ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To znamená, že spoločník s. r. Naopak, živnostník ako fyzická osoba ručí za porušenie svojich záväzkov neobmedzene.

Podnikanie s viacerými osobami

Veľký rozdiel v podnikaní živnostníka a s. r. o. Živnostník podniká sám ako jedna fyzická osoba. Môže však podnikať aj s iným podnikateľom na základe zmluvy o združení, ale stále ide o dva samostatné podnikateľské subjekty. Nový podnikateľský subjekt s právnou subjektivitou zmluvou o združení totižto nevzniká. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať od jedného až po 50 spoločníkov. Táto právna forma je legislatívne prispôsobená na väčší počet osôb podnikajúcich pod záštitou jedného subjektu s vlastnou právnou subjektivitou. Ak niekto neplánuje podnikať iba sám, bude pre neho s. r. o. vhodnejšia.

Imidž podnikateľa

Z hľadiska akéhosi obrazu v očiach obchodných partnerov a verejnosti vzbudzuje vo všeobecnosti väčšiu dôveru s. r. o., než živnostník. Pravdepodobne je to tak pre to, že pod obchodnou spoločnosťou si mnoho ľudí predstaví podnikateľský subjekt väčších rozmerov zo zložitou organizačnou štruktúrou, množstvom zamestnancov a rozsiahlym majetkom. Avšak vôbec to tak nemusí byť. Za s. r. o.

Účtovníctvo a dane

Pokiaľ ide o účtovníctvo a evidencie na účely daní, viac možností má živnostník. Môže si totižto vybrať, či si bude uplatňovať skutočné (preukázateľné) výdavky alebo paušálne (percentuálne) výdavky. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemá na výber.

Daňové zaťaženie podnikania prostredníctvom živnosti a s. r. Živnostník si ako fyzická osoba môže pri daniach uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy, ktoré mu v konečnom dôsledku znižujú daň. S. r. o. na ne síce nárok nemá, ale má na ne nárok okrem iných aj jej majiteľ. Napr.

Odvody

U živnostníka je mesačná výška sociálnych odvodov dohromady 33,15 % z mesačného vymeriavacieho základu a zdravotných odvodov 15 % z mesačného vymeriavacieho základu. Na začiatku podnikania živnostník žiadne sociálne odvody neplatí. Ak začne podnikať v roku a za tento rok jeho brutto príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahnu sumu 8 580 eur, stane sa od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) povinne sociálne poistenou SZČO. Minimálna výška sociálneho poistenia SZČO v roku bude 237,02 eura. Čo sa týka zdravotných odvodov, živnostník ich musí platiť od založenia živnosti. Ich minimálna výška v roku je 97,80 eura mesačne a od roku to bude 107,25 eura mesačne. Minimálna výška zdravotných odvodov sa však netýka tých SZČO, za ktoré súčasne platí zdravotné poistenie aj zamestnávateľ alebo štát (napr. podnikajú popri zamestnaní, štúdiu, rodičovskej, dôchodku). Ak im vyjde v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia nižšia suma preddavku na zdravotné postenie, budú zdravotné odvody platiť v takejto výške. Okrem toho, začínajúci živnostník, ktorý je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, môže platiť do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania preddavky na zdravotné poistenie v ľubovoľnej výške, teda aj v nulovej.

S. r. o. ako taká sociálne poistenie a zdravotné poistenie neplatí. Platí ich až vtedy, keď sa stane zamestnávateľom napr. z dôvodu, že sa v nej zamestná jej spoločník alebo mu začne vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa. Výška sociálnych a zdravotných odvodov potom závisí aj od typu právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania a výšky podielu spoločníka na základnom imaní. Zjednodušene sa dá povedať, že odvodové zaťaženie spoločníka a spoločnosti je s malými percentuálnymi odchýlkami podobné, resp.

Vyberanie peňazí na súkromné účely

Použitie peňazí zarobených podnikaním na súkromné účely má jednoduchšie živnostník. Ten ich totiž môže kedykoľvek vziať z pokladne alebo banky a použiť na čokoľvek. Nemusí čakať na žiadnu výplatu mzdy či inej odmeny a ani na skončenie roka, účtovnú závierku a rozdelenie zisku. Majiteľ s. r. o. je na tom diametrálne inak. Z právneho hľadiska peniaze, ktoré zarobí s. r. o., patria tejto právnickej osobe a jej spoločník nemôže na ne kedykoľvek bezdôvodne siahnuť a použiť ich na súkromné účely. Zisk si môže nechať vyplatiť až po skončení účtovného obdobia (obvykle kalendárneho roka), keď sa schváli účtovná závierka a rozhodne o rozdelení zisku spoločníkom. Pred výplatou bude z neho spoločnosť musieť zraziť 10 % daň z príjmov z dividend. Ak majiteľ s. r. o. potrebuje peniaze aj v priebehu roka, musí zvoliť legálny spôsob. Napr. sa môže v nej zamestnať, nechať si vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa, prenajať jej nehnuteľnosť, vyfakturovať jej niečo ako živnostník, nechať si vyplatiť odmenu za nejaké dielo a podobne.

Aktuálne zmeny v odvodoch pre SZČO v roku

Od 1. júla sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.

#

tags: #zivnost #dohoda #dochodok #porovnanie