Ako Úspešne Rozšíriť Podnikanie a Vymáhať Pohľadávky: Podmienky a Postupy

Rozšírenie podnikateľských aktivít je bežnou praxou pre podnikateľov, ktorí sa snažia rásť a adaptovať na meniace sa trhové podmienky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces rozširovania predmetov podnikania na Slovensku, vrátane potrebných krokov, živnostenských oprávnení a povinností voči úradom. Okrem toho sa zameriava na dôležitú oblasť vymáhania pohľadávok, ktorá je pre úspešné podnikanie nevyhnutná.

Rozšírenie Predmetov Podnikania: Kľúč k Rastu a Adaptácii

Rozšírenie predmetov podnikania je jednou z najčastejšie zapisovaných zmien do obchodného registra. Podnikatelia postupne rozširujú svoje podnikanie o nové služby a spúšťajú nové projekty, ktoré s pôvodným podnikateľským zámerom nemusia mať nič spoločné. Pred spustením nového projektu je dôležité rozhodnúť o rozšírení predmetov podnikania, požiadať o vydanie príslušných oprávnení a dať zapísať túto zmenu do obchodného registra. V opačnom prípade vám hrozia pokuty a teoreticky aj väzenie, preto nie je vhodné túto povinnosť podceniť. K úspešnému zápisu je potrebné komunikovať so živnostenským úradom, obchodným registrom a daňovým úradom.

Právne Aspekty a Riziká

Mnohí podnikatelia sa mylne domnievajú, že pod živnosť "maloobchod a veľkoobchod" môžu zahrnúť všetky svoje aktivity a projekty. Rozšírenie predmetov podnikania spoločnosti môžu považovať za zbytočnú záležitosť až do momentu, kedy na nich napr. konkurencia podá trestné oznámenie za neoprávnené podnikanie alebo ich navštívi kontrola z daňového či živnostenského úradu.

Ak by ste vykonávali vašu činnosť bez príslušného podnikateľského oprávnenia, môže vami vystavené faktúry vyhodiť daňový úrad vášmu odberateľovi z daňových nákladov. Z čoho by logicky pre neho vyplývala vyššia daňová povinnosť a nižší zisk, z tohto stavu by určite nebol "nadšený" žiadny partner.

Praktický Príklad

Začali by ste ako predajňa kopírovacích zariadení, teda by ste si v predmetoch podnikania uviedli len "malo- a veľkoobchod". Časom by ste sa rozhodli váš showroom - predajňu využiť i ako miesto, kde by si klienti mohli vaše zariadenia vyskúšať, prípadne by ste im začali poskytovať napr. kopírovacie služby alebo tlačiť dokumenty. Zdanlivo nevinné rozšírenie služieb, by bez zápisu nového predmetu podnikania - kopírovacie a rozmnožovacie služby - mohlo vyústiť až do trestného konania. Rozšírenie predmetov podnikania a zápis tejto zmeny do OR nie je vhodné podceňovať.

Prečítajte si tiež: Otváracie hodiny UPSVAR Levice

Kontrola a Sankcie

Dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo živnostenského zákona kontroluje príslušný okresný úrad; kontrolu vykonávajú zamestnanci živnostenského úradu - kontrolóri. V prípade, ak vykonávate činnosť, ktorá je voľnou živnosťou bez živnostenského oprávnenia, živnostenský úrad vám môže uložiť pokutu až do výšky 1.659,- €.

Subjekty Súvisiace s Podnikaním

• Živnostenský úrad: Vydáva osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Živnosti môžu byť voľné, viazané a remeselné.
• Národná banka Slovenska: Reguluje napr. poskytovanie úverov, poistenie a zaistenie, starobné dôchodkové sporenie.
• Vyššie územné celky: Vydávajú napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii.
• Okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií: Vydáva napr. povolenie a licencia na nákladnú dopravu nad 3,5 t.
• ÚPSVaR SR: Vydáva povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

Špecifické Prípady

Na niektoré predmety podnikania napr. v správe nehnuteľností alebo v poľnohospodárstve dokonca nepotrebujete žiadne oprávnenie. Stačí len rozhodnúť o rozšírení predmetov podnikania o tieto činnosti. V prípade živností, môžete podnikať v novom predmete podnikania už jeho ohlásením, resp. dňom uvedenom na príslušnom oprávnení. Následný zápis nových predmetov podnikania má už len deklaratórny - potvrdzujúci účinok.

Postup pri Rozširovaní Predmetov Podnikania

1. Rozhodnutie o rozšírení: V prvom kroku je potrebné rozhodnúť o rozšírení predmetov podnikania a dať vypracovať príslušné dokumenty interne alebo externistom - špecialistom. Dokument, v ktorom sa rozhoduje o rozšírení predmetov podnikania je v prípade "jednoosobovej eseročky" rozhodnutie jediného spoločníka. V prípade firmy, ktorá má viac spoločníkov o tejto zmene rozhoduje valné zhromaždenie. Ďalšími dokumentmi, ktoré je potrebné vyhotoviť sú prezenčná listina pri viacerých spoločníkoch, úplné znenie zakladateľskej listiny/spoločenskej zmluvy a plnomocenstvo v prípade, ak zabezpečením tejto služby využijete služby inej spoločnosti. Podpisy na týchto dokumentoch nemusia byť úradne osvedčené. Rozhodnutie jediného spoločníka (jednoosobová eseročka) resp. zápisnica z valného zhromaždenia, ak má spoločnosť viac spoločníkov, resp.
2. Ohlásenie živnosti: Po vypracovaní a podpísaní všetkých dokumentov začína "úradná turistika". V prípade, ak rozširujete predmety podnikania o živnosti, je potrebné tieto predmety podnikania ohlásiť na živnostenskom úrade. Pri klasickom listinnom oznámení so všetkým, čo k tomu patrí - cesta na úrad a čakanie v rade - sú poplatky za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení nasledovné: za vydanie každej voľnej živnosti zaplatíte poplatok 5,- € a za vydanie viazanej, resp. Elektronické ohlásenie je mimoriadne pohodlné, dá sa zrealizovať z domu či z kancelárie. Nevýhodou je potreba vlastniť zaručený elektronický podpis a niekoľko špecializovaných programov na prácu s ním. Odmenou je pre ohlasovateľa úspora na poplatkoch. Vydanie neobmedzeného počtu voľných živnosti je totiž zadarmo a za vydanie viazaných, resp. Ak sú všetky podmienky pre vydanie živnostenského oprávnenia splnené, živnostenský úrad má na vydanie živnostenských oprávnení lehotu troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené. V prípade listinného ohlásenia si živnostenské oprávnenie môžete prevziať buď osobne alebo vám ich pošlú poštou. V prípade elektronického oznámenia vám živnostenský úrad najskôr pošle ich elektronickú verziu, s ktorou môžete okamžite "pracovať" a obratom podať návrh na zápis zmeny do obchodného registra elektronicky. Nemusíte čakať kým si originál živnostenského oprávnenia vyzdvihnete osobne, resp. Je mimoriadne dôležité skontrolovať, či vydané živnostenské oprávnenia majú identické znenie ako predmety podnikania uvedené v dokumentácii - rozhodnutie jediného spoločníka/valného zhromaždenia resp. v úplnom znení zakladateľskej listiny/spoločenskej zmluvy. Občas sa stáva, že živnostenský úrad vydá oprávnenia na prevádzkovanie živností v inom znení ako ste pôvodne požadovali, prípadne svoje zohrá ľudský faktor a stane sa preklep.
3. Zápis do obchodného registra: Po vydaní živnostenského resp. iného podnikateľského oprávnenia a kompletne podpísanej dokumentácie je na rade podanie návrhu na zápis zmeny do obchodného registra. Ten je možné opäť podať buď klasicky v listinnej podobe alebo elektronicky. Pri listinnom podaní je súdny poplatok 66,- € a samotný návrh ako aj všetky prílohy k návrhu musia byť podané minimálne v dvoch vyhotoveniach. V prípade elektronického podania návrhu je súdny poplatok opäť polovičný - teda 33,- €. Registrový súd má na zápis rozšírenia predmetov podnikania do obchodného registra a vydanie potvrdenia o vykonaní tejto zmeny lehotu 2 pracovné dni odo dňa podania návrhu na zápis v podateľni, ak podávame návrh v listinnej podobe. V praxi sa však najmä v Bratislave stáva, že vyšší súdny úradníci si túto lehotu predĺžia o ďalších 10 až 20 dní. V prípade rozšírenia predmetov podnikania o živnosti vás však predĺžená lehota nemusí až tak trápiť, nakoľko ako sme si vysvetlili vyššie - zápis tejto zmeny má len potvrdzujúci - deklaratórny účinok, teda v zapisovaných predmetoch podnikania môžete podnikať aj keď ešte nebudú zapísané v OR.
4. Ohlásenie na daňovom úrade: Po tom, čo je rozšírenie predmetov podnikania úspešne zapísané do obchodného registra, zostáva vám posledná povinnosť. Ohlásiť túto zmenu na daňovom úrade. Ohlásenie tejto zmeny je bez poplatku a až donedávna sa realizovali v listinnej, resp. v elektronickej podobe (ak bola spoločnosť platiteľom DPH) do podateľne príslušného daňového úradu.

Ďalšie Zmeny v Obchodnom Registri

Keď už budete realizovať zápis zmeny do obchodného registra a absolvovať celý proces zápisu zmeny do obchodného registra odporúčam zamyslieť sa, či sú všetky informácie o vašej firme v obchodnom registri korektne zapísané. Súčasne s rozšírením predmetov podnikania môžete jedným návrhom napríklad vykonať aj zápis zmeny sídla firmy do OR, zmeniť obchodné meno, zmeniť/doplniť/vymazať konateľa, vysporiadať/zmeniť obchodné podiely spoločníkov. Prípadne ak náhodou konateľ či spoločník zmenili trvalý pobyt a zabudli ste na zápis tejto zmeny do obchodného registra je možné túto zmenu taktiež zapísať do obchodného registra. Zápisy každej z týchto zmien samostatne stojí okolo 250€. Ak si však všetky zmeny dáte zapísať do OR jedným návrhom zápis všetkých zmien vyššie vás bude stáť spolu len 347€.

Vymáhanie Pohľadávok: Základ Úspešného Podnikania

Väčšina podnikateľov sa už v praxi stretla s tým, že za predané produkty alebo poskytnuté služby im nebolo zaplatené. Pohľadávkou rozumieme nárok na určité plnenie od druhej zmluvnej strany. Uvedené plnenie môže mať peňažnú aj vecnú formu.

Dôležitosť Času a Disciplíny

Čas je dôležitý, treba ho sledovať. Disciplína a organizovanosť je dôležitá na strane dlžníka aj na strane veriteľa. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pravidelne a s náležitou starostlivosťou sledovať termíny splatnosti akýchkoľvek záväzkov. V praxi pritom platí základná zásada, že k vymáhaniu pohľadávky treba pristúpiť čo najskôr po uplynutí dátumu splatnosti. Mnohí podnikatelia v dobrej viere, neopatrnosti alebo nedbalosti, nechávajú svoje pohľadávky nesplatené príliš dlho a v niektorých prípadoch potom nastávajú situácie, kedy už nie sú vymožiteľné vôbec.

Prečítajte si tiež: Daňové aspekty prenájmu štvorkoliek

Ak je vaša pohľadávka 14 dní po splatnosti, už vtedy je dôležité začať komunikovať s dlžníkom formou upozornenia o potrebe zaplatiť splatnú pohľadávku. Zároveň treba upozorniť, že veriteľ by všeobecne nemal nechať pohľadávku po lehote splatnosti viac ako 3 mesiace. Po uplynutí tohto obdobia totiž jej skutočná vymožiteľnosť prudko klesá, aj keď to samozrejme neplatí pre všetky prípady úplne rovnako.

Prax ukazuje, že najlepšie vymáhateľnými pohľadávkami sú tie, ktoré sa nachádzajú jeden mesiac po termíne splatnosti. Úspešnosť vymáhania sa v týchto prípadoch pohybuje až okolo 90 %. Pri pohľadávkach, ktoré sa nachádzajú už tri mesiace po dátume splatnosti, sa miera úspešnosti jej vymáhania blíži k 70 %. Úspešnosť pohľadávok, ktoré sú rok po splatnosti, sa v porovnaní s uvedenými pohybuje len niekde na úrovni 30 %. Ak sa jedná ešte o dlhší rámec, ako jeden rok po splatnosti pohľadávky, spolu s tým sa adekvátne zvyšuje aj predpoklad, že pohľadávka sa stane úplne nevymožiteľnou.

Premlčacie Lehoty

Pohľadávky z občianskoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej lehote. Subjekty obchodných záväzkových vzťahov majú k dispozícii o rok dlhšiu premlčaciu lehotu (4 roky).

Vymožiteľné a Nevymožiteľné Pohľadávky

Pre úspešné vymáhanie pohľadávok sú okrem sledovania splatnosti týchto záväzkov dôležité aj ďalšie faktory. Veriteľ by mal byť schopný preukázať, že dlžník mu skutočne dlhuje peniaze. Ideálnym prípadom je existencia rôznych písomných, prípadne elektronických dokladov a potvrdení o celom záväzkovom vzťahu od jeho počiatku. To znamená, že úspešnosť vymáhania sa zvyšuje spolu s tým, či dokáže veriteľ preukázať, že daný subjekt je skutočným dlžníkom, ako aj výšku nárokovaného plnenia. Z tohto pohľadu je vhodné archivovať akékoľvek doklady ako objednávku, dodací list, preberací protokol, písomné upomienky po uplynutí doby splatnosti zaslané poštou alebo doručené elektronickými či inými prostriedkami. Zároveň odporúčame, aby boli akékoľvek záväzky urobené písomne a podpísané obomi zmluvnými stranami. Pri ústnom záväzku je v praxi oveľa zložitejšie jeho dokazovanie.

Ak dlžník zásielku nepreberie, môže to svedčiť o jeho nezáujme uhradiť splatnú pohľadávku. V takom prípade je to pre veriteľa dôležitý signál o tom, aby začal podnikať ďalšie kroky. Mnohí veritelia sú tiež presvedčení o tom, že súdne môžu začať vymáhať pohľadávky až po zaslaní upomienky. Nie je to však pravda. Dlh možno vymáhať aj bez upomienky, ak si je dlžník vedomý, že je v omeškaní.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR Liptovský Mikuláš a vodičské oprávnenie

Charakteristika Pohľadávok

Za vymožiteľné možno považovať nasledujúce pohľadávky:

• pohľadávky, ktoré sú riadne zdokladované a zdokumentované,
• riadne preukázateľné pohľadávky,
• pohľadávky, ku ktorým existujú a sú k dispozícii objednávky, faktúry, zmluvy, preberacie protokoly, dodacie listy a iné tituly preukazujúce existenciu a výšku danej pohľadávky,
• pohľadávky, ktoré majú riadne identifikovaného dlžníka,
• pohľadávky, pri ktorých majetkové pomery dlžníka naznačujú, že disponuje majetkom, z ktorého môže byť pohľadávka uspokojená.

Za nevymožiteľné pohľadávky sa obvykle pokladajú nasledovné pohľadávky:

• pohľadávky, ktoré nie sú riadne zdokladované a prakticky by ich oprávnenosť neobstála ani pred súdom,
• pohľadávky, ktoré nemajú jasne definovaného dlžníka,
• premlčané pohľadávky,
• pohľadávky nemajetných dlžníkov,
• pohľadávky, kde zosnulý zomrel bez dedičov,
• pohľadávky voči právnickým osobám bez právnych nástupcov.

Upomienky a Uznanie Dlhu

V praxi aj z časového hľadiska možno vidieť, že väčšinou nemá význam posielať dlžníkovi viac ako dve upomienky. Možno tak urobiť prostredníctvom súdu alebo rozhodcovského konania (v prípade, že sa tak zmluvné strany dohodli alebo to vyplýva z ustanovení zmluvy medzi nimi). Časový rozdiel medzi obomi upomienkami by pritom nemal byť dlhší ako jeden mesiac. Ak dlžník neustále sľubuje zaplatenie dlhu, niekedy to veriteľov odrádza od náročného vstupu do súdneho alebo rozhodcovského konania. V prípade, že sa rozhodnú počkať, je vhodné aspoň požiadať veriteľa o písomné uznanie dlhu (záväzku), celého jeho obsahu aj výšky. Toto uznanie je dôležité uchovať pre potreby ďalšieho konania, ak by dlh alebo záväzok nakoniec nebol splnený.

Bonita Dlžníka a Prevencia

Úspešnosť vymáhania pohľadávok vo veľkej miere závisí aj od bonity samotného dlžníka. To znamená, že pre podnikateľa je dôležité v rámci jeho činnosti skúmať zmluvnú stranu, s ktorou vstupuje do záväzkového vzťahu, a to ešte pred vstupom do tohto vzťahu a aj počas jeho trvania. V praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy sa podnikatelia stávajú obeťami podvodu. V takýchto prípadoch je vymožiteľnosť pohľadávok väčšinou veľmi nízka, pretože dlžníci sa už vopred pripravia na situáciu, že nebudú mať z čoho vyrovnať dlhy. Za týmto účelom sa vedome zbavia svojho majetku a nemajú žiadny oficiálny príjem.

Vymáhanie Pohľadávky: Sám, s Advokátom alebo Inou Spoločnosťou?

K samotnému vymáhaniu pohľadávky možno pristúpiť tak, že bude veriteľ vymáhať pohľadávku sám, alebo na to osloví advokáta, prípadne iný subjekt, ktorý sa venuje tomuto druhu podnikateľskej činnosti. Písomná výzva na úhradu nesplnenej pohľadávky by mala obsahovať nasledovné údaje:

• osobné údaje veriteľa,
• osobné údaje dlžníka,
• čo možno najviac detailný popis situácie, za ktorej vznikla pohľadávka,
• termín splatnosti,
• prípadné dohody s dlžníkom,
• výšku prípadných úrokov z omeškania,
• dôsledky nezaplatenia,
• lehotu splatnosti.

Lehota na splnenie pohľadávky sa v takýchto výzvach obvykle ustanovuje na 10 dní. V prípade, ak dlžník nezareaguje ani na takto zaslanú výzvu, v ďalšom kroku je už potrebné obrátiť sa priamo na súd. Ak tento krok zveríte advokátskej kancelárii, obvykle si účtuje poplatok vo výške určitého percenta z vymoženého dlhu a nie fixnú sumu. Takto spoločnosť prevezme po prevzatí plnej moci nad prípadom celú zodpovednosť od zaslania predžalobnej výzvy, cez vedenie zmierenia mimosúdnou cestou, až po krajný prípad vydania exekúcie.

Platobný Rozkaz a Jeho Dôsledky

Po neuposlúchnutí predžalobnej výzvy je nutné obrátiť na súd a bude potrebné riešiť dlh návrhom na vydanie platobného rozkazu. Ide o skrátené súdne konanie, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu, ktorý je upravený v § 265 a nasl. v Civilnom sporovom poriadku. Súdu je pritom potrebné doručiť všetky doklady, zmluvy, opis vzniku dlhu, faktúry, upomienky aj výpisy z obchodného, živnostenského registra obidvoch účastníkov a všetko, čo s prípadom súvisí.

Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz spolu so žalobou sa doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ani v tomto kroku sa však ešte nemusí skončiť vymáhanie pohľadávky úspešne. Žalobca má totiž možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu. Ten je povinný v zmysle zákona vecne odôvodniť. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu je povinný pripojiť listiny, na ktoré sa pritom odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Elektronické Upomínacie Konanie

V súčasnosti už majú podnikatelia k dispozícii aj tzv. elektronické upomínacie konanie. Tento postup predstavuje alternatívu konania o platobnom rozkaze. Hlavným cieľom upomínacieho konania je zrýchliť a zefektívniť súdne konanie o peňažných nárokoch zavedením možnosti využitia elektronickej formy konania a výrazne tak skrátiť lehotu na vymoženie pohľadávky veriteľa. Konanie prebieha prostredníctvom elektronického systému formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré žalobcu a žalovaného prevedú celým konaním. Formuláre sú automaticky spracúvané informačným systémom súdu, čoho cieľom je výrazné urýchlenie samotného konania. Formou upomínacieho konania je však možné uplatňovať len peňažné nároky.

Je tak na zvážení samotného žalobcu, či využije možnosť podania návrhu podľa zákona o upomínacom konaní alebo bude postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Ak by si však v prvom kroku zvolil postup podľa zákona o upomínacom konaní a tento návrh bude odmietnutý, nie je prekážkou na opätovné uplatnenie nároku podľa zákona o upomínacom konaní alebo podľa Civilného sporového poriadku.

Chyby Veriteľov

Veritelia svoje dlhy často nevymáhajú preto, že nevedia, akú sumu požadovať napríklad za nedokončené dielo, v prípadoch odstúpenia do zmluvy alebo pri výpovediach. Mnohí z nich zároveň nedokážu určiť hodnotu takejto pohľadávky a tak radšej nepristupujú k jej vymáhaniu. Iným dôvodom je, že niektorí sú presvedčení o tom, že je zbytočné vymáhať pohľadávky v nízkych sumách, prípadne, že je to zákonom obmedzené. Obe tieto presvedčenia sú pritom mylné, pretože zákon umožňuje vymáhať aj pohľadávku v hodnote jedného eura a žiadať aj všetky trovy zastupovania.

Prevencia a Poistenie Pohľadávok

Ak si je veriteľ vedomý toho, že dlžník nemá majetok alebo príjmy a aj napriek tomu chce vstúpiť do záväzkového vzťahu s ním, môže využiť možnosť poistenia takejto pohľadávky a predísť tak patovej situácii v prípade neplnenia zo strany dlžníka. Ak chceme, aby nám dlžníci riadne a včas uhrádzali splatné pohľadávky, dôležitá je pritom aj prevencia. Je potrebné dôkladne si vyberať obchodných partnerov, preverovať si ich osobnú aj profesionálnu históriu, skúmať referencie a v prípade podozrenia z nekalých praktík sa nespoliehať na to, že práve nám sa to nemôže stať. Ak sa dostaneme do ťaživej situácie, vždy máme možnosť ju riešiť svojpomocne alebo za pomoci odborníkov. Aj v tomto prípade však platí, že je potrebné okamžite konať a nenechávať veci stáť.

Živnostenské Oprávnenie: Kľúč k Legálnemu Podnikaniu

Podnikanie na Slovensku je upravené Živnostenským zákonom (zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). Každý, kto chce podnikať, musí získať živnostenské oprávnenie pred začatím akejkoľvek zárobkovej činnosti. Oprávnenie je potrebné získať od miestneho príslušného živnostenského úradu.

Podnikanie vs. Príležitostná Činnosť

Podnikanie je činnosť vykonávaná pravidelne a s cieľom dosiahnuť zisk. § 2 Živnostenského zákona definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku. Naopak, príležitostná činnosť, ktorá nie je vykonávaná sústavne a s cieľom dosiahnuť zisk, sa nepovažuje za podnikanie a nevyžaduje živnostenské oprávnenie.

Druhy Živností

Živnosti sa delia na tri základné skupiny:

1. Voľné živnosti: Na ich prevádzkovanie stačí splnenie všeobecných podmienok (vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť).
2. Viazané živnosti: Na ich prevádzkovanie je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť (napr. doklad o vzdelaní, osvedčenie, odborná prax).
3. Remeselné živnosti: Na ich prevádzkovanie je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť získanú vyučením v danom odbore.

Založenie Živnosti

Živnosť sa získava na tzv. jednotnom kontaktnom mieste. Fyzickým osobám vzniká oprávnenie prevádzkovať živnosť už odo dňa ohlásenia živnosti, teda odo dňa osobného predloženia formuláru na ohlásenie živnosti živnostenskému úradu alebo jeho elektronického odoslania cez portál www.slovensko.sk.

Pozastavenie a Zrušenie Živnosti

Živnostník môže svoju živnosť pozastaviť na obdobie najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Po schválení novely zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) však bude platiť, že od 1. augusta 2021 už doba pozastavenia živnosti nebude zákonom limitovaná (zrušila sa minimálna aj maximálna doba prerušenia). Živnostník môže živnosť kedykoľvek aj zrušiť (ukončiť celé podnikanie). V takom prípade stačí len oznámenie živnostenskému úradu.

Povinnosti Živnostníka

• Zdravotné poistenie: Živnostník je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie.
• Sociálne poistenie: Po založení živnosti živnostník nemusí platiť žiadne sociálne poistenie. Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká až po prekročení určitej hranice príjmov.
• Zodpovednosť: Živnostník ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, a to obchodným aj osobným majetkom.
• Používanie Financií: Živnostník nie je povinný zaobchádzať s peniazmi získanými z podnikania na osobitnom účte a môže ich kedykoľvek použiť aj na súkromné účely.
• Podnikateľský Účet: Živnostník nie je povinný mať podnikateľský účet, ale je to odporúčané pre prehľadnosť a oddelenie súkromných a podnikateľských financií.

Dane a Účtovníctvo

• Dane z príjmov: Živnostník je povinný platiť daň z príjmov.
• Paušálne Výdavky: Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky, čo zjednodušuje vedenie účtovníctva.
• Daňové Priznanie: Daňové priznanie živnostníka sa podáva na formulári typ B.
• Platiteľ DPH: Živnostník sa stáva platiteľom DPH, ak jeho obrat presiahne zákonom stanovenú hranicu.

Fakturácia

Pojem faktúra pozná len zákon č. 222/2002 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Faktúra je doklad, ktorý slúži na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu, teda dodania tovaru alebo služby za odplatu.

Povinnosti Zamestnávateľa

Ak živnostník zamestnáva zamestnancov, musí si splniť množstvo špecifických povinností, ktoré vyplývajú z viacerých predpisov. Medzi tieto povinnosti patrí evidencia pracovného času, zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov (BSM) a Podnikanie

V kontexte podnikania je dôležité venovať pozornosť aj otázke bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Ak jeden z manželov podniká, môže to mať vplyv na rozsah BSM a na zodpovednosť za prípadné dlhy vzniknuté z podnikania.

Zrušenie BSM z Dôvodu Podnikania

Podľa § 148a Občianskeho zákonníka je možné dosiahnuť zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ak má aspoň jeden z manželov oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Účelom tohto kroku je chrániť druhého manžela pred prípadnými dlhmi alebo ekonomickými rizikami, ktoré by mohlo priniesť podnikanie.

#

tags: #zivnostenske #opravnenie #vymahanie #pohladavok #podmienky