Zamestnávanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím: Metodika a dodatkové náklady

V súčasnej situácii, keď miera nezamestnanosti zostáva výzvou, občania so zdravotným postihnutím čelia ešte väčším prekážkam pri hľadaní uplatnenia na trhu práce. Dôvodom je často znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Našťastie, existuje legislatívny rámec, ktorý sa snaží podporovať ich zapojenie do pracovného procesu.

Legislatívny rámec podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Ustanovenia viacerých zákonov aktívne podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008. ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávanízamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. 3. zmeny v platení poistného na invalidné poistenie účinné od 1. 1. 2008 podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Povinnosti zamestnávateľov a definície

1. Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. Zamestnanec na účely ZSZ je podľa § 4 ZSZ fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. podľa § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za zamestnanca sa na účely ZSZ nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. Do 30. 4. Od 1. 5. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 71 ods. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“). porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. ktorý bol podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 invalidný a v období od 1. 1. 2004 do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. 7. ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity. Od 1. 10. Podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. 10. 2006 v § 263a ods. u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je 50 %. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9. ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. Od 1. 5. 2008 už ZSZ v § 49 ods. 4 ZSZ neustanovuje pojem minimálnej celkovej ceny práce. Do 30. 4. 2008 bola v § 49 ods. 4 ZSZ ustanovená minimálna celková cena práce ako súčet minimálnej mzdy a odvodov za zamestnávateľa do poistných fondov. Od 1. 10. 2007 do 31. 12. 2008 platí minimálna mzda 8 100 Sk/mesiac, takže minimálna celková cena práce bola odvodená od minimálnej mzdy a predstavovala sumu: 8 100 + 2 853 = 10 953 Sk. Po novelizovaní ZSZ, s účinnosťou od 1. 5. 2008, § 49 ods. Priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za 1. až 3. Podľa informácie zverejnenej na internetovej stránke www.upsvar.sk v kalendárnom roku 2008 zamestnávatelia na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadávajú zákazky alebo odoberajú výrobky alebo služby v sume 20 000 Sk/663,87 EUR,je to0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 64 ods. 2 ZSZ a § 64a ods. Odvod podľa § 65 ods. 1 ZSZ je 0,9-násobok celkovej ceny práce ustanovenej v § 49 ods. 0,8-násobok z 25 015 Sk je 20 012 Sk. 0,9-násobok z 25 015 Sk je 22 513,5 Sk. 2. Minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie. Minimálna mzda zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov bola určená zníženou sadzbou iba do 31. 1. 2008, čiže do skončenia platnosti zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z. Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou. Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Odvodové povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy do 30. 4. 2008 a zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy od 1. 5. min. max. min. max. min. max. min. max. 1. min. max. min. max. min. max. min. max. z neobmedz. min. max. min. max. min. max. min. max. min. max. min. max. min. max. min. max. 1. min. max. min. max. min. max. min. max. z neobmedz. min. max. min. max. ZP - Zdravotné poistenie, NP - Nemocenské poistenie, StP - Dôchodkové starobné poistenie, StSp - Dôchodkové starobné sporenie, IP - Invalidné poistenie, ÚP - Úrazové poistenie, PvN - Poistenie v nezamestnanosti, GP - Garančné poistenie, RFS - Rezervný fond solidarity, min. VZ - Minimálny vymeriavací základ, max. VZ - Maximálny vymeriavací základ, ÚP* - VZ sa neobmedzuje, StP** - Poistenec iba v 1. 3. Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie za invalidného zamestnanca od 1. 1. 2008Do 31. 12. Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za takéhoto zamestnanca neplatil poistenec ani zamestnávateľ. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj tento poistenec, aj jeho zamestnávateľ. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Do 31. 12. Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok. 4. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa ZPZákladné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaníobčanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní. - v § 63 ods. 1 písm. - v § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. 5. Zamestnávateľ je podľa § 63 ods. Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov. 5) zamestnanci uvoľnení, resp. 6) zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok podľa príslušných predpisov (resp. 10) verejní činitelia (ministri, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, poslanci), ak im organizácia za vykonanú prácu (za výkon verejných funkcií) vypláca mzdu, resp. Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce, sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov. Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú, t. j. Agentúry dočasného zamestnávania (§ 29 až § 31 ZSZ) zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov svojej organizácie tiež všetkých dočasných zamestnancov, ktorých prideľujú, resp. Zamestnanci s kratším pracovným časom (§ 49 ZP) sa zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je r…

Integrovaná Posudková Činnosť ako Základ

Základným pilierom pre poskytovanie podpory osobám s ŤZP je integrovaná posudková činnosť, ktorá je upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona a zákona č. 447/2008 Z. z.

Ciele reformy posudkovej činnosti

• Odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti.
• Zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania.
• Zefektívniť posudzovanie klienta.

Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ŤZP, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Prečítajte si tiež: Pomôcky a povinnosti pri zamestnávaní ZŤP

Peňažné Príspevky na Kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Lekárska a sociálna posudková činnosť

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ŤZP a o preukaze fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ŤZP a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.

Príjem a majetok ako faktory pre poskytovanie príspevku

Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňuje aj príjem a majetok osoby s ŤZP. Napríklad, ak osoba s ŤZP žije iba s manželom a jej priemerný mesačný príjem je 777 € a priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €, tieto príjmy sa berú do úvahy. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Zamestnávanie Osôb s ŤZP a Súvisiace Povinnosti Zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb s ŤZP je dôležitou súčasťou ich integrácie do spoločnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) má v tejto oblasti niekoľko dôležitých úloh:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnancov

• Kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.
• Kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1. 2. 3. 4. 5. údajov uvedených v § 23b ods.
• Poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods.
• Informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 3 písm.

Princípy prístupu k zamestnaniu

Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Vhodné zamestnanie si občan hľadá sám, za pomoci úradu alebo za pomoci právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa § 11 ods. 2 písm.

Výbor pre otázky zamestnanosti

Na úrovni ÚPSVaR pôsobí výbor, ktorý má dôležité kompetencie v oblasti podpory zamestnanosti. Výbor rozhoduje uznesením. Výbor volí zo svojich členov predsedu a dvoch podpredsedov, z ktorých jeden je zo zástupcov samosprávneho kraja alebo zo zástupcov miest a obcí, jeden zo zástupcov odborových organizácií alebo zo zástupcov zamestnávateľov a jeden zo zástupcov úradu. Člen výboru má nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie vo výbore podľa osobitného predpisu. Za výkon funkcie vo výbore možno členovi výboru poskytnúť odmenu raz za rok.

Medzi hlavné úlohy výboru patrí:

• Schvaľovať priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu.
• Schvaľovať analýzy a prognózy o vývoji trhu práce podľa § 13 ods. 1 písm.
• Uplatňovať a dodržiavať zásady použitia finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok, podľa § 12 písm.

Výbor zriaďuje komisiu na účely posúdenia efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru podľa § 49 ods. 3 a § 57 ods. 6 a zámeru aktivačnej činnosti podľa § 52 ods.

Prečítajte si tiež: Galikova a UPSVAR Senica

tags: #ztp #zamestnávanie #dodatocne #náklady #metodika