Znalecký posudok v prípravnom konaní: Podmienky a význam

Problematika znaleckej činnosti a činnosti odborníkov má zásadný význam pre dokazovanie v trestnom konaní. V priebehu histórie sa spôsoby a metódy dokazovania vyvíjali a menili v závislosti od spoločensko-politických premien. Na rozdiel od novely starého Trestného poriadku č. 300/2005 Z. z., ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2006, starý Trestný poriadok nemal osobitné ustanovenie o odbornej činnosti. V praxi sa však využívajú nielen znalci, ale aj odborníci. Spolupráca vyšetrovateľov so znalcami v priebehu znaleckého skúmania je veľmi dôležitá.

Význam znaleckého posudku v trestnom konaní

Znalecký posudok nemožno preferovať pred ostatnými dôkazmi, aj keď tvorí podstatnú časť celého komplexu dôkazov. Na druhej strane ho nemožno ani podceňovať, ani príliš preceňovať. Je potrebné odlišovať znalca od odborníka a zároveň treba veľmi citlivo rozlišovať, kedy treba do konania pribrať znalca a kedy odborníka. Platný Trestný poriadok síce o odborníkovi nehovorí, ale tým ho nevylučuje. Odborníci sú spravidla špecializovaní kriminalistickí pracovníci, ktorí sa najčastejšie priberajú z radov pracovníkov polície. Ich úlohou je predovšetkým vyhľadávať stopy, zaisťovať ich, predbežne posudzovať, urobiť dokumentáciu atď. Využívanie odborníkov zaručuje dôkladné zaistenie niektorých významných prvotných informácií o vyšetrovanej udalosti ako i získanie dôkazných prostriedkov.

Odborná činnosť podľa novely Trestného poriadku

Novela Trestného poriadku č. 300/2005 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2006, upravuje odbornú činnosť v § 141. Predmetom tejto činnosti sú odborné vyjadrenia, ktoré vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu, ak sú na objasnenie dôležitých skutočností pre trestné konanie potrebné odborné znalosti. Podľa súčasne platnej a účinnej právnej úpravy sa na tento účel priberajú znalci. Znaleckú činnosť, jej organizáciu a riadenie upravuje osobitný právny predpis. Znalci sú povinní vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. Znalecká činnosť je vykonávaná za účelom objasnenia skutočností dôležitých pre trestné konanie, na ktorých zistenie sú potrebné znalosti a skúsenosti osobitne kvalifikovaných odborníkov z odboru a z odvetvia, v ktorom boli vymenovaní.

Kedy sa priberá znalec

Podľa už spomínanej novely č. 300/2005 Z. z. Trestného poriadku - orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom - predseda senátu priberie znalca na podanie znaleckého posudku len vtedy, ak odborné vyjadrenie nie je postačujúce pre zložitosť objasňovanej skutočnosti. Znalec je fyzická osoba so špeciálnymi odbornými znalosťami odlišná od procesných strán (§ 12 ods. 6 Tr. por.) a orgánov činných v trestnom konaní (§ 12 ods. 1 Tr. por.), ktorá sa priberá za účelom objasnenia konkrétnej skutočnosti dôležitej pre trestné konanie, pokiaľ na objasnenie skutočnosti sa vyžadujú odborné znalosti (napr. v odbore medicíny, ekonómie, účtovníctva, chémie, písma, stavebníctva, techniky a technológie).

Rozdiel medzi znalcom a svedkom

Znalca nemožno stotožňovať so svedkom, pretože svedok je nenahraditeľný, nikto ho nemôže zastúpiť v tom, čo on vnímal vlastnými zmyslami a vypovedá o skutočnostiach týkajúcich sa trestnej činnosti, o ktorých nadobudol vedomosti mimo trestného konania. Naopak, znalec je nahraditeľný, oboznamuje sa so skutočnosťami týkajúcimi sa trestnej činnosti počas trestného konania, či už štúdiom spisov, osobnou prítomnosťou pri vykonávaní procesných úkonov alebo vlastným skúmaním veci.

Prečítajte si tiež: Prípravné konanie

Expertíza ako kriminalistická metóda

Proces utvárania znaleckého dôkazu sa v kriminalistike nazýva expertízou. Expertíza ako kriminalistická metóda sa používa vtedy, ak na odhalenie, objasnenie relevantných skutočností sú potrebné odborné znalosti z rôznych vedných disciplín. Najdôležitejším subjektom expertízy je znalec, ktorý na základe zistených skutočností vypracuje znalecký posudok, ktorý je konečným výsledkom expertízy a má povahu dôkazného prostriedku. Medzi expertízami má významné miesto kriminalistická expertíza (napr. daktyloskopická, mechanoskopická, balistická, písmoznalecká atď.). Patria medzi najčastejšie používané expertízy v trestnom konaní.

Druhy expertíz

a) Komplexná expertíza - je to prípad, keď dvaja alebo viacerí znalci budú v tom istom trestnom konaní skúmať tú istú otázku z hľadiska viacerých vedných odborov. Komplexný posudok v tomto zmysle môže podať i jeden znalec, ak má poznatky z viacerých vedných odborov. Tento druh znaleckého skúmania sa vykonáva pri vyšetrovaní veľkých havárií, kde sú potrebné odborné znalosti z rôznych odborov. Pri komplexnej expertíze vzniká otázka, či všetci pribratí znalci zodpovedajú za celý posudok alebo každý len za svoju časť. Treba vychádzať z predpokladu, že znalec väčšinou nemá dostatočné vedomosti aj z iných odborov, a preto nemôže zodpovedne zaujať stanovisko ku všetkým odborným otázkam, ktoré sú potrebné na objasnenie skúmanej veci.

b) Expertízu vykonávanú dvoma znalcami [Trestný poriadok v § 105 ods. 2 obligatórne stanovuje prípady, kedy je treba pribrať dvoch znalcov (§ 115 a § 116), v ostatných prípadoch len vtedy, keď ide o objasnenie zvlášť dôležitej skutočnosti, napr.

c) Opakované expertízy (treba ich vykonať ešte raz, ak predchádzajúce sú nejasné, nedostatočné, spochybnené atď.).

Znalecké skúmanie často vyžaduje časovo náročné postupy, dlhodobé skúmanie objektov, opakované pozorovania a pod. Metódy, postupy a prostriedky používané pri znaleckom skúmaní nesmú narušovať oprávnené záujmy a práva občanov, ich dôstojnosť, česť atď. Nemôžu byť v rozpore s nijakým platným právnym ustanovením. Aplikované metódy takisto nemajú poškodiť, zničiť skúmaný objekt.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k znaleckým posudkom

Etapy znaleckého skúmania

1. Vstupná etapa: Znalec sa orientačne oboznamuje s objektmi expertízy a konštatuje ich stav v okamihu predloženia.
2. Analyticko-syntetická etapa: Znalec podrobuje objekty expertízy hlbokému a podrobnému pozorovaniu za použitia rozličných metód.
3. Etapa vyvodzovania záverov: Znalec formuluje svoje odpovede na položené otázky. Odpovede majú byť jasné, stručné a zrozumiteľné. Niekedy sa nedá poskytnúť jednoznačná odpoveď alebo urobiť jednoznačný záver.

Znalecké skúmanie nesmie byť izolované od vyšetrovania. Vyšetrovateľ má znalca priebežne informovať o nových skutočnostiach, ktoré by mohli mať význam pre priebeh skúmania. Ak sú podklady pre znalca nedostatočné, musí požiadať vyšetrovateľa o ich doplnenie.

Použitie znaleckého posudku v konaní pred súdom

Možnosť použitia znaleckého posudku v konaní pred súdom ako jedného z dôkazov sa zakotvila od polovice 18., resp. od začiatku 19. storočia, t.zn. Znalec sa pri podávaní znaleckého posudku nemôže obmedziť vždy len na úzke skúmanie potrebné na vyriešenie konkrétnej trestnej veci, ale musí skúmať odborné otázky i v širších vzájomných súvislostiach, a tak často zistí príčiny, ktoré umožňovali vznik trestnej činnosti. § 89 ods. 1 písm. g) Tr. por. bude možné vykonať aj expertízu v preventívnej práci, v boji proti kriminalite, čo je dôležitá celospoločenská úloha.

Porovnanie znaleckého posudku s potvrdením a vyjadrením

Keď by som mala porovnať znalecký posudok s potvrdením a vyjadrením, jednak majú rozdielne znaky a jednak spoločné. Hlavným rozdielnym znakom je, že znaleckým posudkom sa objasňujú zložitejšie veci a podať ho môže len osoba, ktorá bola do konania pribratá ako znalec. Potvrdením a vyjadrením sa objasňujú jednoduchšie veci a v prípade potreby výsluchu osoby, ktorá takýto doklad vyhotovila, môže byť vypočutá len ako svedok.

Forma a štruktúra znaleckého posudku

Každý znalecký posudok ako samostatný druh dôkazu musí mať určitú formu a štruktúru. Znalecký posudok tvorí úvod a vlastný posudok. V úvode je uvedený orgán, ktorý pribral znalca, meno a personálie posudzovaného a právna vec, v ktorej sa posudok vypracoval. - záver.

Obsah znaleckého posudku

a) Znalec je povinný si preštudovať celý spisový materiál a od neho záleží, o ktoré informácie sa oprie pri posúdení veci a uvedie ich vo výpise. Psychologické vyšetrenie pozostáva z úvodnej časti, kde sa znalec zoznámi s vyšetrovaným, zisťuje jeho rodinnú, osobnú, kriminálnu anamnézu. Počas vyšetrovania pozoruje správanie vyšetrovaného, myslenie, verbalizáciu, psychomotoriku, telesný stav. Znalec pri vyšetrovaní používa rôzne testové metódy a poslednou časťou tejto etapy je rozbor a zhrnutie získaných výsledkov.

Prečítajte si tiež: Znalecké posudky a prípravné konanie

Záver znaleckého posudku

Poslednú časť vlastného znaleckého posudku tvorí záver, v ktorom sú obsiahnuté jednak doslovné znenia otázok, ktoré boli znalcovi zadané v uznesení a jednak stručné a zrozumiteľné odpovede na všetky položené otázky. Súčasťou záveru je i znalecká doložka, v ktorej uvedie súd, pri ktorom je registrovaný, dátum menovania, evidenčné poradové číslo, pod ktorým je posudok vedený. Posudok musí byť overený odtlačkom okrúhlej znaleckej pečiatky so štátnym znakom a vlastnoručným podpisom znalca. Takto kompletne vyhotovený znalecký posudok je znalec povinný zapísať do znaleckého denníka, kde uvedie predmet posudku, orgán, resp.

Hodnotenie znaleckého posudku

Hodnotenie znaleckého posudku, ako aj iných dôkazov patrí do kompetencie zásadne orgánom činnným v trestnom konaní. Podaný znalecký posudok sa hodnotí v každom štádiu trestného konania. Je to potrebné z toho dôvodu, že napr. už v prípravnom vyšetrovacom konaní možno na základe znaleckého posudku zastaviť trestné stíhanie pre nepríčetnosť. Orgány činné v trestnom konaní znalecký posudok hodnotia ako každý iný druh dôkazu podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré sa má zakladať na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo ako i v ich súhrne.

Kritériá hodnotenia znaleckého posudku

a) Zákonnosť znaleckého posudku - či posudok podal znalec zapísaný do zoznamu znalcov. Súd hodnotí i pravdepodobné znalecké závery tzn., že znalec pripúšťa viac variantov a vyjadrí sa, ktorý on považuje za najpravdivejší. V každej konkrétnej veci musí súd zvážiť, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovať určitú skutočnosť, ktorá je dôležitá pre správne rozhodnutie. Jedným z dôkazných prostriedkov sú aj výsluchy znalcov, znalecké posudky a odborné vyjadrenia. K týmto dôkazným prostriedkom treba pristupovať rovnako ako ku všetkým ostatným dôkazným prostriedkom.

V procese dokazovania musia všetky vykonané dôkazné prostriedky vytvárať jeden súvislý reťazec, v ktorom všetko so všetkým súvisí a vzájomne na seba nadväzuje.

Vyšetrenie duševného stavu v trestnom konaní

Veľmi častým úkonom v trestnom konaní je vyšetrenie duševného stavu. Obvykle ide o vyšetrenie obvineného, (ale zákon pripúšťa aj vyšetrenie duševného stavu svedka). Podľa platnej právnej úpravy vykonáva vyšetrenie duševného stavu u obvineného znalec z odvetvia psychiatria. (Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2015 u obvineného vykonávali vyšetrenie duševného stavu vždy dvaja znalci z odvetvia psychiatrie.)

Pribratie znalca do trestného konania

Znalca môže do trestného konania pribrať orgán činný v trestnom konaní alebo súd a to uznesením. Proti uzneseniu o pribratí znalca možno podať sťažnosť buď pre vecné dôvody (napríklad bol pribratý znalec z nesprávneho odboru či odvetvia), alebo pre osobu znalca (ide napríklad o príbuzného niektorej zo strán konania alebo môžu byť dané pochybnosti o jeho nezaujatosti z iných dôvodov).

Kým v prípade ambulantného vyšetrenia duševného stavu vykonaného v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie vydá na návrh policajta príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný, a na základe príkazu sudcu potom policajt uznesením priberie do konania znalca (proti uzneseniu sťažnosť je prípustná), v prípade vyšetrenia duševného stavu obvineného pozorovaním v ústave rozhodne sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora uznesením, proti ktorému je sťažnosť prípustná a má aj odkladný účinok.

Dôvody na pribratie znalca psychiatra

Dôvodom na pribratie znalca psychiatra a vyšetrenie duševného stavu u obvineného môže byť jednak samotný spôsob vykonania skutku v prípade, že tento spôsobuje u orgánov činných v trestnom konaní dôvodné pochybnosti o príčetnosti páchateľa, resp. spôsobuje dôvodné podozrenie, že obvinený v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou a jednak to môžu byť skutočnosti, ktoré zistí orgán činný v trestnom konaní po skutku, či už od samotného obvineného (napr. obvinený prizná, že sa lieči u psychiatra), iných osôb (napr. svedkov) alebo v rámci vlastnej úradnej činnosti. Pokiaľ je pochybnosť o plnej príčetnosti páchateľa, jeho duševný stav nemožno zisťovať na základe lekárskeho potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, ale vždy je potrebné pribrať znalca psychiatra.

Pozorovanie v zdravotníckom zariadení

Podľa § 149 Trestného poriadku:

(1) Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

(2) Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Doba pozorovania má byť čo najkratšia, pretože obvinený je obmedzený na osobnej slobode. Na druhej strane má byť doba pozorovania taká dlhá, aby poskytla pre znalca potrebný priestor na zistenie všetkých dôležitých skutočností. Pozorovanie v ústave sa realizuje výnimočne, iba v medicínsky odôvodnených prípadoch.

Duševný stav vyšetruje znalec psychiater, nie psychológ. (Psychologické vyšetrenie môže byť v rámci vyšetrenia duševného stavu indikované ako pomocné vyšetrenie, ktorého výsledky znalec psychiater vo svojom znaleckom posudku zohľadní). Vždy je potrebný písomný príkaz súdu, až po jeho vydaní sa môže do konania pribrať znalec. Základným spôsobom vyšetrenia je ambulantné vyšetrenie, ktoré vo väčšine prípadov postačuje. V zložitejších prípadoch, keď je potrebné správanie, myslenie, postoje a konanie obvineného sledovať po dlhší čas, môže súd nariadiť jeho pozorovanie v zdravotníckom ústave a to po dobu dvoch, maximálne troch mesiacov.

Zákonnosť dôkazu v trestnom konaní

V trestnom konaní musí byť predmet dôkazu v súlade s právnymi predpismi. Dôkaz, ktorý je v súlade s právnymi predpismi, je zákonný. Okrem zákonnosti dôkazu existuje ešte tzv. vznesené obvinenie a postavenie obvineného. Výsluch obvineného musí byť vykonaný spôsobom, ktorý stanoví Trestný poriadok.

Nezákonné dôkazy

Nezákonné dôkazy sú absolútne neúčinné, t. j. nemôžu sa použiť ako listinný dôkaz v konaní pred súdom. Ak bol obvinený vypočutý bez prítomnosti obhajcu, nemožno túto vadu zhojiť tak, aby sa takto vykonaný dôkaz mohol v konaní použiť. Úradný záznam, ktorý sa odvoláva na výsluch obvineného bez účasti obhajcu, je absolútne neúčinný.

Právo na obhajobu

Obvinený má právo vyjadriť sa k obvineniu prostredníctvom obhajcu, pričom na uplatnenie tohto práva mu musí byť poskytnutá reálna možnosť. Nemožno ho v trestnom konaní použiť, ak obvinený súhlasí s výsluchom bez účasti obvineného.

Odborná činnosť a jej výstupy

Výsledky vyšetrenia obvineného na tzv. drogy môžu napomôcť k riešeniu konkrétnych aplikačných problémov. Ak sa vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka, nemôže sa svedecká výpoveď prečítať na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. len podľa § 263 ods. 4 Tr. por.

Táto činnosť je vykonávaná pod dohľadom vykonávanými podľa zákona č. 652/2004 Z.z. (do 31. decembra 2004 pod dohľadom vykonávanými podľa zákona č. 240/2001 Z.z.). Trestný poriadok má na uvedený účel povahu „lex specialis“. (§ 99 ods. 2 Tr. por., resp. § 82 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom pred 1. januárom 2006), ale aj na obhliadku a ďalšie úkony, uvedené v § 107 Tr. por. (resp. § 85b Tr. por. v znení účinnom pred 1. januárom 2006). vo všetkých takých prípadoch dodržaný postup podľa § 104 až 106 Tr. (§ 84 až § 85a Tr. por. v znení účinnom pred 1. januárom 2006).

Dôkazná hodnota výpovede utajeného svedka

Právna prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 28/2012) zdôrazňuje, že v prípade, ak výpovede utajených svedkov sú jedinými, resp. rozhodujúcimi dôkazmi pre prijatie záveru o vine obžalovaného, nemôže sa takéto súdne konanie považovať za spravodlivé v zmysle čl. 6 dohovoru (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/2011).

Ďalšie aspekty znaleckého posudku

Dôkazom možno považovať aj trestný rozsudok cudzozemského súdu, ktorý môže slúžiť napríklad pri hodnotení osoby obvineného (R 16/1997 - II). Znalec sa nemôže vyjadrovať aj k otázkam právnym.

Rekognícia ako dôkazný prostriedok

Rekognícia je v praxi uznávaný dôkaz, ktorý slúži k orientácii súdu napríklad v tom, ktoré osoby vypočuť ako svedkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Tdo 87/2014), či je osobou, ktorá sa zdržiavala na mieste činu. Rekognícia je úkonom, ktorý prax uznáva za prípustný dôkaz. Rozdiel je v postavení svedka a podaným vysvetlením.

Nedostatky pri rekognícii

Ak bol obvinený pod sankciou poriadkovej pokuty donútený hovoriť pri vykonávaní rekognície, ide o relatívnu neúčinnosť takéhoto úkonu. Ak obvinený dobrovoľne poskytol svoju hlasovú vzorku, je to prípustný dôkaz. Dôkazom môže byť aj odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vykonanej zákonným spôsobom.

Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok

Znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia zo strany konajúceho orgánu tak, ako aj iné dôkazné prostriedky. Podáva síce odpoveď na odbornú otázku, ktorú si konajúci orgán verejnej moci objektívne nie je schopný zodpovedať, no hodnotenie informácie z neho plynúcej je už úlohou konajúceho orgánu verejnej moci.

Odborná a znalecká činnosť v Trestnom poriadku

Tretí diel šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti môže byť požiadaná aj o vypracovanie znaleckého posudku, pri takejto osobe je však potrebné splniť aj ďalšie zákonné predpoklady, konkrétne musí ísť aj o osobu s potrebnými občianskymi predpokladmi, táto osoba musí s takýmto pribratím do trestného konania súhlasiť a musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 382/2004 Z. z.

Dôležitosť a objektivita znaleckých dôkazov

Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov je určená tým, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť. Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch (III. ÚS 267/2014, ďalej Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp. zn. 1MObdoV/11/2008 a tiež aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 06.01.2010, sp. zn. 30Cbo/5359/2007).

Odborné vyjadrenie mimo znaleckej činnosti

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

Formy výstupov odbornej činnosti

V prvom rade je potrebné uviesť, že výstupy získané podľa tohto inštitútu nie sú výsledkom znaleckých úkonov teda tieto výstupy nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako tzv. znalecké dokazovanie (§ 268 TP), ale dôkazy z nich sú vykonávané ako tzv. listinné dôkazy (§ 269 TP). Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca. Ustanovenie definuje dve formy výstupov („dôkazov“). Ide o písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Pri písomnom potvrdení pôjde o potvrdenie existujúcej skutočnosti osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia a pri odbornom vyjadrení pôjde o odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie.

Príklady písomného potvrdenia a odborného vyjadrenia

Pri písomnom potvrdení pôjde napríklad o potvrdenie o návšteve lekára, či napríklad pred novelou Trestného zákona - Zák. č. 40/2024 Z. z. vydával príslušný útvar PZ potvrdenie o hodnote drogy predávanej v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Pri odbornom vyjadrení pôjde napríklad o posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom, či napríklad posúdenie hodnoty majetkovej škody spôsobenej trestným činom pri odcudzení motorového vozidla.

Aplikácia znaleckej činnosti

V obidvoch prípadoch sa tieto výstupy žiadajú v skutkovo a právne jednoduchých veciach, pričom za predpokladu, že by zložitosť objasňovanej veci neumožňovala prijať záver o skutkovo a právne jednoduchej veci, v takom prípade by bolo potrebné k objasňovanej skutočnosti vykonať znaleckú činnosť prostredníctvom znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP. V prípade rozdielnosti dvoch odborných vyjadrení by aj v skutkovo a právne jednoduchej veci muselo dôjsť k aplikácii znaleckej činnosti v zmysle ustanovení § 142 a nasl.

Priorizácia dôkazných prostriedkov

Ustanovenie § 141 ods. 1 TP síce nevyžaduje, aby o správnosti odborného vyjadrenia neexistovali pochybnosti, avšak rozhodujúci orgán aj tento dôkaz musí hodnotiť v zmysle ustanovenia § 2 ods. Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti v zmysle ustanovení § 141 TP. Okrem všeobecne vymedzených situácií v ustanoveniach § 142 ods. 1 TP a § 147 ods. 1 TP ide aj o prípady pitvy mŕtvoly (§ 142 ods. 1 TP), preskúmania iného znaleckého posudku (§ 147 ods. 1 TP), vyšetrenia duševného stavu obvineného (§ 148 ods.

#

tags: #znalecky #posudok #v #pripravnom #konani #podmienky