
Tento článok sa zaoberá problematikou zmluvy o dielo v kontexte umeleckej produkcie, pričom zohľadňuje autorské práva a komerčný aspekt tvorby.
Zmluva o dielo v oblasti umeleckej produkcie je upravená v zmysle § 65 - 81 a § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon a § 631 - 643 Občianskeho zákonníka. Táto zmluva definuje vzťah medzi objednávateľom a autorom diela, pričom upravuje práva a povinnosti oboch strán.
Zmluva o dielo v umeleckej produkcii je autorská zmluva, prostredníctvom ktorej autor vytvára pre objednávateľa dielo na objednávku a zároveň udeľuje súhlas na použitie diela na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak.
Dielom sa na účely tejto zmluvy rozumie dielo vytvorené autorom v rozsahu a za podmienok ustanovených v tejto zmluve. Autor sa zaväzuje, že za dojednanú cenu riadne a včas vykoná pre objednávateľa dielo. Objednávateľ sa zaväzuje riadne dokončené dielo prevziať a za dielo zaplatiť autorovi odmenu dojednanú.
Autor sa zaväzuje zhotoviť dielo do určitého dátumu od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Pri vykonávaní diela postupuje autor v súlade s pokynmi objednávateľa. O odovzdaní diela bude spísaný a podpísaný preberací protokol, ktorý zároveň potvrdí bezvadnosť dodaného diela. Vlastníctvo k zhotovovanému dielu prechádza na objednávateľa jeho odovzdaním a podpísaním preberacieho protokolu zmluvnými stranami.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Autor udeľuje objednávateľovi výhradnú a vecne, časovo, územne a iným rozsahom neobmedzenú licenciu na použitie diela. Odmena za udelenie licencie je zahrnutá v celkovej cene diela. Autor udeľuje licenciu na všetky spôsoby použitia diela známe v čase uzavretia tejto zmluvy, najmä, avšak nielen, na spôsoby použitia podľa § 19 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, ako aj spôsobmi ktoré nie sú v tomto ustanovení výslovne uvedené.
Objednávateľ je oprávnený poskytnúť tretej osobe alebo tretím osobám súhlas na použitie diela v rozsahu poskytnutej licencie (sublicencie) alebo v časti tohto rozsahu, pričom nie je povinný informovať o tejto skutočnosti autora. Dohoda o licenčnej zmluve sa uzatvára bez časového obmedzenia.
Hudba je v súčasnosti výhodným produktom ľudskej tvorivosti, ktorý prináša zisk. Čoraz častejšie sa stretávame s pojmami hudobný priemysel, hudobná komercia a podobne. Je zložité definovať a vymedziť, kedy sa hudba stáva len tovarom, bez snahy priniesť hudobné posolstvo. Medzi umeleckým dielom, ktoré poskytuje recipientovi určitý prínos a zároveň produkuje zisk, a komerčným dielom, ktorého jediným prínosom je zisk, je niekedy úzka, až neviditeľná hranica. Potreba chápať umenie aj ako prostriedok obživy a zamestnanie je v chápaní spoločnosti normálna a tolerovaná. Umenie ako zdroj obživy je známe od počiatkov civilizácie.
V dnešnej dobe sa, vzhľadom na komerčný charakter umenia, stretávame s veľkým množstvom tzv. braku a zlého umenia. Názory na vymedzenie toho, kedy sa umenie stáva zlým, sú rôzne. Britský historik umenia Quentin Bell tvrdí, že umenie je zlé preto, že sentiment, ktorý je duševným pocitom umelca a ovplyvňuje jeho prácu, nie je jeho osobným alebo pôvodným pohľadom. V prípade, že tento cit absentuje úplne, sa umenie tiež stáva zlým. Umenie stáva zlým z prílišnej snahy umelca o to, aby zobrazovalo tzv. spoločenskú krásu (to, čo spoločnosť považuje za krásne). Toto prílišné úsilie zapáčiť sa vedie k tvorbe zlého umenia.
Hudba je v súčasnej spoločnosti tiež považovaná za predajný artikel. Nezávislí hudobníci nie sú podporovaní hudobnými vydavateľstvami, ktoré by im zabezpečili výraznú propagáciu hudobných nahrávok, uhradili výrobu videoklipov k piesňam, financovali turné, vyrobili propagačné predmety a podporovali ich kariérny a hudobný rast. Z hľadiska marketingu mnoho nezávislých kapiel a hudobníkov nemá šancu na úspech. Väčšina úspešných hudobných zoskupení tvorí pod vydavateľskou značkou, ktorá zabezpečuje spomínané benefity. Nahrávacia zmluva viaže mnohých umelcov k určitým povinnostiam k vydavateľstvu, napríklad k počtu albumov, koncertov. Mnohé hudobné kapely, prípadne jednotliví interpreti nie sú schopní pod tlakom, ktorý na nich vydavateľstvo vyvíja, stanovené podmienky dodržať. Hudobné kapely kvôli dodržaniu zmluvných požiadaviek produkujú diela, ktorých umelecká hodnota je nízka a ich tvorba je samoúčelná.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Iným prípadom je, keď hudobník je iba interpretom, nie autorom. Hudobné vydavateľstvo mu často vyberá vhodné piesne, ktoré umelec nahrá v štúdiu, vystupuje s nimi a propaguje ich. Pri tomto procese je bežné, že vzhľadom na moc masmédií sú mnohé osobnosti populárnej hudby generované ako vzory, ktoré plnia úlohu sprostredkovateľov posolstva hudobného skladateľa a prispievajú najmä finančnými ziskami k tržbám hudobnej spoločnosti.
Hudba, ktorú veľké vydavateľstvá tvoria, nie je zárukou kvality, keďže cieľom hudobných vydavateľstiev je predovšetkým zisk. Simon Frith uvádza ako príklad zlej hudby program v rádiu, ktorý bol vysielaný v 70. rokoch s názvom Worst records ever made. Hudba vyjadrujúca niektorý druh nevhodných emócií (falošný sentiment). Frith ďalej vysvetľuje, že tieto tri kategórie reprezentujú aj tzv. komickú hudbu. Sústavné vytváranie a opakovanie hitov ovplyvňuje najmä mladú generáciu, ktorá tieto piesne vyhľadáva. Produkcia hudobných videí, vyprodukovaných k dielam rýchlo vytvorených hudobných osobností, slúži ako prostriedok popularizácie skladieb.
Použitie módnych trendov a spôsobov, ktoré sú založené na snahe páčiť sa publiku, aj keď s využitím nehodnotných prostriedkov vyjadrenia (násilie, erotické motívy, klamlivé predstavy o živote, snaha šokovať),tiež prispieva k degradácii hudby ako umenia. Výsledný produkt je v prípade rozpoznateľného videoklipu populárnejší, ale často sa hudobné posolstvo stráca a vynára sa skôr vizuálne stvárnenie. Inou situáciou je vytvorenie hodnotného klipu. Mnohé hudobné videá sú považované za umelecké diela.
Hudobné vydavateľstvá sú producentom komerčnej hudby, ale konzumentom a spotrebiteľom, ktorý požaduje jej tvorbu je spoločnosť. Spoločnosť si žiada hudobnú produkciu diel, ktoré jej vydavateľské firmy vyrábajú, sprostredkúvajú a predávajú. Ľudská podstata je založená na prijímaní a afinite k známym veciam a odmietaní niečoho nového. Súčasná hudba je často komerčne úspešná práve kvôli zavedeným vzorom obľúbenosti. V súčasných hitoch skladatelia využívajú určité postupy. Sú to najmä chytľavá melódia, ktorú si ako popevok môže hudobný recipient spievať a vryje sa mu do pamäti, jednoduché slová o každodennom živote a situáciách, s ktorými sa aj bežný poslucháč môže stotožniť. Zapamätateľný refrén, ktorý sa mnohokrát opakuje a nie príliš dlhá minutáž skladby, aby ju recipient mal chuť počúvať niekoľkokrát denne.
Niektoré hudobné zoskupenia, ktoré pôvodne vytvárali nezávislú hudbu, pod vplyvom producenta a hudobného vydavateľstva promptne reagujú na požiadavky hudobného trhu a prispôsobujú mu svoju tvorbu. Takéto kapely a hudobní interpreti sledujú nové trendy, ktoré zaraďujú do svojich skladieb bez ohľadu na ich hudobné presvedčenie, ale aj vhodnosť a korešpondenciu s ich pôvodným zámerom tvorby. Ak je moderné vydávať akustické verzie piesní, takéto zoskupenie nahrá akustický album, pri zvýšení popularity kapiel, ktoré tvoria piesne s použitím elektronickej hudby sa ich členom stane DJ. a pod. Hudobná tvorba nie je usmerňovaná len umeleckou tvorivosťou, ale trhovým mechanizmom.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Populárna kultúra nie je primárne komerčná. Práve naopak. Výtvory alternatívnych hudobných smerov pôvodne neboli považované za kvalitné. Mnohé hudobné diela, teraz prvotriedne umelecké piesne, boli v dobe svojho vzniku a často dlhé obdobie potom, chápané ako hudobný gýč. Niektoré hudobné formácie boli pôvodne považované za zoskupenia ľudí bez talentu a muzikálnosti. Postupne sa mnohé z pôvodne alternatívnych kapiel stali súčasťou mainstreamovej scény. Alternatívna hudba sa stala popovou a stredno-prúdovou nie preto, že by interpreti zmenili svoj štýl, ale ich minoritný žáner upútal väčšinu a stal sa väčšinovým.
Pop music je špecifickým odvetvím populárnej hudby. Funguje v symbióze s masmédiami. Nesústreďuje sa výlučne na propagáciu hudobných diel, ale najmä na tzv. Historické/produktívne obdobie - vznikla v 50. rokoch 20. storočia s nástupom rock‘n‘rollu. Textová forma - tvoria ju piesne, ktoré sú komunikačnými jednotkami. Konštrukcia identity - vyvinula novú formu autorstva. Interpret/účinkujúci sa stáva dôležitejší ako jeho piesne a hudba. stávajú hviezdami, ktoré budujú svoju identitu intermediálnym spôsobom. Pop music potrebuje k svojej existencii vzťah s masmédiami. Každý uzlový bod diagramu je vo vzťahu s každým ďalším.
Populárne hudobné žánre v rozsahu obľúbenosti rozhodne prekonávajú klasické hudobné kompozície a historickú hudbu. Je to spôsobené mnohými faktormi, napr. všeobecným nezáujmom o umenie a kultúru, príklonom ku konzumnému spôsobu života, kde prvky vysokej kultúry sú brané ako druhoradé a vytláčané na periférie osobných záujmov jednotlivca. Hektický život a pracovné povinnosti často nedovoľujú vytvoriť si dostatočný priestor pre kultúrne vyžitie. Prežívanie a chápanie klasickej hudby je recepčne náročné a je potrebné, aby sa poslucháč primerane sústredil na prijímanie hudobných vnemov. Do popredia sa dostáva uplatňovanie vekovej primeranosti. Médiá s týmto javom počítajú a našli východisko.
Pri vnímaní hudby každý človek reaguje inak. Existuje niekoľko typov poslucháčov:
Ďalšia typológia poslucháčov: