
Zmluvná pokuta je nástroj, ktorý sa využíva v obchodných vzťahoch na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvnú pokutu v slovenskom právnom prostredí, jej podmienky platnosti, vzťah k náhrade škody a praktické aspekty účtovania. Cieľom je objasniť problematiku zmluvnej pokuty pre široké spektrum čitateľov, od študentov po profesionálov.
Predtým, ako sa začnete zaoberať nezaplatenou faktúrou, je nevyhnutné mať dokonalý prehľad o všetkých faktúrach a ich splatnosti. V tomto smere môže byť neoceniteľný online fakturačný program, ktorý umožňuje prehľadné usporiadanie faktúr na jednom mieste a automatické triedenie podľa rôznych kritérií. iDoklad vám umožní zobraziť neuhradené faktúry jediným kliknutím a ponúka štatistický prehľad najväčších dlžníkov.
Dlžníkovi je vhodné zaslať upomienku, ak zabudol na uhradenie faktúry. Ak upomienka nepomôže, môžete poslať ďalšie upomienky.
Medzi upomienkou a predžalobnou výzvou existuje sankcia vo forme úroku z omeškania. Ide o základný sankčný nástroj, na ktorý máte zo zákona automaticky nárok od prvého dňa omeškania. Podľa zákona je možné úrok z omeškania využiť iba pri omeškaní s plnením peňažného záväzku.
Sadzba sa obvykle určuje dennou alebo ročnou mierou, pričom maximálna výška úroku nie je stanovená. Zvyčajne sa používajú úroky vo výške maximálne 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Prečítajte si tiež: Nezmluvná pokuta a odškodnenie
Ak výška úroku nie je uvedená, sadzba sa riadi nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Veriteľ má na výber dve možnosti výpočtu zákonného úroku z omeškania:
Omeškaním dlžníka vzniká právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Máte na ňu nárok aj bez toho, aby bola osobitne dojednaná v zmluve a aby ste na ňu dlžníka osobitne upozorňovali. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Zmluvná pokuta musí byť dojednaná v písomnej zmluve, inak na ňu nárok nemáte. Na druhej strane je ale zmluvná pokuta o niečo flexibilnejšia, pretože ju môžete použiť pri akomkoľvek porušení zmluvy. Rovnako u nej máte na výber z viacerých foriem, od jednorazovej čiastky cez úrok až po opakujúcu sa pevnú čiastku.
V prípade, že s protistranou uzavriete zmluvu obsahujúcu zmluvnú pokutu, nemôžete zároveň požadovať aj odškodnenie. Výšku pokuty si dojednávajú zmluvné strany a nemusí ísť iba o peniaze. Pokuta by nemala byť neprimerane vysoká, respektíve mala by zodpovedať hodnote a významu porušenej povinnosti. Z pohľadu zákona je pokuta samostatnou pohľadávkou a pokiaľ ju dlžník nezaplatí, vzniká z nej ďalší úrok z omeškania.
Pri účtovaní všetkých troch typov postihov postupujeme rovnako ako v prípade účtovania iných výnosov a nákladov. Rozlišujeme aj to, či má sankcia zmluvný charakter (bola dohodnutá v zmluve) alebo zákonný charakter (vzniká na ňu nárok automaticky zo zákona), a či je uplatňovaná nami alebo je uplatňovaná voči nám.
Prečítajte si tiež: Úspešná Pracovná Sila
V súlade s postupmi účtovania je potom potrebné sankcie účtovať už v okamihu ich vzniku, a to s pomocou účtov:
Úrok, paušálnu náhradu či pokutu by ste mali dlžníkovi riadne vyfakturovať. Na tento účel slúži tzv. penalizačná faktúra, ktorá nemá jednotný vzor. Platia pre ňu ale rovnaké náležitosti ako pre akúkoľvek inú faktúru.
Ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Mnohé zmluvy obsahujú vo svojom texte sankcie za porušenie povinnosti, často sa však stáva, že sú tieto ustanovenia z právneho hľadiska formulované nesprávne, čo môže spôsobiť, že poškodená strana v prípade súdneho konania nebude mať taký úspech, ako by mohla mať. V prípade súdneho sporu totiž len dobre postavená zmluva môže poskytnúť požadovanú ochranu.
V zmluvách, ktoré písali neprávnici sa často objavujú aj pojmy, ktoré sú z právneho hľadiska nejasné. Často sa v zmluvách vyskytujú najmä výrazy „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“ a podobne. Používajte jednoznačné pojmy. Pre prípad nesplnenia povinnosti druhej strany si dohodnite zmluvnú pokutu, nikdy nie penále ani ďalšie právne nejasné sankcie. Tak budú účastníci zmluvy a hlavne súd vždy vedieť, o aký inštitút sa jedná.
Prečítajte si tiež: Zákonné, zmluvné a dobrovoľné benefity pre zamestnancov
Nie je možné dohodnúť pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon. Navyše, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od začiatku (pozerá sa na ňu ako keby nikdy neexistovala) a nikto sa nemôže domáhať splnenia povinnosti z neúčinnej, resp. neexistujúcej zmluvy. Aj v prípade, ak od zmluvy odstúpite vy kvôli neférovému alebo nenáležitému konaniu druhej strany, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vám nevznikne.
Na konci zmluvy sa zvykne uvádzať právo krajiny, ktorým sa zmluva riadi - tzv. rozhodné právo (najmä v cezhraničnom obchode má takéto ustanovenie veľký zmysel). V nadväznosti na určenie rozhodného práva je potrebné určiť aj to, v ktorej krajine môže prebiehať súdne konanie - tzv. určiť právomoc súdov.
Pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania môže súd za použitia moderačného práva podľa § 301 Obch. zák.