
Problematika odvodov pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) je častou témou medzi zamestnávateľmi, ktorí zamestnávajú ZŤP osoby, ale aj medzi samotnými ZŤP živnostníkmi. Preukaz ZŤP prináša so sebou významné výhody, najmä znížené odvody do zdravotnej poisťovne.
Držitelia preukazu ZŤP majú nárok na znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Pri nástupe do zamestnania je dôležité informovať zamestnávateľa o statuse ZŤP, čím sa automaticky zabezpečia nižšie mesačné odvody do zdravotnej poisťovne pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Rovnaká výhoda platí aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Túto výhodu upravuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Sadzba poistného pre ZŤP zamestnanca je 2 % z vymeriavacieho základu, namiesto štandardných 4 %. Ak je ZŤP osoba SZČO, platí odvody vo výške 7 % z vymeriavacieho základu, namiesto bežných 14 %. Pre zamestnávateľa ZŤP osoby je sadzba poistného do zdravotnej poisťovne 5 % z vymeriavacieho základu, pričom štandardná sadzba je 10 %.
Osoba so zdravotným postihnutím nie je vylúčená z trhu práce a môže pracovať aj na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Dohoda o brigádnickej práci študenta je v tomto prípade vylúčená, pretože je určená len pre žiakov stredných škôl a študentov denného štúdia na vysokých školách do 26 rokov. Dôležitým faktorom je, či je osoba ZŤP zároveň poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa zákona o sociálnom poistení sa zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti rozumie fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
Zamestnávateľom na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zaniká fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti priznaním invalidného dôchodku.
Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Poistné na invalidné poistenie neplatí ten poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Zamestnancom na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Zamestnancom na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.
Zamestnávateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem.
V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:
Ak ide o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom), odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.
Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzniká najčastejšie prostredníctvom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však môže na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatvoriť s fyzickými osobami aj dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takéto zamestnávanie je pre zamestnávateľa častokrát výhodnejšie ako uzatvorenie pracovnej zmluvy. Podľa Zákonníka práce ide o tieto typy dohôd:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
Pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Rovnako nie je možné so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.
Na dohodárov, rovnako ako na zamestnancov v pracovnom pomere, sa vzťahuje ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura.
Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.
Pre splatnosť odmeny je dôležité rozlišovať, o aký typ dohody ide. V prípade dohody o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti.
Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.
Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín. Do odpracovaného počtu hodín sa započítava aj práca vykonaná u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.
Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov.
Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ju možno uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou za vykonanú prácu, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, počas ktorej bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).
Od roku 2021 platí výnimka, vďaka ktorej je možné uzatvoriť túto dohodu aj s osobami mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku, na vykonávanie ľahkých prác podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce.
Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie.
Možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi platí od roku 2023 a je určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva (zbery ovocia, zeleniny, vinobranie), lesníctva (zalesňovanie, pestovateľské práce), potravinárskej výroby (spracovanie plodín, sezónna výroba) a cestovného ruchu (letné a zimné turistické strediská, hotely počas sezóny).
Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok, čo je viac než pri klasickej dohode o vykonaní práce (limit 350 hodín). Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter.
Cieľom tohto režimu je umožniť firmám rýchlo pokryť nárazovú potrebu pracovníkov počas zberov alebo turistickej špičky, no zároveň zachovať rovnaké odvodové pravidlá ako pri iných dohodách.
Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.
Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Ak dohodár dostáva odmenu každý mesiac (napríklad za pravidelné upratovanie), ide o pravidelný príjem. Ak pracuje na jednorazovej zákazke a odmenu dostane až po jej dokončení (napríklad preklad brožúry), ide o príjem nepravidelný.
| Typ poistenia | Pravidelný príjem | Nepravidelný príjem |
|---|---|---|
| Zamestnávateľ | Zamestnanec | |
| Starobné poistenie | 14 % | 4 % |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Nemocenské poistenie | 1,40 % | 1,40 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % | 1 % |
| Garančné poistenie | 0,25 % | neplatí |
| Úrazové poistenie | 0,80 % | neplatí |
| Rezervný fond | 4,75 % | neplatí |
| Zdravotné poistenie | 11 % | 4 % |
| Sociálne a zdravotné poistenie spolu | 36,20 % | 13,40 % |
Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).
Spomedzi všetkých troch druhov dohôd má dohoda o brigádnickej práci študentov najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %.
Aby sa výnimka uplatnila, študent musí zamestnávateľa písomne požiadať prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Platí len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.
Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %.
Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.
Pri sezónnej práci na dohodu sa uplatňuje odpočítateľná položka na sociálne poistenie vo výške 715 € mesačne. Do tejto sumy sa neplatí poistné na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, takže pracovník aj zamestnávateľ odvádzajú len zvyšné druhy poistného (invalidné, nemocenské a povinné príspevky). Ak príjem presiahne hranicu 715 €, poistné na starobné a nezamestnanosť sa platí len zo sumy nad tento limit, zatiaľ čo zdravotné poistenie sa platí vždy z celej odmeny.
| Typ poistenia | Príjem zo sezónnej práce do 715 € mesačne | Príjem zo sezónnej práce nad 715 € mesačne |
|---|---|---|
| Zamestnávateľ | Zamestnanec | |
| Starobné poistenie | - | - |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Nemocenské poistenie | 1,40 % | 1,40 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | - | - |
| Garančné poistenie | 0,25 % | - |
| Úrazové poistenie | 0,80 % | - |
| Rezervný fond | 4,75 % | - |
| Zdravotné poistenie | 11 % (pri ZŤP 5,5 %) | 4 % (pri ZŤP 2 %) |
| Spolu | 21,20 % | 8,40 % |
Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.
Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.
Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie.
Rozdiel je aj na strane zamestnávateľa:
Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.
Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1.
Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31.
Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.