
Tento článok sa zaoberá problematikou odstúpenia od zmluvy, pričom sa zameriava na rôzne situácie, v ktorých môže nastať potreba odstúpenia, a na právne aspekty s tým spojené. Vychádzame zo zákonnej úpravy, konkrétne z Občianskeho zákonníka, a zohľadňujeme aj špecifiká jednotlivých typov zmlúv.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom právneho vzťahu, ktorý je teda prejavom vôle len jednej zmluvnej strany, a neviaže sa na právny konsenzus. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy.
Podľa zákonnej úpravy je možné od akejkoľvek zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré upravuje zákon alebo v prípadoch, ktoré upravuje samotná zmluva. Účastník zmluvy môže od nej odstúpiť, len ak je to v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone výslovne ustanovené alebo účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté.
Rezervačná zmluva je tzv. inominátnou (nepomenovanou) zmluvou, ktorá nie je výslovne uvedená v Občianskom zákonníku. Z toho dôvodu je prvoradé posúdiť, či samotná zmluva upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy, resp. či je viazaná na určitú dobu a uplynutím doby zaniká. V ostatnom prípade by vo Vašom prípade prichádzala do úvahy iba aplikácia ustanovenia § 49 OZ (odstúpenie od zmluvy z dôvodu tiesne) alebo ustanovení OZ týkajúcich sa neplatnosti právneho úkonu (či už relatívnej alebo absolútnej). Každú zmluvu je však možné ukončiť aj písomnou dohodou zmluvných strán.
V prípade, že platnosť rezervačnej zmluvy vypršala a dodatok o predĺžení nebol riadne podpísaný všetkými stranami, právne platí pôvodná zmluva a jej skončenie. Realitná kancelária by mala konať profesionálne a vrátiť poplatok, ak zlyhanie nebolo na strane klienta.
Prečítajte si tiež: Ako odstúpiť od rezervačnej zmluvy
Jednou z možností, kedy Občiansky zákonník priamo zakladá možnosť odstúpenia od zmluvy, je prípad, ak niekto uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Toto právo treba uplatniť v trojročnej premlčacej lehote od uzavretia takejto zmluvy. Pod pojmom tieseň treba rozumieť sociálny či ekonomický stav účastníka zmluvného vzťahu, v ktorom sa ocitol a v dôsledku ktorého uzavrie zmluvu, ktorú by inak neuzatvoril. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ účastník uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, môže takýto účastník od takejto zmluvy odstúpiť. Pritom Občiansky zákonník neposkytuje ani demonštratívny právny výpočet prípadov, ktoré predstavujú „tieseň“ alebo „nápadne nevýhodné podmienky“, za ktorých by mohol účastník zmluvy od nej odstúpiť.
Odstúpenie od zmluvy o združenej dodávke energií je iný právny termín, ako zrušenie zmluvy o združenej dodávke energií.
Použitie odstúpenia od zmluvy, ktoré je upravené Občianskym zákonníkom, aj na pracovnoprávne vzťahy, umožňuje § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), pričom pokiaľ by nebolo takéhoto ustanovenia, tak by určité inštitúty pracovného práva nebolo možné využiť.
Právne predpoklady pre odstúpenie od zmluvy môžu vyplývať priamo zo zákona alebo iného právneho predpisu. Tak napríklad predpoklady pre odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy ustanovuje § 19 ods. 2 Zákonníka práce, pričom v tomto prípade ide o taxatívny právny výpočet, ktorý nemožno rozširovať ani o jeden faktický prípad na základe rozhodnutia zamestnávateľa v konkrétnom prípade.
Odstúpenie od pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa musí mať písomnú formu, inak je neplatné, pričom Zákonník práce neustanovuje, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť takéhoto odstúpenia.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Pokiaľ dôjde k odstúpeniu od zmluvy jednou zo zmluvných strán, podľa § 48 ods. V súvislosti so zmluvou, od ktorej zmluvná strana odstúpila, sa totiž mohlo stať, že niektorá zo strán už poskytla nejaké peňažné plnenie na účely naplnenia predmetu zmluvy v konkrétnom prípade. V takomto prípade došlo zo strany zamestnávateľa v súlade s § 19 Zákonníka práce k odstúpeniu od pracovnej zmluvy, čím sa takáto pracovná zmluva ruší od začiatku, pokiaľ sa strany pracovnej zmluvy nedohodli na inom postupe.
Úprava bezdôvodného obohatenia je špeciálne v pracovnom práve ustanovená v § 222 ods. 1 Zákonníka práce, kde sa konštatuje, že pokiaľ sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa, musí mu predmet bezdôvodného obohatenia vydať, pretože bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na čí úkor bolo získané. V tomto prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie z toho dôvodu, že došlo k poskytnutiu peňažného plnenia, ktoré sa viazalo na právny úkon, pracovnú zmluvu, ktorá neskôr zanikla z dôvodu, že od nej zamestnávateľ odstúpil.
Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo, pričom každý prípad sa posúdi zásadne individuálne. Tak napríklad pracovnú zmluvu podľa § 11 ods. Taktiež je možné odstúpiť od pracovnej zmluvy, keď je v rozpore s dobrými mravmi. Právna úprava dobrých mravov je predmetom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa zakazuje výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru