Zamedzenie dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom

V súčasnom globalizovanom svete, kde sa čoraz viac občanov a podnikateľov angažuje v medzinárodných aktivitách, je otázka zdaňovania príjmov dosiahnutých v zahraničí mimoriadne aktuálna. Tento článok sa zaoberá problematikou dvojitého zdanenia a mechanizmami na jeho zamedzenie, s osobitným zameraním na vzťah medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom.

Daňová povinnosť v medzinárodnom kontexte

Každý štát má suverénne právo stanoviť si vlastné daňové zákony a podmienky vyberania daní od fyzických a právnických osôb na svojom území. Tieto daňové povinnosti sú primárne definované vnútroštátnymi právnymi predpismi. V prípade medzinárodných daňových vzťahov však vstupujú do platnosti aj medzinárodné zmluvy, ktoré majú vyššiu právnu silu a môžu modifikovať vnútroštátne daňové zákony.

Nadradenosť medzinárodných zmlúv

Zákon o dani z príjmov (ZDP) v § 1 ods. 2 jasne stanovuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pred samotným zákonom o dani z príjmov. To znamená, že ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (Z o ZDZ) medzi Slovenskom a iným štátom, ustanovenia tejto zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami slovenského ZDP.

Medzinárodnou zmluvou sa rozumie zmluva uzavretá v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená v Zbierke zákonov SR.

Vznik daňovej povinnosti

V daňovom práve väčšiny štátov vzniká daňový vzťah subjektu k štátu na základe dvoch hlavných kritérií:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

  1. Zdržiavanie sa subjektu na území štátu: Najčastejšie pobyt trvajúci na území štátu dlhšie ako 183 dní.
  2. Existencia väzieb k štátu: Sídlo alebo miesto vedenia (právnická osoba) alebo bydlisko, trvalý pobyt, resp. obvyklé zdržiavanie sa (fyzická osoba).

Ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť, čo znamená, že podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov.

Subjekty, ktoré sa nezdržiavajú na území štátu a nemajú tu svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahujú príjmy na území tohto štátu, majú obmedzenú daňovú povinnosť a zdaňujú sa len príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu.

Daňová rezidencia

Stanovenie daňovej rezidencie je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. ZDP definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) v § 2 písm. d) ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, a právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto vedenia. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s NDP.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade vstupujú do platnosti zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok (zvyčajne článok 4) zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie pre fyzické aj právnické osoby.

Kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie fyzickej osoby:

  1. Stály byt (stály domov): Ak má osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, bude považovaná za rezidenta toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).
  2. Stredisko životných záujmov: Vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok).
  3. Obvyklé zdržiavanie sa: Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.
  4. Dohoda kompetentných orgánov: Ak nemožno rezidenciu určiť na základe predchádzajúcich kritérií, kompetentné orgány zmluvných štátov sa dohodnú na riešení.

Kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie právnickej osoby:

Pri rozhraničovaní rezidencie právnických osôb sa berie do úvahy miesto skutočného vedenia, t. j. miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom

Zmluva o ZDZ medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom je kľúčovým nástrojom na odstránenie dvojitého zdanenia príjmov a majetku daňovníkov, ktorí majú väzby k obom štátom. Táto zmluva upravuje, ako a v akom rozsahu môže každý zmluvný štát zdaňovať príjmy a majetok rezidentov druhého štátu.

Štruktúra zmluvy o ZDZ

Modelová zmluva o ZDZ sa zvyčajne skladá z nasledujúcich častí:

  1. Úvodná časť: Určuje rozsah pôsobnosti zmluvy a definuje základné pojmy.
  2. Hlavná časť: Upravuje zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku, ako aj metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia.
  3. Záverečná časť: Obsahuje ustanovenia o nadobudnutí platnosti, výpovedi a iných administratívnych záležitostiach.

Zdaňovanie príjmov podľa zmluvy o ZDZ

Články 6 až 21 modelovej zmluvy o ZDZ sa zaoberajú zdanením rôznych druhov príjmov, ako sú:

  • Príjmy z nehnuteľného majetku
  • Zisky z podnikania
  • Príjmy z lodnej a leteckej dopravy
  • Dividendy
  • Úroky
  • Licenčné poplatky
  • Príjmy zo závislej činnosti
  • Príjmy riadiacich pracovníkov
  • Príjmy umelcov a športovcov
  • Penzie
  • Príjmy zo štátnej služby
  • Príjmy študentov
  • Ostatné príjmy

Zmluva o ZDZ určuje, ktorý zmluvný štát má právo zdaňovať daný druh príjmu, a to buď štát zdroja príjmu (kde príjem vznikol), alebo štát rezidencie daňovníka. V niektorých prípadoch sa právo na zdanenie delí medzi oba štáty.

Metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia

Zmluvy o ZDZ zvyčajne obsahujú dve základné metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

  1. Metóda vyňatia: Štát rezidencie vyjme príjmy, ktoré boli zdanené v druhom zmluvnom štáte, zo základu dane.
  2. Metóda zápočtu: Štát rezidencie započíta daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte na daň pripadajúcu na príjmy zo zdroja v tomto druhom štáte.

Konkrétna metóda, ktorá sa uplatňuje, je uvedená v príslušnej zmluve o ZDZ.

Praktické aspekty zamedzenia dvojitého zdanenia

Určenie daňovej rezidencie

Pri riešení otázok zamedzenia dvojitého zdanenia je kľúčové správne určenie daňovej rezidencie daňovníka. Ak daňovník spĺňa podmienky pre daňovú rezidenciu v oboch zmluvných štátoch, je potrebné aplikovať kritériá na rozhraničenie dvojitej rezidencie uvedené v zmluve o ZDZ.

Preukazovanie rezidencie

Daňovník, ktorý žiada o uplatnenie výhod plynúcich zo zmluvy o ZDZ, musí preukázať svoju daňovú rezidenciu v príslušnom zmluvnom štáte. Na tento účel sa zvyčajne používa potvrdenie o rezidencii vydané správcom dane v štáte rezidencie.

Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou

Platiteľ dane, ktorý vypláca príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je povinný zraziť z týchto príjmov daň a odviesť ju správcovi dane. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Oznamovacia povinnosť pri vyplácaní úrokových príjmov

Osoba, ktorá vypláca úrokový príjem fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, je povinná túto skutočnosť oznámiť slovenskému daňovému úradu.

Daňové raje a ich vplyv na medzinárodné zdaňovanie

Globalizácia prináša aj výzvy v oblasti daňovej politiky, najmä v súvislosti s daňovými rajmi a ich vplyvom na medzinárodné zdaňovanie.

Charakteristika daňových rajov

Daňové raje sú jurisdikcie, ktoré ponúkajú zahraničným investorom a spoločnostiam nízke alebo žiadne dane, vysokú mieru finančného utajenia a minimálne regulačné požiadavky. Tieto faktory priťahujú kapitál a aktivity, ktoré by inak boli zdanené v iných krajinách.

Negatívne dopady daňových rajov

Daňové raje môžu mať negatívne dopady na medzinárodné zdaňovanie, ako napríklad:

  • Erozia daňových základov iných krajín
  • Podpora daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam
  • Skresľovanie tokov investícií a obchodu
  • Ohrozenie integrity daňových systémov

Snahy o obmedzenie daňovej konkurencie

OECD a Európska únia vyvíjajú aktivity na obmedzenie škodlivej daňovej konkurencie a boj proti daňovým rajom. Tieto aktivity zahŕňajú:

  • Vytváranie medzinárodných štandardov pre transparentnosť a výmenu informácií
  • Identifikáciu a sankcionovanie nespolupracujúcich jurisdikcií
  • Koordináciu daňových politík medzi štátmi

tags: #zmluva #o #zamedzení #dvojitého #zdanenia #Slovensko

Ďalšie články