
Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie a udržanie si zamestnancov. Zaujímavé benefity odlišujú spoločnosť od konkurencie a prispievajú k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Medzi najatraktívnejšie benefity patria 13. a 14. plat, mobilný telefón a auto aj na súkromné účely, zamestnanecké zľavy, príspevok na cestovanie do práce, príspevok spoločnosti na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevok na bývanie, odmeny pri pracovných a životných jubileách, príspevok na dovolenku, dovolenka navyše, preplatenie športových aktivít, zdravotné pripoistenie, sick days, strava nad rámec zákona, zľavy na firemné produkty alebo služby, narodeninové voľno, voľno navyše pri narodení dieťaťa, flexibilný pracovný čas, voľná dochádzka, odborné alebo jazykové vzdelávanie, firemné akcie, teambuildingy, ovocie a nápoje zadarmo, práca z domu, oddychová, relaxačná miestnosť alebo zóna, cvičenie v kancelárii, masáže a škôlka pre deti zamestnancov.
Benefity sa delia na peňažné a nepeňažné, pričom pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný alebo nezdaniteľný príjem. Zdaniteľnosť príjmu nezávisí od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie. Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa Zákona o dani z príjmov, sú zdaniteľné.
Medzi najznámejšie peňažné benefity patria zamestnanecké prémie a odmeny, ako ročné, štvrťročné alebo mesačné odmeny, odmeny za odpracované roky, odmeny pri dosiahnutí životného jubilea alebo prémie pri dosiahnutí stanoveného obratu. Tieto odmeny sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich odvádza poistné. Finančné príspevky pri narodení dieťaťa, na podporu bývania, na dopravu alebo k svadbe sú taktiež zdaniteľným príjmom.
Ak zamestnávateľ poskytuje 100 % náhradu príjmu počas práceneschopnosti (PN), suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane je zdaniteľným príjmom. Limit je od prvého do tretieho dňa PN vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
Peňažné aj nepeňažné výhry predstavujú pre zamestnanca príjem zo závislej činnosti, rovnako ako cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) a vyživovanými deťmi zamestnanca. Do základu dane a vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia vstupuje iba príjem prevyšujúci hodnotu 350 eur.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Príspevky zamestnávateľa na dôchodkové sporenie sú daňovým výdavkom pre zamestnávateľa (do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy zamestnanca) a zdaniteľným príjmom pre zamestnanca. Zamestnávateľ z týchto príspevkov neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, ale iba odvody na zdravotné poistenie. Účastníci doplnkového dôchodkového sporenia od roku 2014 si môžu zaplatené príspevky odpočítať od základu dane, až do výšky 180 eur ročne.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim na plný úväzok, a to prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia, zariadenia iného zamestnávateľa alebo stravovacími službami inej osoby. Bežnou formou je poskytovanie stravných lístkov, pričom minimálna hodnota stravného lístka je 5,85 eur a zamestnávateľ prispieva minimálne 55 % z tejto hodnoty (3,22 €). Stravné je oslobodené od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov. Maximálny príspevok zamestnávateľa je 4,29 eura, t. j. 55 % zo sumy 7,80 eura. Príspevok nad rámec 55 % je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane, avšak suma presahujúca 3,22 eur pre zamestnávateľa predstavuje nedaňový náklad.
Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, ktorý pre zamestnanca predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň. Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu, ktorý sa zdaňuje najviac 8 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania.
Darčekové a nákupné poukážky sú zdaniteľným príjmom a súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného. Ak má zamestnávateľ takýto benefit uvedený v internej smernici, je to daňový výdavok pre zamestnávateľa a zdaniteľný príjem pre zamestnanca.
Náklady na vzdelávanie zamestnancov sú daňovým nákladom pre zamestnávateľa, ak doškoľovanie súvisí s predmetom činnosti a pracovným zaradením zamestnanca. Vzdelávanie sa na úrovni zamestnanca považuje za príjem oslobodený od dane.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše alebo možnosť pracovať z domu prispievajú k work-life balance. "Sick day" je deň na zotavenie pri chorobe, kedy zamestnávateľ nevyžaduje potvrdenie od lekára. Za takýto deň zamestnanec dostane náhradu mzdy, ktorá podlieha dani zo závislej činnosti a odvodom.
Dávky zo sociálneho poistenia, vrátane nemocenských dávok, sú od dane oslobodené. To znamená, že príjem z nemocenského poistenia nie je potrebné uvádzať v daňovom priznaní a nepodlieha zdaneniu. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti a nemocenská dávka od 11. dňa sú príjmom, ktorý je oslobodený od dane.
Od 1. januára 2023 sa používa výlučne elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa. Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Výška náhrady príjmu je:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka, alebo obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu kalendárneho roka.
Zamestnanecká prémia je forma dodatočnej sociálnej pomoci pre zamestnancov s nízkymi príjmami. Poskytuje sa za presne stanovených podmienok a má predstavovať akúsi "zápornú daň".
Na uplatnenie zamestnaneckej prémie musí zamestnanec spĺňať nasledovné podmienky:
Ak zamestnanec spĺňa podmienky, zamestnanecká prémia sa vypočíta nasledovne:
Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane podľa § 15 zákona z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základu dane vypočítaného podľa § 5 ods. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základu dane vypočítaného podľa § 5 ods.
Ak má zamestnankyňa po celý rok pracovnú zmluvu, ale v danom roku bola napríklad 3 mesiace PN, na zamestnaneckú prémiu má nárok, ak spĺňa podmienku minimálneho počtu 6 mesiacov poberania príjmov zo závislej činnosti a splní aj podmienku minimálnej výšky príjmu.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v stanovenej lehote.
Príklad A: Zamestnanec má základ dane vyšší, ako je suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Takýto zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.
Príklad B: Zamestnankyňa bola v roku v období od januára do júna na rodičovskej dovolenke. Od júla nastúpila do pracovného pomeru a dosiahla príjem z pracovnej zmluvy vo výške 1 960,00 €. Hoci splnila podmienku poberania príjmov z pracovnej zmluvy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, nesplnila podmienku úhrnnej výšky príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.
Príklad C: Zamestnanec dosiahol za obdobie od januára do mája príjem z pracovnej zmluvy vo výške 2 300,00 €. V júni zostal na dlhodobej PN a do konca roka už nemal žiadny príjem. Napriek tomu, že splnil podmienku úhrnnej výšky príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, nesplnil podmienku poberania príjmov na základe pracovnej zmluvy aspoň 6 kalendárnych mesiacov.
Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.
tags: #zamestnanecka #premia #pocas #PN