Zvárač: Minimálny mzdový nárok a faktory ovplyvňujúce plat

Plat zvárača je ovplyvnený viacerými faktormi, ako je región, dĺžka praxe a veľkosť spoločnosti. Celkový hrubý plat na pozícii zvárača sa pohybuje v rozmedzí od 1 142 EUR do 3 815 EUR mesačne.

Faktory ovplyvňujúce plat zvárača

Na plat zvárača vplýva viacero faktorov, predovšetkým región, v ktorom pracuje, dĺžka praxe, veľkosť spoločnosti a ďalšie. Na vyjednávanie o plate sa treba dobre pripraviť. Mzdové údaje sú z platového dotazníka, kde si každý môže anonymne porovnať svoju mzdu s ostatnými zamestnancami pracujúcimi na rovnakej pozícii. Tieto dáta očisťujeme a spracúvame podľa našej metodiky.

Stupne náročnosti pracovných miest a minimálne mzdové nároky

Zákonník práce ustanovuje, že ak nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Od stupňa náročnosti práce následne závisí minimálna úroveň hrubej mzdy, t. j. minimálna mzda, ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na príslušné pracovné miesto.

Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta sa určí ako násobok sumy minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR o minimálnej mzde (pre rok 2018 - 480 Eur) a koeficienta minimálnej mzdy ustanoveného Zákonníkom práce pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta (napríklad 3. stupeň náročnosti má pridelený koeficient 1,4). Sadzby minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác. To znamená, že za prácu priradenú do vyššieho stupňa náročnosti patrí zamestnancovi vyššia minimálna mzda.

Charakteristika jednotlivých stupňov náročnosti pracovných miest

Zamestnávateľ musí vždy zhodnotiť každé vytvorené pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje. Pracovné miesto sa zvykne charakterizovať ako súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zákon podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad nájomnej zmluvy

1. stupeň náročnosti - sem patria základné manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného (napr.: dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník)
2. stupeň náročnosti - zahŕňa najmä rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce alebo sanitárne práce v zdravotníctve (napr.: pokladník, predavač, administratívny pracovník)
3. stupeň náročnosti - sem spadajú ucelené odborné práce, zabezpečovanie menej zložitých agend či rôzne druhy tvorivých remeselných prác, taktiež práce so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu (napr.: ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník)
4. stupeň náročnosti - do tejto skupiny sa zaraďuje zabezpečovanie odborných agend a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, okrem toho aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr.: vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník)
5. stupeň náročnosti - tu patria koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou a aj odborné práce v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí (napr.: manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár)
6. stupeň náročnosti - sem sa začleňuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami a tiež špecializované práce v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, okrem toho aj riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov (napr.: výkonný a generálny riaditeľ).

Uvedené stupne náročnosti však predstavujú len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa (majú informatívny charakter). Samotné zadelenie pracovných miest do jednotlivých stupňov spočíva v konečnom rozhodnutí zamestnávateľa. Je to hlavne z dôvodu rozdielnych pracovných povinností zamestnancov či už s rovnakým názvom pracovnej pozície na iných oddeleniach v jednej spoločnosti alebo v rôznych spoločnostiach. Napríklad asistentka u jedného zamestnávateľa nemusí byť zaradená do rovnakého stupňa náročnosti práce ako asistentka u druhého zamestnávateľa, a to predovšetkým z dôvodu rozdielnej náplne práce. Taktiež dve asistentky pracujúce u toho istého zamestnávateľa, pôsobiace na rôznych oddeleniach, nemusia byť priradené do rovnakého stupňa náročnosti práce. To znamená, že samotný názov pracovného miesta nie je pri jeho zaraďovaní do príslušného stupňa náročnosti rozhodujúcim faktorom.

Príklad priradenia stupňa náročnosti

Zamestnanec A pracuje v reštaurácii ako čašník. Jeho náplňou práce je hlavne servírovanie jedál a nápojov zákazníkom a odnášanie použitého riadu zo stolov. Zamestnanec B pracuje v rovnakej reštaurácii tiež na pracovnej pozícii čašníka. Tento má v náplni práce okrem servírovania jedál a nápojov zákazníkom aj prijímanie objednávok a účtovanie platieb. Zamestnanec A tak vykonáva menej náročnejšiu prácu ako zamestnanec B, a preto bude zaradený do 1. stupňa náročnosti, kým zamestnanec B do 2. stupňa náročnosti.

Priradenie stupňa náročnosti pracovnému miestu

V mnohých prípadoch sa stáva, že zamestnávatelia nevedia správne priradiť vytvorenému pracovnému miestu daný stupeň náročnosti, resp. nemajú znalosti o príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Každé pracovné miesto zahŕňa určitú špecifickú náplň práce. V praxi neexistujú žiadne tabuľky, ktoré by obsahovali jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov. Preto pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu musí zamestnávateľ posudzovať rozsah i náročnosť pracovných činností každého zamestnanca samostatne.

Zamestnávateľ má pracovné miesto svojho zamestnanca zaradiť do príslušného stupňa náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva v rámcu druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ tak musí mať prehľad o náročnosti jednotlivých prác, ktorého jeho zamestnanci vykonávajú. Túto náročnosť následne musí porovnávať s charakteristikami stupňov náročnosti a na základe toho priradiť pracovnému miestu prislúchajúci stupeň náročnosti. Pri prideľovaní konkrétneho stupňa náročnosti príslušnému pracovnému miestu môže zamestnávateľ vychádzať z nasledovných bodov:

• obsah pracovných povinností zamestnanca (napr. náplň či charakteristika práce),
• vzdelanie, ktoré je pre výkon práce zamestnanca nevyhnutné,
• najnáročnejšia činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať,
• zložitosť či namáhavosť pri vykonávaní práce,
• zodpovednosť za zdravie a životy iných osôb.

V praxi je časté, že zamestnávatelia jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest evidujú v samostatných tabuľkách alebo interných predpisoch. Avšak inšpektorát práce odporúča zahrnúť príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku

Sankcie za nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta

V zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii vykonáva kontrolu správneho zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti príslušný inšpektorát práce. Ten je za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 33 000 Eur.

Ak inšpektorát práce zistí nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. To znamená, že ak zamestnávateľ svojho zamestnanca zaradil do nižšieho stupňa náročnosti, než do akého mal byť zaradený, v dôsledku čoho je tomuto zamestnancovi vyplácaná nižšia minimálna mzda, je zamestnávateľ povinný tomuto zamestnancovi doplatiť sumu do výšky minimálnej mzdy za všetky tieto mesiace, v ktorých mal mať vyššiu mzdu.

Zvyšovanie minimálnej mzdy

Od januára budúceho roka sa opäť bude zvyšovať minimálna mzda. Keďže sa zástupcovia zamestnancov a firiem na jej výške nedohodli, uplatní sa automatický výpočet zo zákona. Ten počíta s tým, že v prípade nezhody na sume v rámci tripartity sa bude minimálka počítať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Keďže priemerná mzda z vlaňajška dosiahla výšku 1 524 eur mesačne, najnižšia mzda v krajine stúpne zo súčasných 816 eur na 915 eur mesačne.

Čistá minimálna mzda

Na Slovensku popri základnej minimálnej mzde funguje aj ďalších päť stupňov náročnosti práce, z ktorých každý má určenú vlastnú najnižšiu mzdu. Napríklad do druhého stupňa patria jednoduché remeselné činnosti, najvyšší - šiesty stupeň - zahŕňa najvyššie manažérske pozície. Od januára budúceho roka sa okrem základnej minimálnej mzdy zvýšia aj minimá pre zvyšných päť stupňov. Súmárne sa každý stupeň medziročne zvyšuje o rovnakých 99 eur ako prvý stupeň minimálky.

Po úprave bude napríklad na druhom stupni minimálna mesačná mzda 1 031 eur namiesto doterajších 932 eur mesačne, na štvrtom 1 263 eur namiesto 1 164 eur a v najvyššom, šiestom stupni, to bude 1 495 eur namiesto 1 396 eur mesačne. Ide však o sumy na úrovni hrubej mzdy. V skutočnosti dostanú zamestnanci na účet menej peňazí, keďže musia platiť odvody a dane. Zároveň platí, že čím vyššia je hrubá mzda, tým vyššie sú aj odvody a preddavky na daň. Najvyššia čistá minimálna mzda na šiestom stupni bude na úrovni viac ako 1 143 eur mesačne.

Prečítajte si tiež: Dopady návrhu SNS na minimálny dôchodok

Na odvodoch sa podieľajú zamestnanec aj zamestnávateľ. Firma ich vypočíta, strhne ešte pred vyplatením mzdy a odvedie Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Pri sociálnom poistení platí sadzba 9,4 percenta za zamestnanca a 25,2 percenta za zamestnávateľa. Zdravotné poistenie je vo výške štyroch percent za zamestnanca (2 % pri zamestnancovi s ťažkým zdravotným postihnutím) a 11 percent za zamestnávateľa.

Po odpočítaní odvodov sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane a zálohová daň z príjmu, ktorú zamestnávateľ mesačne strháva a odvádza štátu. Maximálna mesačná nezdaniteľná suma bude od januára budúceho roka na úrovni 497,23 eura. Zamestnanec si nezdaniteľné minimum môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa.

Kto dostane najviac a kto najmenej

Každý stupeň minimálnej mzdy má definovanú náplň práce. Na základnú sumu minimálnej mzdy majú nárok pracovníci, ktorí vykonávajú podporné, prípravné a manipulačné činnosti v súlade s presne stanovenými postupmi a inštrukciami. Druhý stupeň podľa legislatívy zahŕňa realizáciu ucelených obslužných rutín a kontrolovateľných odborných úloh podľa stanovených postupov či prevádzkových režimov. Patria tam aj činnosti spojené s hmotnou zodpovednosťou, jednoduché remeselné úkony, sanitárne práce v zdravotníctve a opakujúce sa administratívne, hospodársko-správne, prevádzkovo-technické alebo ekonomické činnosti vykonávané na základe pokynov či pravidiel.

Do tretieho stupňa patria rôzne odborné úlohy, samostatná správa menej komplexných agend, autonómne tvorivé remeselné práce a tiež riadenie či operatívne zabezpečovanie chodu zariadení a prevádzkových procesov. Takáto práca si vyžaduje zvýšenú duševnú námahu a môže niesť zodpovednosť za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za vznik vážnych škôd.

Štvrtý stupeň práce zahŕňa samostatné vedenie odborných agend aj plnenie čiastkových koncepčných, systémových a metodických úloh, ktoré si vyžadujú zvýšenú intelektuálnu námahu. Patrí sem aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ďalšie špecializované zdravotnícke činnosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí. Rovnako ide o riadenie, organizovanie či koordináciu zložitých procesov alebo rozsiahlych sústav veľmi komplexných zariadení. Často ide o práce s priamou zodpovednosťou za životy a zdravie osôb.

Do piateho stupňa patrí vysoko špecializovaná systémová, koncepčná, tvorivá a metodická práca spojená so značnou intelektuálnou záťažou. Zahŕňa komplexné riadenie najnáročnejších úsekov a agend s nastavovaním a inovovaním interných postupov, špičkové odborné činnosti v zdravotníctve s priamou zodpovednosťou za zdravie ľudí a tiež vedenie, organizovanie a koordinovanie mimoriadne komplexných procesov a systémových celkov. Pracovník rozhoduje aj o pracovných metódach a riešeniach.

Posledný stupeň zahŕňa originálne, nekonvenčné riešenie úloh s otvorenými výsledkami a s vysokou osobnou zodpovednosťou za prípadné škody s rozsiahlymi spoločenskými dopadmi. Patrí sem aj výkon špičkových, licencovaných činností v zdravotníctve s priamou zodpovednosťou za zdravie a životy pacientov.

Náročnosť práce

Ak prácu označíme prívlastkom „náročná“, môže to znamenať, že si vyžaduje napr. Zákonník práce v súvislosti s pojmom „práca“ s prívlastkom „náročná“ používa na účely určenia stupňa náročnosti pracovného miesta § 120. Načo je ale potrebné posudzovať náročnosť práce? Aký význam majú stupne náročnosti práce, resp. pracovných miest a ich slovný opis, ak sa mzda dojednáva zmluvným spôsobom? Sú vôbec potrebné stupne náročnosti, ak dohodnutá výška mzdy presahuje viac ako dvojnásobne sumu minimálnej mzdy? Má toto hodnotenie náročnosti oporu v medzinárodných dokumentoch, dohovoroch a zmluvách? Na tieto otázky, ako aj na ďalšie súvislosti, najmä ako vznikli a prečo existujú stupne náročnosti, resp.

Obsahom článku je aj krátky historický pohľad na nástroj, ktorý bol pred cca 25 rokmi použitý na vytvorenie hierarchického a medziodvetvovo vyváženého katalógu pracovných činností. Náročnosť práce ako štandardný, ale inak exaktne a právne nedefinovaný pojem možno chápať ako všeobecné vyjadrenie úrovne požiadaviek, ktoré podľa rôznych kritérií kladie určitá práca na jej vykonávateľa (zamestnanca). Otázka posudzovania náročnosti práce v pracovnoprávnej oblasti upravenej Zákonníkom práce vystupuje do popredia predovšetkým v súvislosti s jej ocenením, t. j.

Pamätníci z praxe v oblasti odmeňovania zamestnancov by si spomenuli na existenciu celoštátnych odvetvových katalógov prác, resp. rezortných zborníkov pracovných činností v období pred viac než štvrťstoročím, v ktorých boli všetky v tých časoch existujúce príklady pracovných činností zaradené do tarifných tried. Ani po roku 1989 potreba jednotného katalógu príkladov pracovných činností, ktorý by garantoval porovnateľnosť náročnosti vykonávaných prác, nezanikla, skôr naopak. Pri mzdových vyjednávaniach sa začiatkom 90. rokov minulého storočia stal využívanou a odporúčanou pomôckou „Jednotný katalóg prác“.

tags: #zvarac #minimalny #mzdovy #narok