
V súčasnom globalizovanom svete, kde sa čoraz viac občanov a podnikateľov angažuje v medzinárodných aktivitách, je otázka zdaňovania príjmov dosiahnutých v zahraničí mimoriadne aktuálna. Tento článok sa zaoberá problematikou dvojitého zdanenia a mechanizmami na jeho zamedzenie, s osobitným zameraním na vzťah medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom.
Každý štát má suverénne právo stanoviť si vlastné daňové zákony a podmienky vyberania daní od fyzických a právnických osôb na svojom území. Tieto daňové povinnosti sú primárne definované vnútroštátnymi právnymi predpismi. V prípade medzinárodných daňových vzťahov však vstupujú do platnosti aj medzinárodné zmluvy, ktoré majú vyššiu právnu silu a môžu modifikovať vnútroštátne daňové zákony.
Zákon o dani z príjmov (ZDP) v § 1 ods. 2 jasne stanovuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pred samotným zákonom o dani z príjmov. To znamená, že ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (Z o ZDZ) medzi Slovenskom a iným štátom, ustanovenia tejto zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami slovenského ZDP.
Medzinárodnou zmluvou sa rozumie zmluva uzavretá v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená v Zbierke zákonov SR.
V daňovom práve väčšiny štátov vzniká daňový vzťah subjektu k štátu na základe dvoch hlavných kritérií:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť, čo znamená, že podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov.
Subjekty, ktoré sa nezdržiavajú na území štátu a nemajú tu svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahujú príjmy na území tohto štátu, majú obmedzenú daňovú povinnosť a zdaňujú sa len príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu.
Stanovenie daňovej rezidencie je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. ZDP definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) v § 2 písm. d) ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, a právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto vedenia. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s NDP.
Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade vstupujú do platnosti zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok (zvyčajne článok 4) zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie pre fyzické aj právnické osoby.
Pri rozhraničovaní rezidencie právnických osôb sa berie do úvahy miesto skutočného vedenia, t. j. miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva o ZDZ medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom je kľúčovým nástrojom na odstránenie dvojitého zdanenia príjmov a majetku daňovníkov, ktorí majú väzby k obom štátom. Táto zmluva upravuje, ako a v akom rozsahu môže každý zmluvný štát zdaňovať príjmy a majetok rezidentov druhého štátu.
Modelová zmluva o ZDZ sa zvyčajne skladá z nasledujúcich častí:
Články 6 až 21 modelovej zmluvy o ZDZ sa zaoberajú zdanením rôznych druhov príjmov, ako sú:
Zmluva o ZDZ určuje, ktorý zmluvný štát má právo zdaňovať daný druh príjmu, a to buď štát zdroja príjmu (kde príjem vznikol), alebo štát rezidencie daňovníka. V niektorých prípadoch sa právo na zdanenie delí medzi oba štáty.
Zmluvy o ZDZ zvyčajne obsahujú dve základné metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Konkrétna metóda, ktorá sa uplatňuje, je uvedená v príslušnej zmluve o ZDZ.
Pri riešení otázok zamedzenia dvojitého zdanenia je kľúčové správne určenie daňovej rezidencie daňovníka. Ak daňovník spĺňa podmienky pre daňovú rezidenciu v oboch zmluvných štátoch, je potrebné aplikovať kritériá na rozhraničenie dvojitej rezidencie uvedené v zmluve o ZDZ.
Daňovník, ktorý žiada o uplatnenie výhod plynúcich zo zmluvy o ZDZ, musí preukázať svoju daňovú rezidenciu v príslušnom zmluvnom štáte. Na tento účel sa zvyčajne používa potvrdenie o rezidencii vydané správcom dane v štáte rezidencie.
Platiteľ dane, ktorý vypláca príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je povinný zraziť z týchto príjmov daň a odviesť ju správcovi dane. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.
Osoba, ktorá vypláca úrokový príjem fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, je povinná túto skutočnosť oznámiť slovenskému daňovému úradu.
Globalizácia prináša aj výzvy v oblasti daňovej politiky, najmä v súvislosti s daňovými rajmi a ich vplyvom na medzinárodné zdaňovanie.
Daňové raje sú jurisdikcie, ktoré ponúkajú zahraničným investorom a spoločnostiam nízke alebo žiadne dane, vysokú mieru finančného utajenia a minimálne regulačné požiadavky. Tieto faktory priťahujú kapitál a aktivity, ktoré by inak boli zdanené v iných krajinách.
Daňové raje môžu mať negatívne dopady na medzinárodné zdaňovanie, ako napríklad:
OECD a Európska únia vyvíjajú aktivity na obmedzenie škodlivej daňovej konkurencie a boj proti daňovým rajom. Tieto aktivity zahŕňajú: