
Slovenská národná strana (SNS) dlhodobo presadzuje tému minimálnych dôchodkov a ich adekvátnej výšky. V tomto článku sa pozrieme na ich postoj k aktuálnemu návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy, ako aj na historický kontext a súčasné výzvy v oblasti minimálnych dôchodkov na Slovensku.
SNS pripomína, že už v roku 2019 sa im podarilo presadiť zavedenie automatu na minimálne dôchodky, ktorý ich naviazal na úroveň 33 % priemernej mzdy. Išlo o významný krok, ktorý mal zabezpečiť, aby najnižšie dôchodky aspoň čiastočne držali krok s rastom životných nákladov a priemernej životnej úrovne.
Napriek tejto iniciatíve SNS v súčasnosti uznáva, že minimálny dôchodok v súčasnej podobe už nepostačuje na pokrytie základných potrieb dôchodcov. Dôvodom je rast cien, inflácia a celková zmena ekonomickej situácie. Preto strana súhlasí s návrhom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD) na zvýšenie minimálnej mzdy.
Minister práce predložil do pripomienkového konania balík legislatívnych návrhov, ktorého súčasťou je aj novela zákona o minimálnej mzde. Podľa tohto návrhu by sa mala minimálna mzda od roku 2026 stanoviť na úrovni najmenej 60 % priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov. V súčasnosti je to 57 %. Toto zvýšenie by malo pozitívny dopad aj na minimálne dôchodky, keďže sú na minimálnu mzdu naviazané.
"Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Erika Tomáša postupuje pri novom stanovení minimálnej mzdy v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré schválili všetci koaliční partneri, vrátane SNS." To znamená, že zvýšenie minimálnej mzdy je súčasťou širšej koaličnej dohody a má podporu všetkých relevantných politických strán.
Prečítajte si tiež: Dopady zvýšenia minimálneho dôchodku
Od budúceho roka sa na Slovensku zruší oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, ktorú schválilo plénum Národnej rady SR. Okrem toho sa "zmrazí" aj minimálny dôchodok.
Ministerstvo zmeny pri 13. a 14. plate zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. "Vyplácanie 13. a 14. platu oslobodeného od sociálnych odvodov podľa súčasného právneho stavu zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočet verejnej správy," priblížil rezort práce v predkladacej správe k novele zákona.
Ministerstvo predpokladá, že prijatie zmeny bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Naopak, zrušenie výnimky pre nezapočítavanie 13. a 14. platu do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na sociálne poistenie, prináša negatívny vplyv na zamestnávateľov, ktorí by pre svojich zamestnancov využili inštitút vyplatenia 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.
Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. "Uvedené zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku," tvrdí ministerstvo práce.
Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva práce v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze. "Ponechaním súčasného právneho stavu by sa uvedený problém každoročne prehlboval a dochádzalo by k ešte výraznejšiemu potieraniu zásluhovosti v dôchodkovom systéme, predovšetkým v kontexte zvyšovania systémových dôchodkových dávok," tvrdí rezort práce.
Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku a ich zvyšovanie
Vláda sa tiež vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov. Rezort preto navrhuje "zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021.
"K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura," priblížilo ministerstvo práce.
Zároveň sa umožní Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné, pretože zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného (DPN) z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti, a to bez súhlasu dotknutej osoby. V praxi totiž nastávajú situácie, že zamestnanec oznámi zamestnávateľovi nesprávny dátum.
V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou sa má súčasne na účely posúdenia nároku na nemocenské a dôchodkové dávky podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila, považovať za splnenú, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia. Cieľom je zabezpečenie možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok.
Prečítajte si tiež: Analýza dôchodkových opatrení
tags: #zvýšenie #minimálnych #dôchodkov #SNS