
Adopcia, alebo aj osvojenie, je právny akt, ktorým sa vytvára rodinný vzťah medzi osobami, ktoré nie sú biologicky príbuzné. Tradične sa adopcia spája s maloletými deťmi, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej pôvodnej rodine. Avšak, existujú situácie, kedy sa uvažuje aj o adopcii dospelého človeka. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty adopcie, s osobitným zreteľom na dospelých jedincov v slovenskom právnom kontexte.
Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, podrobne upravuje proces adopcie maloletých detí. Adopcia je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré sa ocitlo bez rodinného zázemia a nemá nádej na návrat do svojej pôvodnej rodiny.
Zákon stanovuje, že osvojiteľmi sa môžu stať manželia spoločne, jeden z manželov (so súhlasom druhého), alebo osamelá osoba. V prípade osamelej osoby sa vyžaduje, aby išlo o výnimočný prípad a aby boli splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Preferuje sa, aby osvojenie prebehlo v úplnej rodine, tvorenej dvomi manželmi.
Proces adopcie je zložitý a riadi sa prísnymi pravidlami. Zahŕňa:
Na rozdiel od adopcie maloletých detí, slovenská legislatíva neumožňuje adopciu dospelého človeka. Zákon o rodine jasne stanovuje, že osvojiť si možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty adopcie dospelých
Existuje niekoľko dôvodov, prečo zákonodarca obmedzil adopciu len na maloleté deti:
Hoci slovenská legislatíva neumožňuje adopciu dospelého človeka, existujú alternatívne právne nástroje, ktoré môžu dosiahnuť podobné ciele:
Ak ide o majetkové záležitosti, dospelý človek môže darovať svoj majetok inej osobe prostredníctvom darovacej zmluvy. Táto zmluva musí byť písomná, ak ide o nehnuteľnosť, alebo ak sa dar nehnuteľnosti nepodaruje pri odovzdaní a prevzatí veci.
Dospelý človek môže určiť, kto zdedí jeho majetok po smrti, prostredníctvom závetu. Závet musí byť spísaný formou notárskej zápisnice, alebo vlastnoručne napísaný a podpísaný.
Ak ide o zabezpečenie starostlivosti a opatery, dospelý človek môže uzavrieť zmluvu o opatrovaní s inou osobou. Táto zmluva upravuje práva a povinnosti oboch strán v oblasti starostlivosti a opatery.
Prečítajte si tiež: Aspekty adopcie dospelých
V prípade, že dospelý človek potrebuje pomoc pri spravovaní svojich záležitostí, môže si zvoliť právneho zástupcu alebo opatrovníka.
Hoci zákon adopciu dospelých nepripúšťa, existujú situácie, kedy sa ľudia o túto možnosť zaujímajú:
Pán Jozef sa staral o dcéru svojej manželky od jej 14 rokov. Ich vzťah bol veľmi blízky a dievča ho považovalo za svojho otca. Keď mala dcéra 22 rokov a čakala dieťa, pán Jozef sa zaujímal o možnosť adoptovať si ju. Chcel, aby jeho vnučka mala v rodnom liste zapísaného neho ako dedka. Žiaľ, slovenská legislatíva mu to neumožnila.
Medzinárodné právo a Dohovor o právach dieťaťa uprednostňujú záujem dieťaťa a jeho právo na rodinné prostredie. V kontexte adopcie osôb rovnakého pohlavia, Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.
Zaujímavý je historický vývoj právnej úpravy adopcie na Slovensku. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve umožňoval osvojenie len manželom. Až neskoršie právne úpravy umožnili osvojenie aj osamelým osobám, ak boli splnené určité podmienky.
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie