Znalecký posudok podľa CSP: Čo to je a ako ho využiť

Znalecký posudok zohráva kľúčovú úlohu v sporoch, kde je hlavnou témou zdravie alebo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Má nezastupiteľné miesto najmä pri žalobách o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odpovedá na otázky, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (nemocnica, ambulancia, hospic, liečebňa…) postupoval správne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vo všeobecnosti súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a určí znalca, ktorý vo svojom znaleckom posudku odpovedá na položené otázky, no nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci, čo patrí výlučne súdu. Civilný sporový poriadok (CSP), účinný od 1. júla, zaviedol nový právny inštitút - súkromný znalecký posudok.

Súkromný znalecký posudok v Civilnom sporovom poriadku

Predloženie znaleckého posudku jednou zo strán z jej iniciatívy a na jej náklady nie je novinkou. Táto možnosť existovala aj za účinnosti starého Občianskeho súdneho poriadku. Na rozdiel od súčasnej úpravy v CSP takto vyhotovený posudok, aj keď spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti, nebol považovaný za rovnocenného partnera znaleckého posudku vypracovaného znalcom určeným súdom.

Definícia súkromného znaleckého posudku

Ustanovenie § 209 ods. 1 CSP vymedzuje súkromný znalecký posudok ako znalecký posudok vypracovaný bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

Konfrontácia znaleckých posudkov

V prípade, že sa obe strany sporu rozhodnú zadovážiť si súkromné znalecké posudky, nie je vylúčené, že si tieto posudky môžu protirečiť. CSP zavádza inštitút tzv. konfrontácie. V prípade odlišných záverov znaleckých posudkov môže súd predvolať oboch znalcov na pojednávanie, kde sa budú navzájom konfrontovať.

Zmeny v dokazovaní podľa CSP

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol od 1. júla viaceré zmeny v oblasti dokazovania. Novú úpravu má aj znalecké dokazovanie, kde je najpodstatnejšou zmenou možnosť vyhotoviť a v konaní použiť súkromný znalecký posudok zabezpečený stranou sporu. Nová právna úprava zaviedla aj inštitút tzv. odborného vyjadrenia, ktorý môže v jednoduchších prípadoch nahrádzať znalecké dokazovanie.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok – revízia

Dôkazné prostriedky podľa CSP

Dokazovanie je upravené v § 185 až § 211 CSP, pričom § 187 ods. 1 CSP ponúka legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Zostal teda zachovaný demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov z už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Zásada včasnosti uplatňovania dôkazov

Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Zákonodarca vychádza z toho, že súd je objektívne schopný spor spravodlivo posúdiť a rozhodnúť len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Dôkazy je preto uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone a nenechávať si ich takpovediac "v zálohe".

Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí.

Podľa § 151 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Je teda potrebné, aby strana, ktorá s tvrdením druhej strany nesúhlasí, toto tvrdenie výslovne poprela a zároveň uviedla, relevantný dôvod.

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Platí, že v súlade so zásadou hospodárnosti nebude súd vykonávať dokazovanie, ak pôjde o zhodné tvrdenia strán o určitej skutočnosti. Podmienkou však je, že tieto tvrdenia musia byť nesporné. Výnimočne môže súd, ak je to účelné a možné, vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, avšak primárne je povinný vykonať dôkaz na pojednávaní. Obdobnú výnimku upravoval aj OSP v § 122 ods. 2 Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní.

Edičná a informačná povinnosť

CSP upravuje aj tzv. Edičnú povinnosť a Informačnú povinnosť, ktorá sa obsahovo od OSP nelíši. Edičná povinnosť znamená, že každý, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, teda vec dôležitú pre súdne konanie, je povinný ju predložiť súdu. Rozdielom oproti Občianskemu súdnemu konaniu (ďalej len OSP) je, že osoba, ktorá takúto vec predloží už nebude mať nárok na úhradu vecných nákladov. Informačná povinnosť sa týka povinnosti písomne oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.

Hodnotenie dôkazov

V Civilnom sporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený dôkazom opaku.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Súdy budú podľa § 193 CSP viazané inými rozhodnutiami: Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

Výsluch strany a svedka

Tento dôkazný prostriedok je obdobou starej formy- výsluchu účastníkov konania podľa § 131 OSP. Podľa § 195 CSP môže súd nariadiť výsluch strany sporu na návrh. Ak súd rozhodne o tom, že výsluch strany sa uskutoční, je strana sporu povinná sa na výsluch dostaviť. Novinkou však je tzv. písomný výsluch strany. Keďže jednou zo zásad občianskeho súdneho konania je zásada hospodárnosti konania, môže súd výnimočne uložiť strane, aby odpovedala na otázky písomne. Takýto postup však môže súd nariadiť len vtedy, ak sa mu bude javiť dostatočný vzhľadom na povahu veci. Pokiaľ je osoba viazaná povinnosťou mlčanlivosti, nie je povinná na otázky odpovedať. Musí však súdu preukázať dôvod odopretia výsluchu. O tom, či je odopretie dôvodné rozhodne súd. Na výsluch strany sa primerane použijú ustanovenia o výsluchu svedka.

Podľa § 203 ods. 2 CSP Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. Výsluch svedka opäť môže súd nariadiť len na návrh. Povinnosť vypovedať ako svedok má každá fyzická osoba. Svedok je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede ho súd poučí. Rovnako ho poučí o jeho práve odoprieť výpoveď. Aj svedkovi môže súd z dôvodu hospodárnosti konania nariadiť, aby na otázky odpovedal písomne. Aj v tomto prípade ho poučí tak, ako by išlo o klasickú „osobnú“ výpoveď.

Výraznou zmenou oproti OSP je skutočnosť, že strana nie len, že svedka navrhuje,ale je povinná zabezpečiť aj jeho účasť na pojednávaní, pričom o tom upovedomí protistranu a súd. Podľa doterajšej právnej úpravy (OSP), účastník oznámil údaje svedka súdu a ten svedka predvolal. Ak sa strane účasť svedka nepodarí zabezpečiť, môže požiadať súd, aby ho predvolal. Súd ho predvolá najskôr z adresy, ktorú uvedie strana (ktorá svedka navrhla). Ak sa nepodarí doručiť predvolanie, predvolá ho z adresy, ktorú má svedok evidovanú v registri obyvateľov SR. Tu sa znova kladie dôraz na dôsledné plnenie si ohlasovacej povinnosti fyzických osôb, teda povinnosti nahlasovať svoj pobyt. Ak sa svedka nepodarí predvolať, súd návrh na jeho výsluch zamietne. Ak sa účasť svedka podarí zabezpečiť, súd ho vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.

Podľa § 201 CSP môže svedok odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. Musí však preukázať dôvodnosť.

Listinné dôkazy a obhliadka

Dôkazný prostriedok v podobe listiny, resp. obhliadky sa oproti OSP zásadne nemení. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, súd ich vykoná tak, že ju alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Ak vec možno dopraviť na pojednávanie, tak sa tento dôkaz vykoná na pojednávaní. Ak ju doručiť nemožno (napr. nehnuteľnosť) vykoná sa obhliadka na danom mieste. Aj tu platí edičná povinnosť, teda povinnosť každého, kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, aby ju predložil. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť súdu uložiť tejto osobe poriadkovú pokutu.

Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie

Ak sa v konaní vyskytne otázka, na zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné znalosti, môže strana navrhnúť súdu, aby vyžiadal od odborne spôsobilej osoby vyjadrenie. Znalecké dokazovanie súd nariadi v prípade, ak sú na spravodlivé posúdenie veci potrebné odborné znalosti. Aj v tomto prípade vyžiada súd znalecký posudok na návrh strany. Znalec posudok vyhotovuje písomne, pričom odpovedá na položené otázky a nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam sporu.

Súkromný znalecký posudok v kontexte OSP a CSP

Nová úprava bola odôvodnená zmenou v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí OSP, sa favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice. V zmysle CSP však došlo k zmene v tom, že sa favorizuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale nemusí) znalca vypočuť.

Postavenie súkromného znaleckého posudku podľa OSP

Podľa už neúčinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nebol znalecký posudok obstaraný stranou sporu znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale len listinným dôkazom podľa § 129 OSP. Súdno-znaleckým posudkom podľa § 127 OSP bol teda len ten posudok, ktorý vypracovala osoba (znalec) ustanovená súdom.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 16/2012 zo dňa 12.11.2012: „Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. Aj takýmto „posudkom“ možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu.“

K podobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 4 Cdo 254/2012 zo dňa 22.8.2013 a napokon aj v uznesení sp. zn. 4 Cdo 346/2014 zo dňa 24.6.2015.

Situácia v Českej republike

V Českej republike bola situácia zhodná. „Až do účinnosti zákona č. 218/2011 Sb. (1.9.2011) ovplyvňovala súdnu prax nasledujúca doktrína: Písomný posudok, hoci vypracovaný súdnym znalcom zapísaným v zozname na objednávku niektorého z účastníkov (‚súkromný znalecký posudok‘), je listinným dôkazom v zmysle ustanovenia § 129, a nie znaleckým posudkom (§ 127). To spôsobovalo, že viac menej každé aj formálne spochybnenie viedlo automaticky súd k ustanoveniu iného (‚súdneho‘) znalca, pretože na posudok sa hľadelo ako na súkromnú listinu (porovnaj komentár k § 134).“ (Jirsa J. a kolektiv. Občanské soudní řízení (soudcovský komentář). Kniha II. § 79-180 občanského soudního řádu. Vydání druhé, doplněné a upravené. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2016, s. 330).

V tomto smere takisto judikoval Najvyšší súd Českej republiky (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdon 385/96 zo dňa 26.11.1998) a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 583/2001 zo dňa 25.4.2002.

Kolízie posudkov

V konaní taktiež dochádzalo ku kolíziám posudkov, keď posudok súdom ustanoveného znalca bol v rozpore s posudkom predloženým účastníkom. Bolo otázne, ako riešiť rozpor medzi týmito dvoma typmi dôkazov, či je pri tomto konflikte posudkov nevyhnutné ustanoviť ďalšieho znalca, ktorý vyhotoví kontrolný znalecký posudok. Predpoklady pre vypracovanie revízneho znaleckého posudku pri rozpore medzi znaleckým posudkom vypracovaným v konaní a znaleckým posudkom vypracovaným mimo konania podrobne analyzoval Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1290/2007 zo dňa 17.6.2008.

Český Najvyšší súd dospel k tomu, že posúdenie rozporu medzi takýmito posudkami je vždy vecou súdu v konkrétnej prejednávanej veci a uviedol, že v danom prípade síce nejde o rozpor medzi znaleckými posudkami (t.j. znaleckými posudkami podľa ustanovenia § 127 o.s.ř.), keďže posudok účastníka je podľa § 129 ods. 1 o.s.ř. len listinným dôkazom, ale pripustil prieskum znaleckého posudku súdu, ak na základe súkromného znaleckého posudku došlo k spochybneniu záverov znalca (ustanoveného súdom) za toho predpokladu, že sa tieto pochybnosti nepodarilo (napr. výsluchom znalca, či doplnením posudku) odstrániť.

Ďalšie hodnotenie znaleckého posudku vyhotoveného na podnet účastníka mimo konania možno nájsť v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 849/2008 zo dňa 7.4.2009, uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 143/2011 zo dňa 21.6.2011, ako aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2722/2010 zo dňa 20.6.2012.

Spoločný záver, ktorý vyplýval z vyššie citovanej judikatúry bol teda ten, že znalecký posudok vypracovaný na podnet účastníka konania mimo konania nebol znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale listinným dôkazom podľa § 129 ods. 1 OSP a takto musel byť aj v konaní vykonávaný.

Zmena v Českej republike a na Slovensku

Zmena úpravy znaleckého posudku zabezpečovaného účastníkom konania nastala v Českej republike až spomínanou novelou Občanského soudního řádu č. 218/2011 Sb. (s účinnosťou od 1.9.2011), ktorá zakotvila súkromný znalecký posudok do procesného predpisu a postavila ho na roveň posudku súdom ustanoveného znalca.

Na Slovensku táto zmena prišla až s rekodifikáciou procesných predpisov (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Nová úprava bola podľa aktualizovanej dôvodovej správy k zákonu odôvodnená takto: „Navrhovaná právna úprava po prvýkrát výslovne normatívne upravuje znalecký posudok predložený stranou sporu bez toho, aby znalca ustanovoval súd. Problematika použitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v civilnom sporovom konaní sa často redukuje výlučne na otázku jeho „sily“ či „váhy“ pri hodnotení dôkazov alebo rovnocennosti jednotlivých druhov znaleckých posudkov. Problematika využitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní - a osobitne sa to bude týkať súkromného znaleckého posudku - však zahŕňa celý za sebou idúci proces jeho získania, predloženia a použitia v civilnom sporovom konaní. Pri výklade jednotlivých právnych noriem treba brať do úvahy aj skutočnosť, že problematika znaleckého dokazovania nie je upravená len v CSP, ale aj (a vlastne primárne) v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý tiež nie je možné pri výklade tejto problematiky opomínať.

Právna úprava v iných krajinách

Právna úprava spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania v iných krajinách (okrem Českej republiky, v ktorej je právna úprava podobná ako Slovenskej republike) však nie je jednoznačne naklonená v prospech predkladania súkromných znaleckých posudkov. To, či súkromný znalecký posudok bude vôbec v konaní pripustený ako dôkaz, a aká bude jeho právna sila, je determinované predovšetkým procesnými tradíciami právnej kultúry, v ktorých sa tento dôkaz vykonáva - či ide o proces historicky založený na tradícii kontradiktórneho konania (napríklad v krajinách právnej kultúry common law) alebo o proces založený na tradícii inkvizičného procesu (ktorý prevládal v krajinách s vplyvmi kontinentálnej právnej kultúry). Rozdiely sa vyskytujú v prípustnosti tohto dôkazného prostriedku, forme jeho získavania a predkladania a v možnostiach výsluchu znalca v konaní, pričom v niektorých prípadoch sa v konaní predkladá súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom oboch strán.

Zo zahraničných úprav sú zaujímavé nasledovné krajiny:

• Švédsko: Strany môžu v konaní predložiť aj súkromný znalecký posudok a na jeho vyhotovenie sa vzťahuje obdobná úprava ako pre posudok vypracovaný súdom. V takomto prípade sa však priorizuje situácia, že strany sa na osobe znalca, ktorého ustanoví súd, dohodnú.
• Dánsko: Strany si v konaní pred súdom spravidla menujú spoločného znalca, ktorého súd schváli. Znalec sa v konaní vypočúva.
• Veľká Británia (procesné predpisy pred súdmi v Anglicku a Walese): Znalca si v spore najímajú vždy strany na základe tzv. znaleckých pravidiel. V spore môže byť menovaný aj tzv. joint expert - spoločný pre obe strany. Znalec podáva posudok priamo súdu a základom je písomné vypracovanie posudku. Na rozdiel od tejto úpravy podľa procesných predpisov v Škótsku si síce tiež znalca najímajú priamo strany, ale posudok sa podáva priamo strane.
• USA (predpisy o konaní pred federálnych súdmi): Majú silnú tradíciu súkromných znaleckých posudkov. Znalec býva v konaní vypočúvaný a podrobovaný krížovému výsluchu protistranou (ktorá tým môže napadnúť dôveryhodnosť znalca ako aj jeho posudku).

Napriek popísaným rozdielom v chápaní znaleckého dokazovania a vypracovávania súkromných znaleckých posudkov v zahraničných úpravách je možné pozorovať všeobecný trend zrovnoprávňovania znaleckých posudkov znalcov ustanovovaných súdom a súkromných znaleckých posudkov.

Rovnocennosť posudkov a ich využitie

Na druhej strane je nutné poznamenať, že aj v prípade normatívnej línie preferovanej v našom civilnom procese (súkromný znalecký posudok má v sporovom konaní pôsobiť ako rovnocenný dôkazný prostriedok v porovnaní so znaleckým posudkom nariadeným súdom), nepôjde o úplne rovnaké listiny. Napriek tomu, že znalecký posudok a súkromný znalecký posudok sú si formálne rovnocenné, je jasné, že počas dokazovania v mimosúdnom alebo súdnom konaní budú zodpovedať spravidla len tie otázky sporných strán, ktoré budú vyznievať v ich prospech.

Je preto dôležité, aby ste pre Vás robil skutočný profesionál, ktorý spracuje technicky silnejší posudok s lepšou argumentáciou. Ak protistrana na základe neho uzná, že súdny spor by bol ťažký a riskantný, vyhrali ste. Ak nie, pôjdete sa súdiť. Súd sa bude musieť vysporiadať s dvomi (zvyčajne protichodnými) posudkami. Tieto môžu byť spracované ihneď ako (súkromné) znalecké posudky alebo na úvod len ako nižšia verzia odborných posúdení. Ak dôjde k súdnemu sporu, s primeranými nákladmi na minimálnymi nákladmi sa dajú „povýšiť“ na znalecké posudky. Zvyčajne je potrebné vykonať dokazovanie na upresnenie záverov. Takéto súkromné znalecké posudky sa predložia súdu. Keďže sú protichodné, súd s najväčšou pravdepodobnosťou ustanoví tretieho znalca, ktorému zadá otázky navrhnuté obomi stranami sporu… A sme na začiatku.

Vykonané dokazovanie a súkromné znalecké posudky majú najväčší zmysel pred samotným súdnym konaním, a to tak, aby umožnili sporným stranám mimosúdnu dohodu na základe technických argumentov.

Dôkazné prostriedky podľa CSP

V tomto príspevku sa venujem opisu jednotlivých dôkazných prostriedkov tak, ako ich vymedzuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v súvislosti s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. V zmysle ustanovenia § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Výsluch strany

Výsluch strany ako dôkazný prostriedok prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné vyhodnotiť tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 150 ods. Súd je oprávnený nariadiť výsluch strany výlučne na návrh. Primárne bude takýto návrh podávať strana, ktorá chce pred súdom vypovedať, nie je však vylúčené, aby strana navrhla výsluch protistrany. V prípade, ak súd nariadi výsluch strany, CSP ustanovuje povinnosť strán ustanoviť sa na výsluch. CSP zavádza aj možnosť písomnej odpovede strany na položené otázky o tvrdených skutočnostiach. Pri výsluchu strany sa primerane použije ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa ustanovenia § 203 CSP.

V súčasnej právnej úprave sa neuvádza povinnosť strán vypovedať pravdu a nič nezamlčovať v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 131 OSP. Skutočnosť, že strana pri svojom výsluchu uvedie nepravdivé skutočnosti alebo zamlčí skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej jej nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin krivej výpovede v zmysle § 346 zákona č. 300/2005 Z. z. Pri hodnotení dôkazu vykonaného výsluchom strany je potrebné aby súd prihliadol na skutočnosť, že „strana vypovedá vo svojej veci, a to nemôže zostať bez povšimnutia“[2]. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 96/99 je „výsluch účastníka konania iba jedným z dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s.

#

tags: #znalecky #posudok #podľa #CSP #čo #to