
Zmenky, ako nástroj zabezpečenia záväzkov, majú na Slovensku dlhú históriu. Ich používanie však v posledných rokoch vyvolávalo kontroverzie, najmä v súvislosti so spotrebiteľskými pôžičkami poskytovanými nebankovými spoločnosťami. Novela Občianskeho súdneho poriadku prináša v tomto smere významné zmeny, ktoré majú ochrániť spotrebiteľov pred úžerou a nekalými praktikami.
Používanie zmeniek má na celom svete niekoľko storočnú tradíciu. Dnešná právna úprava na Slovensku pochádza z roku 1950 a doteraz neprešla žiadnymi zmenami. Zmenky vznikli už v stredoveku a to skôr ako prvé banky. Po roku 1948 až do polovice 90. rokov 20. storočia bolo používanie zmeniek na Slovensku veľmi zriedkavé, najmä pokiaľ ide o ich tuzemské využitie. V minulosti zmenky skôr slúžili ako nástroj zabezpečenia odloženej splatnosti pohľadávok v medzinárodnom obchode, neskôr ich vystavenie žiadali od klientov banky ako ručenie pri poskytovaní úverov. Zmenkami ručia napr. spoločníci malých firiem za prípadnú platobnú neschopnosť svojej firmy. Záväzok fyzickej osoby vtelený do zmenkovej listiny potom slúži ako ručenie pre úver pre právnickú osobu.( firmu).
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zmenky už vedia používať banky, firmy aj občania. Mnohokrát sa zmenkám pripisuje vo vzťahu k vymožiteľnosti nárokov z nich nadprirodzená vlastnosť. Najmä majitelia zmeniek si obvykle myslia, že zmenka im urýchli získanie plnenia od obchodného partnera, alebo občana, ktorý nesplatil svoj tzv. kauzálny( zmluvný) záväzok.
V posledných rokoch sa objavilo množstvo prípadov, kedy nebankové spoločnosti využívali zmenky ako zabezpečovací prostriedok pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tento postup viedol k vážnym problémom pre dlžníkov, ktorí sa často dostali do exekúcií pre neprimerane vysoké úroky a sankcie. Jozef z Kežmarku si požičal od nebankovky 600 eur, ale podpísal zmenku na 1 150 eur, čím sa zaviazal, že spoločnosti do roka splatí požičanú sumu aj s vyše 91-percentným úrokom. Kežmarčan ale peniaze nedokázal vracať, a tak po piatich rokoch mal na krku exekútora. Takýchto prípadov sú na Slovensku tisícky.
Mnohé nebankovky dávali ľuďom podpisovať zmenky aj napriek tomu, že to legislatíva zakazuje. Išlo o exekúcie, kde ľudia ručili za dlh zmenkou. Podľa informácií je v súčasnosti platných okolo 2 500 takýchto exekúcií.
Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj
Zakázať „zmenkové“ exekúcie voči spotrebiteľom umožňuje novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je účinná od decembra minulého roku. Tá zároveň určuje povinnosť pre majitelia zmenky preukázať súdu, na základe čoho bol tento zabezpečovací prostriedok vystavený. Súdy tak môžu overiť, či nešlo o protiprávne vyhotovenie spotrebiteľskej zmenky, čím by sa malo zabrániť úžere. Odvolacie senáty občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove majú v týchto veciach jednotný názor a nezákonne exekúcie právoplatne zastavujú. Potrebné doklady mali veritelia predložiť súdom do 23. januára. Prezident komory exekútorov Miroslav Paller uviedol, že komora poslala všetkým exekútorom list, aby svojich klientov o tom informovali.
Pokiaľ nezačala platiť novela zákona, mnohé súdy rozhodli v prospech nebankoviek alebo firiem, ktoré od nich pohľadávky kúpili. Ľudia tak museli okrem požičanej sumy platiť aj vysoké úroky a často aj úroky z omeškania. Tie boli niekoľko stonásobne vyššie ako samotný dlh. Minister spravodlivosti Tomáš Borec preto vlani na jeseň požiadal Najvyšší súd, aby vydal zjednocujúce stanovisko k zmenkám pri spotrebiteľských pôžičkách. Najvyšší súd prijal stanovisko, ktoré prikazuje súdom posudzovať nekalú povahu uplatneného nároku, ako aj úžernícky zmenkový úrok, ak je v takejto zmenke dohodnutý.
V súčasnosti na súdoch preverujú tisíce exekučných konaní a mnohé z nich sa zastavia. Podľa neoficiálnych informácií najväčšie množstvo spotrebiteľských zmeniek pochádza z činnosti nebankovky Pohotovosť. Napríklad na Okresnom súde Kežmarok len jeden sudca vyhovel žalobám spoločnosti CD Consulting v plnom rozsahu a priznal tak aj denný úrok z omeškania 0,25 percenta, čo predstavuje 91,25-percentný úrok ročne. „V týchto prípadoch sú exekučné konania zastavované, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolacie senáty občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove majú v týchto veciach jednotný názor a nezákonne exekúcie právoplatne zastavujú,“ uviedol hovorca súdu Michal Drimák. Krajský súd podľa neho vstupoval len do tých vecí, v ktorých bolo podané odvolanie. Drimák nevedel presne povedať, v koľkých prípadoch okresné súdy v ich obvode zastavili exekúcie.
Protiúžernícky zákon, teda novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú v decembri schválil parlament, pomôže aj pani Márii. Matke troch detí hrozilo, že pre zmenku príde o dom. Od nebankovky si požičala 200 eur a ešte jej podpísala aj nevyplnenú zmenku. Keď jej manžel prišiel o prácu, neuhradila tri po sebe idúce splátky. Jej dlh sa tak stal splatným ako celok. Po pol roku už Mária dlhovala nebankovke 732 eur. Aj z tohto vyplýva, že mnohé nebankovky doteraz porušovali zákon a žiadali podpísanie zmeniek pri poskytovaní úverov.
Národná banka Slovenska hovorí, že tento postup je zakázaný, lebo spotrebiteľ sa podpisom zmenky dostáva do nevýhody pri probléme so splácaním úveru. „Seriózna nebanková spoločnosť ponúkne spotrebiteľovi zrozumiteľnú zmluvu. Primeraným spôsobom mu vysvetlí ustanovenia, ktorým nerozumie. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver.“
Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie
TV Markíza dňa 19. 2. 2010 vo svojich hlavných správach uviedla, že pripravované zmeny smerujúce k zákazu používania zmeniek k úverom pre obyvateľov, môže mať za následok ich zdraženie. Veritelia( najmä banky) by podľa správy mohli začať od žiadateľov o financovanie požadovať namiesto zmenky ako zabezpečenie notársku zápisnicu z exekučným titulom. Takéto riešenie by naozaj poskytovanie pôžičiek predražilo. V správe nebola pritom zmienka o tom, že veriteľ môže od ručiteľa alebo dlžníka požadovať namiesto zmenky ručiteľskú listinu, ktorej sa pripravované legislatívne reštrikcie vôbec netýkajú.
Starostlivosť o občana pred neserióznymi poskytovateľmi úverov je síce potrebná, ale v tomto prípade ide nad rámec obchodných zvyklostí v krajinách s dlhodobou tradíciou budovania trhových ekonomík. Ak vhodné riešenie, ktoré by na rozdiel od pripravovaných zmien nebolo kontraproduktívne, je pre banky striktný zákaz prijímania zmeniek vystavených na rad, ako ručenia za úvery. Ak by veritelia mohli prijímať ako zabezpečenie úveru iba zmenky s označením ,,nie na rad“ pri mene prvého majiteľa zmenky, nemohli by zmenky ani prevodom zmenkových práv vo forme indosamentu nadobudnúť abstraktný charakter umožňujúci zneužitie zmeniek ich majiteľom na škodu zmenkového dlžníka. Takýto postup majú priamo v zákone nariadený rakúske finančné spoločnosti ponúkajúce pôžičky fyzickým osobám.
Návrh legislatívnych zmien, ktoré by mali zabrániť zneužívaniu zmeniek je vo svojej podobe nezmyselný. Nejde však o prvé zmenkovo- právne fiasko, ktorého sme svedkami. Pred niekoľkými rokmi médiami prešla správa, že z dôvodu rizík pri používaní zmeniek sa uvažuje s povinnou registráciou zmeniek s vyznačením ISIN, podobne ako pri iných cenných papieroch. Našťastie tento vo svete absurdný nezmysel sa ani v podobe návrhu zákona nedostal do schvaľovacieho procesu. Podobný osud môže očakávať aj súčasný pokus o ochranu spotrebiteľa vo finančných službách na nesprávnom mieste.
Slovenská legislatíva by sa skôr mala postarať o to, aby banky pri úveroch korektne počítali úroky na rovnakej báze ( rovnaký vzorec) ako pri vkladových produktoch. Tým by niektoré slovenské banky zneužívajúce legislatívne diery, boli donútené zbaviť sa nekalých praktík, ktorými klientov poškodzujú pri vkladových aj úverových produktoch a prispieť tak k väčšej transparentnosti a ľahkej porovnateľnosti úrokov.
Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci či poskytnutím služby, alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Bezprostrednou priamou úhradou sa rozumie taký spôsob úhrady, keď účastník obchodného vzťahu povinný k úhrade túto vykoná bez akéhokoľvek časového odkladu pri prevzatí veci, služby alebo práva.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne
Pohľadávka nie je len kategóriou používanou v účtovníctve alebo v daňovom konaní. Je kategóriou ekonomickou, právnou a filozofickou. Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Na druhej strane povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych vzťahov alebo na základe vzťahov obchodnoprávnych. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo. Jeho všeobecnú úpravu obsahuje ôsma časť Občianskeho zákonníka. Charakter osobitnej zákonnej úpravy záväzkového práva majú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka.
Pre každého podnikateľa je dôležité, kedy dostane za svoju pohľadávku zaplatené. Najvýhodnejšie pre neho je platenie ihneď (cash). Vylučujú sa tým riziká, že nebude zaplatené a dodávateľ môže získané peniaze okamžite použiť. Keďže v tomto prípade ide o výhody na strane dodávateľa, spravidla sa z ceny tovaru poskytujú určité zľavy (napr. 2 - 3 %), čo má stimulovať odberateľa, aby na tento spôsob platenia pristal. K ďalším výhodám patrí fakt, že ide o lacný spôsob platenia. Spravidla sa používa platenie v zákonných, prípadne v zmluvne dohodnutých lehotách. Vychádza sa zo zákonnej úpravy platobného styku alebo zo zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom. Môže sa však stať, že odberateľ nie je v týchto lehotách schopný zaplatiť, dodávateľ na zaplatenie určitú dobu čaká, t. j. poskytuje tzv.
Zmenka je nástrojom bezhotovostného platobného styku. Slúži na riešenie krátkodobej platobnej neschopnosti odberateľa. Je cenným papierom, ktorý vyjadruje bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste príslušnú dlžnú sumu peňazí. Právna úprava zmeniek je staršieho dáta - je vymedzená zákonom zmenkovým a šekovým (zákon č. 191/1950 Zb.), ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 1951. Uvedený zákon je jedným z najstarších predpisov platných v Slovenskej republike, ktorého sa nedotkla, až do dnešného dňa, žiadna úprava. Tento zákon rešpektuje tzv. Ženevské dohovory zo dňa 7. 6. 1930 - Dohovor o jednotnom zmenkovom práve a Dohovor o jednotnom šekovom práve, ktoré znamenali unifikáciu zmenkového a šekového práva v Európe (okrem Veľkej Británie). Pri používaní zmenky, najmä v zahranično-obchodných vzťahoch, je potrebné dávať pozor. Nie všetky štáty podpísali tzv. Ženevskú konvenciu. Existuje aj tzv.
Zároveň je potrebné upozorniť, že pri praktickom používaní zmeniek a šekov je znalosť zmenkového a šekového zákona nevyhnutná. Zmenka má v praxi určitý právny, obchodný, ekonomický, spoločenský alebo iný dôvod. Napr. ako platobná zmenka sa nazýva preto, že zmyslom jej vystavenia je, aby skutočne došlo v čase splatnosti k jej úhrade. Platenie zmenkou predstavuje situáciu, kedy určitá povinnosť, najčastejšie povinnosť platobná, je splnená podľa dohody účastníkov tak, že namiesto pôvodne stanoveného finančného plnenia sa stane veriteľ majiteľom a oprávneným zo zmenky, ktorá bude v okamihu splatnosti preplatená, a tak vlastne zamenená za peniaze. Zmenku však môže jej majiteľ ešte pred lehotou splatnosti „predať“, a tak získať ešte pred jej splatnosťou hotové peniaze. V praxi dnes asi pravdepodobne prevažuje zaisťovacia funkcia zmenky. Zmenka, ktorá plní funkciu zaisťovaciu, je vlastne ďalším peňažným záväzkom. Majiteľ takejto zaisťovacej zmenky, predstavujúcej určitú peňažnú pohľadávku, buď túto zmenku vymáha alebo ju predá a získa predajom určité finančné prostriedky. Tuto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, že dlžník svoju povinnosť z mimozmenkového vzťahu (napr. z kúpnej zmluvy) riadne nesplní. Oba vzťahy, t. j.
Zmenka je bezpodmienečný prísľub osobe na zmenke uvedenej uhradiť v určenej dobe a na určenom mieste uvedenú finančnú čiastku. Teda zmenky môžu byť nakupované aj za účelom získania výnosu, pričom výnosom je rozdiel medzi sumou získanou pri splatnosti zmenky (zmenková suma) a jej obstarávacou cenou. Pokiaľ ide o formu zmenky, zmenka je cenný papier, ktorý musí mať vždy podobu listiny, je listinným cenným papierom, nemôže mať podobu zaknihovaného (nematerializovaného) cenného papiera. Dôvodom je fakt, že záväzok, ktorý zo zmenky vyplýva, je „inkorporovaný“, zhmotnený v listine zmenky a pevne je s ňou zviazaný. Preto, ak majiteľ zmenku stratí, zničí sa, prípadne je mu odcudzená, nemôže uplatniť nárok z nej vyplývajúci. Jediným východiskom je možnosť vyhlásiť ju za umorenú, podstúpiť tzv.
V praktickom živote sa možno stretnúť s celou škálou rôznych typov zmeniek, ktoré sa členia z viacerých hľadísk. Obchodné zmenky, s ktorými je možné sa v praxi stretnúť najčastejšie, sú cenné papiere, ktoré zhmotňujú dlh, ktorý vznikol v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, na základe dodávky tovaru, resp. Finančné zmenky sú cenné papiere, ktoré sa vyhotovujú s cieľom zabezpečiť peňažné záväzky neobchodného typu, a to poskytnutím pôžičky. Vlastná zmenka (označovaná tiež ako sola zmenka) je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom. V praktickom živote sa používa oveľa menej ako zmenka cudzia. Pri vlastnej zmenke sa uvádzajú dve osoby. vystaviteľ zmenky - tzv. veriteľ - tzv. Cudzia zmenka (označovaná tiež ako trata zmenka) obsahuje bezpodmienečný príkaz tretej osobe (napr. banke), aby zaplatila. vystaviteľ zmenky - tzv. zmenečník (zmenkovník, zmenečný dlžník) - tzv. Zmenkový zákon vlastnú zmenku, rovnako ako cudziu zmenku, nedefinuje.
Zmenku možno vystaviť na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo získať od bánk, ktoré pre svojich klientov pripravili takéto tlačivá. Zmenka sa môže vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár. Ak si ju budú podnikatelia vystavovať sami, resp. Dodržiavanie všetkých náležitostí má veľký význam. Ak totiž zmenka niektorú z náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou a nie je možné uplatniť zmenkové právo podľa zákona. Právo zaplatiť sa viaže na zmenku ako konkrétny cenný papier a jej stratou zaniká.
Aval - znamená prevzatie záväzku uhradiť zmenku buď za vystaviteľa pri vlastných zmenkách, alebo za trasáta pri cudzích. Bonitnosť zmenky možno veľmi výrazne zvýšiť tým, že sa zmenková suma zabezpečí zmenečným ručením. Pochopiteľne, že zmenkovým ručiteľom musí byť solventný subjekt (inak vlastne ani nemá zmysel). Ručenie sa vyhlasuje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu - napr. „per aval“, pričom ručiteľ - avalista, túto doložku (ručiteľské vyhlásenie) musí podpísať, pretože v opačnom prípade spomenuté vyhlásenie nezakladá ručenie. Zmenkový ručiteľ (avalista) môže byť zaviazaný ručením popri inej zmenkovo zaviazanej osobe (avalátovi). Avalátom môže byť každý zmenkový dlžník - akceptant, vystaviteľ, indosant. Preto je potrebné vo vyhlásení uviesť, za koho sa preberá, pričom, ak sa neuvedie, platí, že sa prijíma za vystaviteľa. Ak by na zmenke nebolo uvedené ručiteľské vyhlásenie, ale nachádzal by sa tam len samotný podpis - „holý aval“ a tento podpis nie je súčasne podpisom zmenečníka alebo vystaviteľa, tak platí, že tento podpis zakladá ručenie a ak nebude uvedené za koho, tak za vystaviteľa. Problémom však bude ťažšia identifikácia avalistu (napr.
Protest - využíva majiteľ zmenky vtedy, ak niektoré z jeho práv nebolo naplnené. Najčastejšie ide o protest proti neprijatiu alebo nezaplateniu zmenky. Eskont - je forma prevodu dodávateľského úveru na bankový úver. Majiteľ zmenky eskontom predá zmenku predo dňom splatnosti komerčnej banke. Banka vyplatí zmenkovú sumu zníženú o diskont za dobu od eskontovania po termín splatnosti a zaúčtuje si províziu. Reeskont - vzniká, ak komerčná banka predá eskontovanú zmenku emisnej banke. Prevod - veriteľ si môže akceptovanú zmenku ponechať a predložiť ju pri splatnosti trasátovi alebo ju môže preniesť (predať) na ďalšieho indosamentom (rubopisom, žírovaním), čo sa vyznačí na rube zmenky. Jednou zo základných charakteristík zmenky je to, že je cenným papierom na rad (tzv. ordrepapier). Práva vyplývajúce zo zmenky sú prevoditeľné rubopisom. Zákon používa aj synonymický výraz indosament. Rubopis možno charakterizovať ako písomnú doložku, najčastejšie umiestnenú na zadnej strane (rube) zmenky, ktorou indosant prevádza zmenku na indosatára. Indosant je prevodca, ktorý vystavuje indosament, indosatár je zasa nadobúdateľom. Prvý indosant je totožný s osobou prvého zmenkového veriteľa - remitent. Prevoditeľnosť zmenky rubopisom (indosamentom) je možné obmedziť použitím rektadoložky. Zmenka, na ktorej je vyznačená rektadoložka, nie je prevoditeľná rubopisom, ide o tzv. rektazmenku. Na rektazmenke je najčastejšie vyznačená doložka „nie na rad“ alebo iná doložka rovnakého významu. V takomto prípade je možné zmenku previesť len formou postúpenia pohľadávky (cesiou).
Za túto vlastnú zmenku zaplatím pri jej predložení čiastku 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc korún slovenských) pánovi Jánovi Novákovi, r. č. 550101/0001, bytom Nová Ves č. 4. V Košiciach dňa 12. 12. r. č. r. č. Zaplaťte za túto zmenku dňa 1. mája 2007 čiastku 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc korún slovenských) pánovi Jánovi Novákovi, r. č. 550101/0001, bytom Nová Ves č. 4. V Košiciach dňa 12. 12. Ing. r. č. sú to dôsledky spojené nie s vystavením zmenky, ale s jej existenciou. Dochádza k tomu, keď dlžník nemôže alebo nechce zaplatiť. Eskont zmenkyNa základe zmenky je možné získať krátkodobý zmenkový úver. Najrozšírenejším je eskontný úver. Jeho podstata spočíva v tom, že banka nakupuje od klienta zmenky pred lehotou ich splatnosti. Banka sa nákupom zmenky stáva jej majiteľom. Podnikateľovi, ktorý potrebuje peniaze a zmenku u banky eskontuje (odpredáva), vyplatí sumu zníženú o diskont, pri ktorom je základom úrok za dobu do splatnosti zmenky. Po odkúpení zmenky sa jej majiteľom stáva banka, ktorá v termíne splatnosti predkladá zmenku zmenkovému dlžníkovi (odberateľovi) na preplatenie. V prípade, že odmietne zaplatiť, resp. Banky si pri eskonte zmeniek stanovujú rôzne podmienky. Napr.
Podnikateľ (dodávateľ) dodal tovar odberateľovi za 100 000 Sk. Tento mu nebol schopný dodávku uhradiť a dohodol sa s ním na odloženom platení (o 6 mesiacov). Na potvrdenie dohovoru a zároveň ako doklad o dlhu mu vystavil zmenku na 100 000 Sk. Aký bude v praxi konkrétny postup pri eskontovaní zmenky (keďže dodávateľ sa rozhodol namiesto čakania na dátum splatnosti zmenky zmenku eskontovať u svojej banky). Zmenka môže byť vystavená na domácu alebo zahraničnú menu. Banka eskontuje zmenku znejúcu na 10 000 USD, splatnú 2 mesiace. Úroková sadzba je 15 % a provízia banky je 1 %.
Finančná zmenka je listinný cenný papier vystavený formou vlastnej zmenky, napr. komerčnou bankou, ktorá predstavuje prísľub banky, že zaplatí zmenkovú sumu majiteľovi zmenky, a to v deň splatnosti finančnej zmenky (napr. sporozmenka). Je to vlastná zmenka vystavená bankou na rad klienta. Banka sa zaväzuje k preplateniu zmenky v deň splatnosti zmenky. Veriteľ (klient) nakupuje zmenku od banky za kúpnu cenu, ktorá sa vypočíta ako rozdiel zmenkovej sumy a výnosu zo zmenky. zmenková suma predstavuje súčet kúpnej ceny, t. j. Výnos zmenky banka vypláca bez vykonania zrážkovej dane. Zmenkovú sumu banka vyplatí bezhotovostne na účet vedený v banke alebo hotovostne. Obchody uskutočňované prostredníctvom finančnej zmenky nepodliehajú ochrane vkladov v zmysle zákona č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 4 písm. d). Postupy súvisiace s finančnými zmenkami sa plne riadia zákonom č. 191/1950 Zb.
V zmysle Postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie Ministerstva financií SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších zmien a doplnkov) o zmenkách sa účtuje v závislosti toho, akú majú funkciu, akým spôsobom záväzok zo zmenky vznikol a z hľadiska toho, kto vyrovnáva záväzok zo zmenky. Hoci na účely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) sa zmenky vždy považujú za cenný papier, z pohľadu Postupov účtovania sa o zmenkách účtuje buď ako o cennom papieri, alebo ako o platobnom prostriedku. O zmenke ako o cennom papieri účtuje účtovná jednotka v tom prípade, ak ju obstarala za účelom investovania voľných finančných prostriedkov, t. j. za účelom dosiahnutia výnosu (finančná zmenka). V zmysle § 14 ods. 5 Postupov účtovania vyplýva, že ako dlhový cenný papier sa účtuje napríklad dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou (tzv. „kupónový dlhopis“), dlhopis, u ktorého je úrokový výnos stanovený rozdielom medzi menovitou hodnotou a jeho nižším emisným kurzom (tzv. „diskontovaný cenný papier“), a zmenka. Postupy účtovania teda finančné zmenky zaraďujú medzi dlhové cenné papiere. Je potrebné zdôrazniť, že ako dlhový cenný papier sa účtujú len finančné zmenky, čo napokon vyplýva z kontextu § 15 Postupov účtovania. Finančná zmenka s dobou splatnosti nad jeden rok a držaná do splatnosti sa účtuje na účte 065 - Dlhové cenné papiere držané do splatnosti. Finančné zmenky s dobou splatnosti nad jeden rok alebo do jedného roka, ale určené na obchodovanie, sa účtujú na účte 253 - Dlhové cenné papiere na obchodovanie. Podľa § 27 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov pri cenných papieroch držaných do splatnosti a cenných papieroch obstaraných v primárnych emisiách ne…