Životný štýl po endoprotéze bedrového kĺbu: rehabilitácia a cvičenia

Totálna endoprotéza bedrového kĺbu je náročný operačný zákrok, pri ktorom sa nahrádza celý poškodený kĺb titánovou náhradou. Tá je zložená z dvoch častí - z jamky a hlavičky, bezprostredne po operácii preto môže hroziť vykĺbenie. Totálna endoprotéza, teda výmena bedrového kĺbu, je podľa ortopédov vždy až posledným riešením v prípade vážneho poškodenia alebo opotrebovania chrupavky s následným narušením kosti. „K výmene kĺbu pristúpime až po vyčerpaní všetkých liečebných možností a vtedy, keď je zrejmé, že pacientovi operáciou zlepšíme kvalitu jeho života,“ hovorí ortopéd MUDr. Tomáš Jakubík. „Samozrejme, vždy pod podmienkou, že predchádzajúca liečba bola odborná a primeraná. Tíšenie bolesti tabletkami nie je najšťastnejšia cesta.” Po výmene kĺbu potrebujete dohľad odborníka. Inak sa tlmičmi bolesti môžete nebezpečne predávkovať.

Dôležitosť rehabilitácie pred a po operácii

Výmena bedrového kĺbu nie je nijako vzácna a môže postihnúť každého z nás. K totálnej endoprotéze bedra tzv. TEP môže dôjsť rôznymi spôsobmi napr. pri vrodenej vade bedier, pri artróze či artritíde, po úraze atď. O to významnejšia je následná rehabilitácia a edukácia, ako sa hýbať a ako s operovanou nohou pohybovať. Prirodzene, všetko pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta. „Správna rehabilitácia po totálnej endoprotéze je absolútne nevyhnutná, no rovnako dôležitá je aj predoperačná rehabilitácia,“ hovorí fyzioterapeut Mgr. Martin Skladan. „Svalstvo má, žiaľ, tendenciu rýchlo atrofovať, ochabovať. Pacient je zo začiatku slabý a trvá mu dlhší čas, kým opäť posilní svalstvo do predoperačného stavu. Keď sa však dostatočne cvičí ešte pred zákrokom, je šanca menšej atrofie aj rýchlejšej regenerácie.“

Ak sa pacient na operáciu dobre pripravil, napríklad, že absolvoval predoperačnú prípravu, jeho svaly boli dostatočne posilnené a relatívne rýchlo opäť naberú silu. Zároveň sa už vopred naučil, ako s operovanou nohou ležať, ako vstávať z postele, ako sedieť, obliekať a obúvať sa, ako chodiť s francúzskymi barlami a mnoho ďalších vecí.

Ako začať s rehabilitáciou po operácii

S rehabilitáciou by sa malo začať čo najskôr po operácii. Po operácii bedrového kĺbu v našej klinike je pacient prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde na neho a jeho životné funkcie až do nasledujúceho rána dohliada tím skúsených anestéziológov. Nasledujúce ráno sa urobia všetky potrebné kontrolné vyšetrenia a potom pacienta postavíme rovno na nohy. „S rehabilitáciou sa začína hneď na druhý deň po operácii. Potom ako sme pacienta postavili na nohy a premiestnili do jeho izby, začína pod dohľadom fyzioterapeuta robiť pasívne pohyby na lôžku,“ ozrejmuje dianie po operácii MUDr. „Väčšinou ide o ambulantnú formu rehabilitácie po dvoch týždňoch, kedy sú už vybraté stehy. Ak je však operácia náročnejšia, odporúča sa začať až po šiestich týždňoch, aby boli zahojené mäkké tkanivá,“ vysvetľuje fyzioterapeut M. Skladan. „K prvým úkonom patrí postupné posilňovanie svalstva celej operovanej dolnej končatiny od prstov až po bedrový kĺb. Začína sa ľahšími izometrickými cvičeniami. Postupom dní a ustupovaním bolesti pomaly pridávame náročnejšie cviky zamerané aj na zväčšovanie hybnosti v operovanom kĺbe. Samozrejmosťou je polohovanie operovanej končatiny v osovom postavení, chladenie rany a nácvik sedu a chôdze s pomocou opory dvoch francúzskych bariel.“

Dôležité obdobie hojenia a rehabilitácie (6 týždňov)

Do šiestich týždňov po operácii sa zahoja mäkké tkanivá okolo kĺbu. V tomto čase nesmiete končatinu zaťažovať naplno a chodiť by ste mali s dvoma francúzskymi barlami. „V tejto fáze sa pri rehabilitácii riadime pocitmi pacienta, cvičíme toľko a tak, aby boli cviky komfortné a hlavne bezbolestné,“ vysvetľuje priebeh rehabilitácie M. Skladan. pacient krátko po operácii pocit, že by zvládal všetko, nesmie nohu zaťažovať. Treba si uvedomiť, že trvá minimálne šesť týždňov, kým sa tkanivá okolo nového kĺbu zahoja a aj potom treba správne nohu rehabilitovať, chodiť s francúzskymi barlami a končatinu odľahčovať,“ hovorí skúsený ortopéd MUDr. Po uplynutí tohto obdobia môže pacient odložiť barlu na operovanej strane a stále viac nohu namáhať.

Prečítajte si tiež: Príklady zdravej životosprávy

Rehabilitačné pobyty a dôležité aspekty po operácii

„Na našej klinike ponúkame možnosť rehabilitačných pobytov, počas ktorých s pacientom cvičí fyzioterapeut trikrát denne. Tento spôsob rehabilitácie vrelo odporúčam, pretože takto je rehabilitácia intenzívna, maximálne prispôsobená potrebám a možnostiam pacienta, robí ju špecialista a človek s operovaným kĺbom sa nemusí zaťažovať transportom na rehabilitáciu,“ hovorí špecialista z Clinica Orthopedica. Pacient každý jeden deň vidí a cíti pokroky. Medzi veci, na ktoré si treba dať po operácii pozor, patrí aj udržanie hmotnosti. V žiadnom prípade si neprekrižujte nohy ani v sede, ani v ľahu. Treba spávať na vyššom pevnom lôžku s jedným vankúšom pod hlavou. Určite nezaťažovať operovanú nohu viac, ako je nutné. Sedieť je dovolené v 90-stupňovom uhle. Bedrové kĺby by sa počas obdobia rekonvalescencie nemali dostať nižšie, ako je úroveň kolien. Chôdza s barlami má tiež svoje fázy. Najskôr sa trénuje trojdobá chôdza po rovine, potom chôdza hore schodmi a následne chôdza zo schodov.

Cviky po operácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu

Základom je nácvik elementárnych pohybov a polôh, ktoré nespôsobujú bolesť ani neprimeraný tlak na operované miesto. Cvičebné jednotky sú pridelené pacientom podľa zložitosti a priebehu operácie, vitality či aktuálneho stavu. Nikdy sa liečebný telocvik vo forme prvotných rehabilitačných cvičení nevykonáva napriek bolesti pacienta. Medzi základné zostavy patrí:

Cviky v ľahu na brucho

• Sťahovať sedacie svalstvo - vykonávame podľa bolestivosti
• Zapierať sa o špičky
• Prepínať kolenného kĺbu

Cviky v ľahu na chrbte

• Napnúť stehenné a lýtkové svaly pri vystretých končatinách
• Polkruhy členkami
• Naťahovanie špičiek prstov k hlave
• Striedavo krčiť kolená
• Striedavo zdvíhať dolnú končatinu
• Pokrčiť kolená a zdvíhať zadok od podložky

Magnetoterapia ako súčasť pooperačnej liečby

Pooperačná liečba zahŕňa nie len dynamické prvky vo forme mechanickej rehabilitácie, ale aj vo forme statického pôsobenia síl. Medzi fyzikálnu terapiu, ktorú vo všeobecnosti využívame najčastejšie pri operovaných fraktúrach, zaraďujeme magnetoterapiu. Narozdiel od zvyšných fyzikálnych terapií môžeme prispieť k vitalite mäkkých tkanív bez toho, aby sme spôsobili dislokáciu aplikovanej protézy, či nepriaznivý tepelný efekt. Po totálnej endoprotéze bedrového kĺbu využívame nízkofrekvenčnú pulznú magnetoterapiu s frekvenciou 10-50 Hz, ktorá sa využíva pre svoje hojacie účinky.

Životnosť endoprotézy a následná starostlivosť

Životnosť kĺbovej náhrady ovplyvňuje následná starostlivosť a vaše správanie po operácii. Kosť sa adaptuje na endoprotézu približne 7 mesiacov, počas tohto obdobia zrastá kostné tkanivo s povrchom implantátu. Z toho dôvodu by sa mal pacient po dobu adaptácie väčšiemu zaťaženiu umelého kĺbu vyhýbať. Vo chvíli, keď endoprotéza zrastie s kosťou, je možné považovať ju za stabilnú a človek tak pomaly môže začať športovať. Uvedené odporúčania sa môžu u každého pacienta líšiť. Na celkovú situáciu má vplyv predovšetkým vek, športové skúsenosti a zdravotný stav.

Artróza bedrových kĺbov (koxartróza)

Artróza bedrových kĺbov, odborne koxartróza, patrí medzi najčastejšie degeneratívne ochorenia kĺbov, ktoré postihuje najmä starších ľudí. Toto ochorenie vedie k obmedzeniu pohyblivosti, bolestiam a zníženej kvalite života. Včasná diagnostika a komplexná liečba, ktorá zahŕňa cviky, konzervatívne metódy a v niektorých prípadoch aj chirurgický zákrok, sú kľúčové pre spomalenie progresie ochorenia a zlepšenie funkcie bedrového kĺbu.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia po TEP bedra

Čo je artróza kĺbov?

Artróza kĺbov, známa aj ako osteoartritída, je dlhodobé, chronické, degeneratívne ochorenie kĺbov a väzív. Ide o ochorenie, pri ktorom chrupavkovité časti kĺbov strácajú svoju štruktúru. Kĺby neplnia schopnosť vylepšovať pohyb, netlmia nárazy. Najviac sú postihnuté namáhané kĺby. Chrupavka, ktorá obvykle chráni kĺby a umožňuje hladký pohyb kostí, sa s artrózou postupne zhoršuje. Tento proces môže byť spôsobený rôznymi faktormi vrátane starnutia, genetiky, opakovaných zranení kĺbov alebo nadmerného zaťaženia. Artróza najviac postihuje ľudí vo veku nad 50 rokov.

Príznaky artrózy kĺbov

Artróza kĺbov sa môže prejaviť rôznymi príznakmi, ktoré sa môžu postupne zhoršovať v priebehu času. Hlavné symptómy artrózy kĺbov sú bolesti a nehybnosť kĺbov. Tieto bolesti silnejú pri studenom a vlhkom počasí a pri záťaži. Bolestivá je hlavne záťaž ako chodenie hore a dole po schodoch (napríklad pri artróze kolenného kĺbu). Naproti tomu je cyklistika možná väčšinou bez problémov. Pre artrózu je typická aj takzvaná bolesť v návaloch. To znamená, že po dlhšom odpočinku sú prvé pohyby bolestivé a zlepšujú sa až po niekoľkých metroch.

Druhy artrózy kĺbov

Rozoznávame primárnu a sekundárnu artrózu:

• Primárna artróza je výsledkom starnutia alebo nadmerného zaťaženia kĺbov, napr. nadváhou, ťažkou fyzickou prácou alebo športom.
• Sekundárna artróza dochádza následkom vrodených zmien kĺbov, taktiež následkom ochorenia napr. na reumu a cukrovku alebo úrazy.

Artróza môže zasiahnuť akýkoľvek kĺb, často lokalizovaná v krčnej a driekovej chrbtici, bedrovom a kolennom kĺbe, ako aj v kĺboch ramena či prstov. Toto degeneratívne ochorenie najčastejšie postihuje staršiu populáciu, no môže sa vyskytnúť u dospelých v akomkoľvek veku.

• Artróza kolena (gonartróza) je degeneratívne ochorenie kĺbu, ktoré postihuje chrupavku a tkanivo okolo neho. Pacienti sa sťažujú aj na opuch a pocit trhania kolena.
• Artróza bedrového kĺbu (koxartróza) - k jej vzniku prispieva vyšší vek, úrazy alebo nadmerná hmotnosť. Pacienti pozorujú zhoršenú pohyblivosť bedrového kĺbu.
• Artróza chrbtice Často nazývaná osteoartróza chrbtice, je stav charakterizovaný degeneráciou a opotrebovaním medzistavcových platničiek a kĺbov chrbtice. Tento stav vedie k postupnému poškodeniu chrupavky a sprevádza ho rast kostí, tvorba osteofytov (tzv. kostných výrastkov), čo môže spôsobiť obmedzenú pohyblivosť chrbtice a bolesť.
• Facetová artróza je stav charakterizovaný degeneráciou či opotrebovaním medzistavcových kĺbov (tzv. facetových kĺbov) v chrbtici.
• Reumatoidná artritída je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje kĺby a môže mať vplyv na celé telo.
• Artróza malých kĺbov môže postihnúť aj malé kĺby rúk a prstov. Typickým prejavom je bolesť postihnutých kĺbov a ťažkosti s pohyblivosťou. Artróza palca ruky má svoj vlastný názov - rizartróza.
• Artróza ramena (omartróza) - poškodená chrupavka v ramennom kĺbe spôsobuje bolesť a obmedzenú pohyblivosť, rovnako ako iné typy artrózy.
• Artróza chrbtice - degeneratívne ochorenie, pri ktorom sú postihnuté telá stavcov, sa nazýva spondylóza. Ak sa opotrebovanie týka medzistavcových kĺbov, diagnóza je spondylartróza.

Stupne artrózy

Artrózu rozdeľujeme do 4 štádií na základe závažnosti degenerácie kĺbu, procesu zužovania kĺbovej štrbiny a ostatných prítomných príznakov:

Prečítajte si tiež: Zotavenie po operácii kolena

• Stupeň I: Počiatočné štádium artrózy. Zužuje sa kĺbová štrbina. Chrupavka je iba ľahko poškodená a stenčuje sa. Často sa v tomto štádiu objavujú len mierne príznaky ako napätie alebo občasná bolesť po námahe.
• Stupeň II: Chrupavka sa začína viac opotrebovávať a poškodzovať. Hovoríme o progresii zúženia kĺbovej štrbiny. Pacienti môžu zažívať väčšiu bolesť, obzvlášť pri aktivite, a môže sa objaviť aj mierny opuch kĺbu.
• Stupeň III: V tomto štádiu dochádza k výraznejšiemu poškodeniu chrupavky, čo vedie k silnejšej bolesti, obmedzeniu pohybu a zhoršenej funkcii kĺbu. Kĺbová štrbina je v tomto stupni už dokázateľne zúžená. Deformácie kĺbu môžu byť viac zreteľné. Môže dôjsť k viacpočetným kostným výrastkom, k osteoporóze, osteoskleróze či pseudocystám.
• Stupeň IV: Pokročilé štádium artrózy, kde chrupavka je silne poškodená alebo úplne odstránená (teda kĺbová štrbina môže úplne zaniknúť), čo spôsobuje výrazné bolesti, obmedzenú pohyblivosť a deformáciu kĺbu. Výskyt artrózy v tomto štádiu môže ovplyvniť aj okolité štruktúry. Taktiež sa môžu vyskytovať viacpočetné kostné výrastky, osteonekrotické zmeny, patologické kĺbne postavenie, splývanie pseudocýst.

Koxartróza (artróza bedrového kĺbu)

Artróza bedrového kĺbu, známa aj ako koxartróza, je jednou z najčastejších foriem degeneratívneho ochorenia kĺbov. Vyskytuje sa predovšetkým u starších jedincov a predstavuje významnú príčinu obmedzenia pohyblivosti, bolesti a zníženej kvality života. V porovnaní s inými lokalizáciami artrózy je koxartróza charakteristická pomalou progresiou, ktorá vedie k postupnému zhoršovaniu príznakov a následne k funkčným obmedzeniam bedrového kĺbu.

Príčiny a rizikové faktory vzniku koxartrózy

Koxartróza môže vzniknúť z rôznych príčin, pričom hlavnými rizikovými faktormi sú:

• Primárna koxartróza: Vzniká v dôsledku degeneratívnych zmien súvisiacich s vekom, bez preukázateľnej zjavnej príčiny. Hlavným faktorom je starnutie a dlhodobé mechanické zaťaženie bedrového kĺbu.
• Sekundárna koxartróza: Je spôsobená inými patologickými stavmi alebo zraneniami, ktoré narúšajú normálnu biomechaniku kĺbu. Medzi najčastejšie príčiny patria:
  • Vývojové dysplázie bedrového kĺbu: Abnormálny vývoj bedrového kĺbu počas rastu môže viesť k neprirodzenému zaťaženiu a následnej degenerácii chrupavky.
  • Fraktúry hlavice femuru alebo acetabula (jamka bedrového kĺbu): Poškodenie kĺbu v dôsledku traumy môže spôsobiť narušenie stability kĺbu a viesť k opotrebovaniu chrupavky.
  • Aseptická nekróza: Smrť kostného tkaniva hlavice femuru v dôsledku nedostatočného prívodu krvi môže viesť k oslabeniu kĺbu a rozvoju koxartrózy.
  • Zápalové ochorenia: Reumatoidná artritída a iné zápalové ochorenia môžu urýchliť deštrukciu kĺbovej chrupky.

Rizikové faktory:

• Nadváha a obezita: Zvýšená telesná hmotnosť vyvíja nadmerné zaťaženie na bedrový kĺb, čo urýchľuje jeho opotrebovanie.
• Genetické faktory: Rodinná anamnéza ochorení kĺbov môže zvýšiť riziko vzniku koxartrózy.
• Poranenia a preťaženie kĺbov: Opakované mikrotraumy v dôsledku športových aktivít alebo manuálnej práce.

Patologické zmeny pri koxartróze

Pri koxartróze dochádza k degeneratívnym zmenám v štruktúre bedrového kĺbu. Hlavnou zmenou je postupná deštrukcia kĺbovej chrupky, ktorá pokrýva hlavicu femuru a acetabulum. Chrupka sa stáva tenšou, stráca elasticitu a schopnosť absorbovať nárazy. V dôsledku toho dochádza k zvýšenému treniu kostí, ktoré reagujú tvorbou kostných výrastkov (osteofytov) a subchondrálnej sklerózy (zhrubnutie kosti pod chrupkou). Tieto zmeny vedú k obmedzeniu pohyblivosti kĺbu a bolestivým symptómom.

Príznaky koxartrózy

Koxartróza sa zvyčajne prejavuje postupne a zhoršuje sa s časom.

• Bolesť v oblasti bedra: Bolesť sa často prejavuje v oblasti slabín a môže vyžarovať do stehna, kolena alebo zadku. Na začiatku je prítomná najmä po fyzickej námahe alebo na konci dňa, v neskorších štádiách sa môže vyskytovať aj v pokoji alebo v noci.
• Obmedzenie rotácie a flexie: Problémy pri otáčaní nohy smerom dovnútra alebo pri ohnutí bedra (napríklad pri obúvaní topánok) sú typickými príznakmi. Znížená flexibilita môže ovplyvniť bežné denné činnosti, ako je chôdza, sedenie alebo vstávanie.
• Zmena chôdze: Pacienti často kráčajú so skráteným krokom a vyhýbajú sa plnému zaťaženiu postihnutého kĺbu. V pokročilých štádiách sa môže vyvinúť tzv. Trendelenburgov chôdzový vzor, kedy je viditeľné nakláňanie trupu na postihnutú stranu.
• Svalová slabosť a atrofia: Chronická bolesť a obmedzenie pohybu môžu viesť k oslabeniu a atrofii (úbytku) svalstva v oblasti bedra a stehna.
• Krepitácie a obmedzenie pohyblivosti: Pocit trenia alebo "pukanie" v kĺbe počas pohybu. Pacienti môžu pociťovať stuhnutosť kĺbu najmä ráno alebo po dlhšom odpočinku.

Diagnostika koxartrózy

Diagnostika koxartrózy zahŕňa klinické vyšetrenie, anamnézu pacienta a zobrazovacie metódy:

• Röntgen (RTG): RTG zobrazenie je základnou metódou na diagnostiku koxartrózy. Odhalí zúženie kĺbovej štrbiny, prítomnosť osteofytov, zmeny v kĺbovej štruktúre a subchondrálnu sklerózu.
• Magnetická rezonancia (MRI): Používa sa na detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív, ako sú chrupka, väzy a svaly. Je vhodná pri podozrení na zápalové alebo iné patologické zmeny, ktoré nie sú viditeľné na RTG snímke.
• Klinické vyšetrenie: Lekár hodnotí bolesť, rozsah pohybu a silu svalov okolo bedrového kĺbu. Pri klinickom vyšetrení sa často používajú rôzne manévre (napr. Faberov test), ktoré pomáhajú identifikovať lokalizáciu bolesti a stupeň obmedzenia pohybu.

Liečba koxartrózy

Liečba koxartrózy závisí od štádia ochorenia, intenzity príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. Liečba sa zameriava na zmiernenie bolesti, zlepšenie funkčnosti kĺbu a spomalenie progresie ochorenia. Liečba koxartrózy je delená na konzervatívny a operačný typ. Hlavným cieľom terapie artrózy je oddialenie invazívnej liečby, a to umelej náhrady bedrového kĺbu. Vždy závisí na objektívnych i subjektívnych príznakoch pacienta a dohode s lekárom. Častým javom je aplikovanie konzervatívnej liečby a následné zhodnotenie výsledkov, ktoré určia vhodnosť a nutnosť operácie. Pri pokročilom štádiu a akútnej bolesti pacienta je doporučená výmena kĺbu (endoprotéza) okamžite.

Konzervatívna liečba

Konzervatívna liečba je zameraná na elimináciu bolesti, zvýšenie pohyblivosti kĺbu, posilnenie oslabeného svalstva, uvoľnenie preťaženého svalstva, reguláciu telesnej hmotnosti, úpravu fyzickej aktivity a náuku správnej ergonómie pri pracovných i bežných denných činnostiach. Zahŕňa:

• Fyzioterapia: Fyzioterapia je dôležitou súčasťou liečby koxartrózy. Zameriava sa na posilnenie gluteálnych svalov (svaly zadku), ktoré podporujú stabilitu bedrového kĺbu. Okrem posilňovacích cvikov sa využívajú aj cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybu a strečing.
• Používanie pomôcok: Barly, palice alebo chodúľky môžu pomôcť znížiť zaťaženie postihnutého kĺbu a zmierniť bolesť počas chôdze. Ortopedické vložky môžu korigovať nevhodné postavenie chodidla a znížiť mechanické zaťaženie kĺbu.
• Plávanie a cvičenie vo vode: Voda znižuje záťaž na kĺby a umožňuje vykonávať cvičenia, ktoré by na suchu boli bolestivé alebo náročné. Plávanie a aquaerobik sú odporúčané aktivity pre pacientov s koxartrózou.
• Zníženie telesnej hmotnosti: Zníženie hmotnosti môže výrazne znížiť záťaž na bedrový kĺb a zmierniť symptómy koxartrózy.

Farmakologická liečba:

• NSAIDs: Nesteroidné protizápalové lieky, ako sú ibuprofen alebo naproxen, sú účinné pri zmierňovaní bolesti a zápalu. Ich dlhodobé užívanie by však malo byť monitorované kvôli rizikám vedľajších účinkov, ako sú žalúdočné vredy alebo kardiovaskulárne problémy.
• Analgetiká: Lieky proti bolesti, ako paracetamol, môžu byť použité na kontrolu miernej až stredne silnej bolesti.
• Injekcie kyseliny hyalurónovej: Intraartikulárne injekcie kyseliny hyalurónovej môžu zlepšiť viskozitu synoviálnej tekutiny, čím sa zmierňuje bolesť a zlepšuje pohyblivosť kĺbu.Liečba je postavená na účinnej lokálnej výžive kĺbu vo forme kyseliny hyaluronovej, kolagénu a iných chondroprotektív. Lekár aplikuje bezbolestné injekcie priamo do vnútra kĺbového puzdra poškodeného kĺbu.Konzervatívna liečba v sebe obsahuje pasívnu terapiu za využitia pozitívnych účinkov fyzikálnej terapie, ako je elektroterapia, fototerapia, ultrazvuk, termoterapia či hydroterapia. Voľba konkrétneho druhu terapie vždy závisí na požadovanom účinku, ktorý zväčša býva analgetický - proti bolestivý a hojivý (regeneračný).Neoddeliteľnou súčasťou terapie artróz je fyzioterapia. Rehabilitáciu lekár predpisuje jak prevenčne, tak i v predoperačnej a pooperačnej fáze liečby.Fyzioterapeut pacientovi na spoločných sedeniach uvoľňuje a mobilizuje bedrový, sakrio-ilikálny kĺb (esíčka) a kĺby driekovej chrbtice. Mäkkými a manuálnymi technikami ovplyvňuje a eliminuje spazmy vo svaloch. Naopak precvičuje s pacientom cviky najmä na posilnenie a stabilitu sedacích svalov a svalov v blízkosti bedrového kĺbu.

Koxartróza a cviky

Konkrétne cviky volí fyzioterapeut podľa cieľu terapie a zdravotného stavu pacienta. Cviky sa líšia v zmysle prevenčnej fázy, predoperačnej a pooperačnej fázy. Po operácii sa pacient riadi určitými pohybovými zásadami a obmedzeniami (zákaz kríženia nôh, nízkeho sedu, veľkej páky na bedrový kĺb, nadmernej rotácie a podobne).Najvyužívanejším cvičením je glute bridge, ktorý slúži na posilnenie sedacích svalov. Pacient leží celým chrbtom a hlavou na mäkkej podložke s nohami ohnutými v kolenách. Medzi podložkou a chrbticou nie je voľný priestor. Plosky nôh sú celou dĺžkou prilepené k podložke a ruky voľne položené vedľa tela. Dbáme na pravidelné bránično-brušné dýchanie. S výdychom postupne pacient odlepuje stavec po stavci od podložky a panvou sa dvíha smerom ku stropu, pričom dochádza k stiahnutiu a zapojeniu sedacích svalov. Následne s výdychom sa pacient opäť plynulo pomaly pokladá na podložku do počiatočnej polohy a povoľuje sedaciu oblasť. Pre bezpečnosť cviku si pacient môže medzi stehná vložiť mäkký fitball či vankúš, aby nedohádzalo k príliš veľkej addukcii a kríženiu nôh.Variáciou tohto cviku na posilnenie jak sedacích svalov, tak i abduktorov stehna (unoženie) je využitie hornej pozície glute bridge, kde pri stiahnutí sedacej oblasti zároveň od seba oddialime kolená (žabiak). Následne plynulo vrátime kolená k sebe na úroveň bedrových kĺbov. Výhodou je ak cvičíme proti miernemu odporu (odporová látková guma alebo ruky terapeuta mierne brániace proti pohybu cvičiaceho). Plosky počas celého prevedenia cviku opäť ostávajú prilepené na podložke. Dbáme na bránično-brušné dýchanie (dýchanie do strán dolnej časti rebier).Pre efektívnosť liečby a vyvarovaniu sa chýb pri cvičení, je odporučená konzultácia s terapeutom, ktorý pacientovi pripraví cviky na mieru s ohľadom na jeho zdravotný stav, diagnózu a cieľ terapie.

Biologická liečba

Biologická liečba je najnovším druhom konzervatívnej liečby, ktorá nie je často využívaná vzhľadom na finančnú náročnosť. Jedná sa o odber vlastných kmeňových buniek z tuku aplikovaných priamo do poškodeného kĺbu. Majú schopnosť obnovy, regenerácie buniek a tkanív v tele. Pacienti s artrózou I. a II. stupňa v dotazníkoch subjektívne vyhodnotili zlepšenie zdravotného stavu. Približne 65 % pacientov po 6 mesiacoch od zákroku pociťovalo ústup bolestí a určité zlepšenie hybnosti poškodeného kĺbu. Liečba je tým účinnejšia a pôsobí trvalejšie, čím je aplikovaná pri nižšom štádiu artrózy. Vzhľadom na pos…

Príprava na operáciu kĺbu

Správna príprava na totálnu endoprotézu alebo inú operáciu kĺbu nielen znižuje úzkosti spojené s výkonom, ale aj skracuje dobu rekonvalescencie a znižuje riziko komplikácií.

#

tags: #životosprava #po #endoproteze #bedrového #klbu #rehabilitácia