
Exekučné konanie je proces, v ktorom sa na základe exekučného titulu (napr. súdneho rozhodnutia) nútene vymáha pohľadávka od povinného. Jedným z prostriedkov, ktoré môže súdny exekútor použiť na zabezpečenie vymoženia pohľadávky, je zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného. Tento článok podrobne rozoberá postup zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v Slovenskej republike.
Záložné právo vo všeobecnosti predstavuje vecnoprávny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva. Umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť sa zo zálohu, ak dlžník nesplní svoju povinnosť riadne a včas. Má dve základné funkcie: zabezpečovaciu a uhradzovaciu.
Exekučné záložné právo je špecifický typ záložného práva, ktoré vzniká v rámci exekučného konania. Na rozdiel od zmluvného záložného práva, ktoré vzniká na základe dohody medzi veriteľom a dlžníkom, exekučné záložné právo sa zriaďuje rozhodnutím súdneho exekútora.
Základná právna úprava exekučného záložného práva na nehnuteľnosť je obsiahnutá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, konkrétne v § 167 až § 171. Ďalšie relevantné ustanovenia možno nájsť v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Exekučné konanie sa začína na návrh oprávneného (veriteľa) doručením exekučného titulu (napr. právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia) súdnemu exekútorovi.
Prečítajte si tiež: Získajte príspevok na chránené pracovisko
Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností. V upovedomení exekútor označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo. Toto upovedomenie má charakter samostatného dokumentu, najmä vtedy ak oprávnený podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva až po začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva môže byť aj súčasťou všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie.
Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá súdny exekútor exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť). Tým dochádza k zriadeniu exekučného záložného práva.
Exekútor doručí exekučný príkaz oprávnenému, povinnému a príslušnému okresnému úradu, odboru katastra nehnuteľností. Povinnému a okresnému úradu sa exekučný príkaz doručuje do vlastných rúk.
Okresný úrad, odbor katastra nehnuteľností, je povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností záznamom, a to dňom doručenia exekučného príkazu. Záložné právo sa zapisuje do časti „C“ listu vlastníctva, kde sa uvádzajú ťarchy. V tejto časti sa uvedie aj osoba záložného veriteľa, ktorá je oprávnenou osobou zo záložného práva.
Pre zriadenie exekučného záložného práva musia byť splnené nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Založenie sociálneho podniku
Zriadením exekučného záložného práva vzniká veriteľovi právo na uspokojenie jeho pohľadávky z hodnoty založenej nehnuteľnosti, ak dlžník nesplní svoju povinnosť. Toto právo má prednosť pred právami nezabezpečených veriteľov.
Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Ak je na nehnuteľnosti zriadených viacero záložných práv, prednostné právo na uspokojenie pohľadávky má ten veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané skôr. Pre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel návrh na zriadenie exekučného záložného práva, ak došlo niekoľko návrhov zároveň, záložné práva majú rovnaké poradie.
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa spravuje poradím tohto zmluvného záložného práva.
Exekučné záložné právo zaniká:
V praxi sa často vyskytuje otázka, či je na zriadenie exekučného záložného práva potrebný súhlas prednostného záložného veriteľa (teda veriteľa, ktorého záložné právo bolo zriadené skôr). Judikatúra v tejto otázke nie je jednotná.
Prečítajte si tiež: Chránené dielne: Ako na to?
Ústavný súd Slovenskej republiky sa v niektorých rozhodnutiach priklonil k názoru, že súhlas prednostného záložného veriteľa je potrebný, a to s odkazom na ustanovenie § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa týchto ustanovení, ak záložný veriteľ nesúhlasí s exekúciou na záloh, nemožno ju viesť.
Na druhej strane, existujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré zastávajú názor, že prednostný záložný veriteľ nemôže byť neobmedzene zvýhodňovaný pri rozhodovaní o predmete zálohu a že zriadenie exekučného záložného práva je možné aj na záloh, ktorý už je zaťažený záložným právom v prospech inej osoby, a to bez ohľadu na to, či pôvodný záložný veriteľ vyslovil súhlas s exekúciou na záloh.
Ďalšou spornou otázkou je vplyv "osobného bankrotu" (oddlženia) na existenciu exekučného záložného práva. V zmysle novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2017, sa rozlišujú tri kategórie pohľadávok:
V prípade, ak dôjde k oddlženiu formou konkurzu, exekučné záložné právo zaniká. Ak však dôjde k oddlženiu formou splátkového kalendára, právna úprava zániku exekučného záložného práva absentuje. Vzhľadom na to, že exekučné záložné právo nepatrí medzi zabezpečovacie práva podľa § 8 insolvenčného zákona, v praxi sa zastáva názor, že exekučné záložné právo zanikne najneskôr zastavením exekučného konania, čím sa dosiahne sledovaný účel právnej úpravy osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára, t.j. ochrana pred (singulárnou) exekúciou počas bankrotu a presadenie tzv.
tags: #zriadenie #exekučného #záložného #práva #na #nehnuteľnosť